Ministerstvo hospodárstva SR (MH) v minulom roku súhlasilo s výstavbou šiestich energetických zdrojov. “Najčastejšie ide o kombinovanú výrobu elektriny a tepla, ktorého primárnym zdrojom je zemný plyn,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca ministra hospodárstva Stanislav Jurikovič. Celkový inštalovaný elektrický výkon spomínaných zdrojov je vyše 125 megawattov a tepelný výkon takmer 22 megawattov.

Osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, bez ktorého nemôže investor začať s výstavbou energetického zdroja, získali spoločnosti Eurocom & Co, s.r.o., Slovenský plynárenský priemysel, a.s., CPP Zemplín, s.r.o., Kosit, a.s., Racen, s.r.o. a Energo Block, s.r.o. Najväčší energetický zdroj z nich plánuje postaviť firma CPP Zemplín. Ide o výstavbu paroplynového cyklu v Strážskom s elektrickým výkonom 70 megawattov.

Rezort hospodárstva sa vlani oproti roku 2011 vo vydávaní osvedčení krotil. V roku 2011 vydalo ministerstvo až 25 osvedčení. Dôvodom poklesu schvaľovania výstavby nových energetických zdrojov je postoj Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, a.s., podľa ktorej sa na Slovensku neustále zvyšuje proexportná bilancia zdrojov elektriny a v jednotlivých regiónoch sa v ostatných rokoch zvyšuje kumulácia zdrojov elektriny. “Na základe toho nemožno od seba oddeliť predpokladaný vplyv nových zdrojov na bezpečnosť a spoľahlivosť prenosovej sústavy. Ďalšou najčastejšou príčinou poklesu vydaných osvedčení za rok 2012 je aj nesplnenie zákonom stanovených kritérií, ako aj neúplnosť podaných žiadostí,“ konštatoval Jurikovič.

(viac…)

V Turčianskych Tepliciach zrejme vyrastie nová biometánová stanica. Postaviť ju plánuje spoločnosť Bio-Agro s.r.o. Výstavba energetického zdroja si vyžiada 13 mil. eur. “Dôvodom realizácie stavby je dostatok vstupného biologického materiálu a možnosť dodávať biometán do distribučnej siete Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), blízkeho vysokotlakového rozvodu zemného plynu,“ zdôvodnila svoje plány spoločnosť Bio-Agro vo svojom investičnom zámere, ktorý už predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).

V plánovanej biometánovej stanici bude investor aneoróbnou premenou biomasy, v podobe kukuričnej siláže či trávnej senáže, produkovať bioplyn. Ten sa bude spracovávať v čističke plynu na biometán. Následne bude biometán tlačený do spomínaných rozvodov SPP. Za hodinu by mala plánovaná biometánová stanica vyrobiť viac ako 840 metrov kubických biometánu. S výstavbou stanice chce spoločnosť začať v marci tohto roka. Ukončenie výstavby je naplánované na koniec tohto roka.

Spoločnosť Bio-Agro vznikla podľa výpisu z Obchodného registra SR v roku 2010. Vlastnia ju tri fyzické osoby. Vo svojom predmete podnikania má podnik okrem iného aj poľnohospodárstvo vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych výrobkov.

(viac…)

Do konca januára budú platné všetky stavebné povolenia v súvislosti s rekonštrukciou Starého mosta v Bratislave, informoval v stredu na tlačovej konferencii primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik. Mesto čaká ešte na jedno povolenie. „Čiže bude schválená dokumentácia, podľa ktorej bude možné uskutočniť stavbu a mesto dostane súhlas od ministerstva dopravy na to, aby vypísalo súťaž na výber zhotoviteľa,“ povedal bratislavský primátor. Práce na Starom moste by sa mohli začať zhruba od polovice roka.

Podľa Ftáčnika pôjde o medzinárodný tender, hľadajú konzorcium, ktoré má skúsenosti s výstavbou mostov. Most musí byť hotový do konca roku 2015, čo je podmienkou pre financovanie z eurofondov. Podľa Ftáčnika by mal byť most hotový do polovice roka 2015, pol roka si nechávajú rezervu napríklad pre nepriaznivé počasie či nepredvídateľné okolnosti. Bratislavská samospráva sa pri tomto projekte uchádza na ministerstve dopravy o nenávratný finančný príspevok vo výške 84 miliónov eur vrátane DPH. Mesto sa bude podieľať na jeho financovaní piatimi percentami, zaplatí 4,2 milióna eur.

V marci minulého roku mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že bude preferovať novú konštrukciu Starého mosta, ktorá bude mať podľa primátora životnosť 100 rokov. Súčasnú konštrukciu zložia. Novú konštrukciu začnú nasúvať z petržalskej strany Dunaja. „Budú tam veľkorysé lávky pre peších a cyklistov, 4,5 metra po oboch stranách, dnes tam máte 1,5 metra,“ uviedol primátor. Primátor uviedol, že o starú konštrukciu mosta majú záujem obce z východného Slovenska, ktoré by ju chceli využiť na preklenutie svojich tokov. Súčasná šírka 90 metrov pre preplávanie lodí sa zmení pri novej konštrukcii na 135 metrov, dve pilóty totiž odstránia a nahradia ich jednou.

Bratislavský primátor na včerajšej tlačovej konferencii predstavil plány hlavného mesta na rok 2013. Podľa neho sa bude niesť v znamení realizácie najmä projektov v oblasti dopravy, ktorých je symbolicky 13. Mesto napríklad v tomto roku ráta s novými autobusmi a trolejbusmi na cestách, nové električky by mohli pribudnúť v roku 2014, resp. v roku 2015. Mesto tiež plánuje v tomto roku na svojom území spustiť požičiavanie bicyklov či pohnúť sa ďalej pri rekonštrukcii električkovej trati v Dúbravke. Na pláne je aj spustenie Bratislavskej integrovanej dopravy na Záhorí, tento rok by tiež chceli otvoriť tunel pre električky pod hradom.

(viac…)

Slovenská stavebná inšpekcia dostane viac kompetencií, aby sa mohla zamerať na likvidáciu čiernych stavieb. Štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja František Palko sa zároveň zhodol so šéfmi stavebných inšpektorátov aj na potrebe zvýšenia hornej hranice a zavedenie spodnej hranice pri pokutách za priestupky a správne delikty v stavebnom konaní. Informoval o tom rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.

Z výsledkov a poznatkov z doterajšej kontrolnej činnosti Slovenskej stavebnej inšpekcie vyplýva, že stavebné úrady na úrovní obcí vykonávajú svoju kontrolnú funkciu s rezervami. Problémy by mohlo vyriešiť rozšírenie kompetencií Slovenskej stavebnej inšpekcie. „Po novom by tak tieto úrady mohli zastaviť stavebné práce na čiernych stavbách alebo ich častiach. Dnes to môže urobiť iba stavebný úrad,“ povedal Palko po rokovaní. Zintenzívniť boj proti čiernym stavbám by mohlo aj zvýšenie počtu stavených inšpektorátov zo súčasných päť na osem tak, aby bol stavebný inšpektorát v každom krajskom meste. Zároveň rezort plánuje posilniť kontrolnú činnosť a postavenie stavebnej inšpekcie tak, aby prvostupňové stavebné úrady mali povinnosť informovať do tridsiatich dní Slovenskú stavebnú inšpekciu o výsledku konania o odstránení stavby, resp. jej dodatočnom povolení.

Rovnako sa všetci prítomní zhodli aj na potrebe zaviesť minimálnu výšku pokút za správne delikty, kde sú páchateľmi právnické osoby. Tieto pokuty ukladá stavebný úrad alebo stavebná inšpekcia. Zabráni sa tým prípadom, kedy stavebné úrady stanovovali iba minimálne alebo vôbec žiadne pokuty za porušovanie zákona. Prax totiž podľa ministerstva ukazuje, že stavebné úrady často prehliadajú nepovolenú činnosť stavebníkov, najmä obyvateľov vlastnej obce.

(viac…)

Pri Košiciach sa chystá výstavba výrobno-skladovacieho areálu zameraného na výrobu senzorov pre automobilový priemysel. V obci Veľká Ida ho má postaviť spoločnosť PointPark Properties SK, s.r.o. Výstavba areálu si vyžiada 5,5 mil. eur, a prácu v ňom by malo nájsť približne 660 zamestnancov.

“Vzhľadom na rastúci trend v automobilovom priemysle pristupujeme k umiestneniu výrobno-skladovacieho areálu v juhozápadnej časti budúceho logisticko-prevádzkového centra Veľká Ida za účelom výroby a skladovania senzorov,“ uvádza sa v investičnom zámere, ktorým sa už zaoberajú štátne orgány v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).

Výrobno-skladovací areál by sa mal rozprestierať na ploche takmer 295 tisíc metrov štvorcových. Areál poskytne viac ako 2 700 metrov štvorcových skladovacích plôch, necelých 5 tisíc metrov štvorcových bude určených pre samotnú výrobu. S výstavbou areálu by sa malo začať v marci tohto roka. Výstavby by mala trvať približne osem mesiacov.

(viac…)

Pokračujúci prepad stavebnej produkcie sa vlani v novembri medziročne ešte viac prehĺbil na 13,4 % pri objeme 479 mil. eur. Po zohľadnení sezónnych vplyvov boli výkony odvetvia v predposlednom mesiaci vlaňajška o 0,4 % nižšie ako v októbri. Za jedenásť mesiacov tohto roka dosiahla stavebná produkcia 4,428 mld. eur a medziročne sa znížila o 12,1 %. Vyplýva to z údajov, ktoré v piatok zverejnil Štatistický úrad SR (ŠÚ).

Produkcia realizovaná stavebnými firmami v tuzemsku v novembri medziročne klesla o 13,5 % na 453,3 mil. eur. Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii klesol o 0,2 percentuálneho bodu na 94,6 %. „Vývoj tuzemskej produkcie ovplyvnil výrazný pokles stavebných prác na novej výstavbe, vrátane modernizácií a rekonštrukcií, o 20,4 %. Objem prác na opravách a údržbe sa zvýšil o 21 %,“ uviedol ďalej ŠÚ.

(viac…)

Stavebná spoločnosť Eurobau-JM, s.r.o. plánuje investíciu za približne päť miliónov eur. Prostriedky chce firma investovať do inštalovania technológie vo svojej výrobnej hale v Lipanoch, vďaka ktorej bude vyrábať z odpadových plastov minerálne oleje. “Príprava investičného zámeru sa nachádza v etape spracovania dokumentácie pre územné rozhodnutie,“ uviedla spoločnosť vo svojom investičnom zámere, ktorý už predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Tekutý minerálny olej, ktorý vyrobí firma spracovaním odpadových plastov, sa bude dať využiť v petrochemickom priemysle na výrobu palív a iných chemických produktov. Finálny produkt sa môže využiť aj na výrobu elektrickej energie. S inštaláciou technológie chce investor začať už v apríli tohto roka. Začatie výroby minerálnych olejov je naplánované na september tohto roka.

(viac…)

Na mieste vyše 20 rokov chátrajúcej banskobystrickej autobusovej stanice s rozostavaným terminálom by mohol obyvateľom a návštevníkom Banskej Bystrice od septembra budúceho roka slúžiť nový objekt Terminal Shopping Center, spájajúci funkciu autobusovej stanice a obchodného centra. Postaviť ho tam plánuje bratislavská firma Jahn Development & Consulting, respektíve jej rovnomenná materská firma z Rakúska. Ako sa uvádza v zámere, ktorý predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie, Terminal Shopping Center chce začať stavať v septembri tohto roka a jeho prevádzku rozbehnúť rok nato.

Objekt má byť rozdelený na dve časti: autobusovú stanicu s obchodnou pasážou a obchodné centrum s parkoviskom. Autobusová stanica má mať jedno podzemné a dve nadzemné podlažia. V podzemnom podlaží je plánovaných 18 odjazdových stanovíšť (nástupíšť) a osem príjazdových stanovíšť (výstupíšť), na prvom nadzemnom podlaží má byť zázemie stanice s čakárňou, úschovňou batožín a zázemím pre vodičov, ale aj obchodné priestory. Na druhom nadzemnom podlaží majú byť len obchodné priestory. Obchodné centrum je navrhované ako jednopodlažná stavba so strešným parkoviskom. Súčasné dopravné pripojenie stanice z Cesty k Smrečine sa má prebudovať na kruhovú križovatku. „Nové centrum bude architektonicky tvoriť jeden celok pozostávajúci z objektov terminálu autobusovej stanice a obchodného centra bezbariérovo prepojeného so železničnou stanicou. Vytvorí sa tak nové obchodno-zábavné centrum, ktoré prispeje k skvalitneniu spoločenského života v meste Banská Bystrica,“ uvádza Jahn Development & Consulting v predloženom zámere. Predpokladané náklady na výstavbu neuvádza s tým, že v čase vypracovania zámeru neboli vyčíslené.

(viac…)

Výrobca cementu a stavebných materiálov Holcim (Slovensko) a.s. posilnil svoju pozíciu na domácom trhu. V posledný deň minulého roka prevzal firmu Východoslovenské stavebné hmoty (VSH), a.s. Ako agentúru SITA v utorok informoval Holcim, zlúčením oboch subjektov vznikla spoločnosť s celoslovenskou pôsobnosťou, s viac ako tisíckou zamestnancov, dvoma cementárňami v Rohožníku a Turni nad Bodvou, ako aj rozsiahlou sieťou betonární a štrkovní. Disponuje tiež kapacitami pre aplikačné poradenstvo a dopravné služby.

Holcim na Slovensku má od začiatku tohto roku nový manažment v rámci klastra Holcim Central Eastern Europe, ktorý zahŕňa aj prevádzky Holcim v Českej republike, Rakúsku, Maďarsku a Poľsku. Vedenie Holcim Slovensko a klastra prevzal Patrick Stapfer, ktorý sa stal predsedom predstavenstva spoločnosti na Slovensku. Ten nastúpil do skupiny Holcim pred deviatimi rokmi, pracoval na viacerých medzinárodných projektoch zákazníckej orientácie, bol asistentom člena najvyššieho vedenia skupiny a viedol aktivity Holcim v Kosove. Od roku

(viac…)

Dlho očakávaný južný obchvat Brezna, ktorý má ako preložka cesty I/66 dopravne odľahčiť historické centrum mesta, by sa mal začať stavať v tomto roku. Uviedol to brezniansky primátor Jaroslav Demian a potvrdila aj hovorkyňa Slovenskej správy ciest (SSC) Iveta Fedorová. Ako spresnila, začať sa má výstavba prvej etapy ochvatu, teda úsek medzi výjazdom na Banskú Bystricu (I/66) a Baldovským mostom, čiže výjazdom na Čierny Balog a Hriňovú (II/529). „Požiadali sme o vydanie stavebného povolenia, pevne veríme, že v januári ho dostaneme a začneme robiť súťaž na dodávateľa stavby. Predpokladaný začiatok je jún tohto roka, výstavba má trvať 24 mesiacov. Predpokladané náklady sú 18,5 milióna eur,“ povedala pre agentúru SITA Fedorová. Ako dodala, stavbu obchvatu bude SSC financovať z eurofondov, konkrétne 85 percent nákladov cez operačný program Doprava a zvyšok zo štátneho rozpočtu. Pozemky pod stavbu už SSC od mesta kúpila a tie, ktoré dočasne zaberie pri výstavbe, si prenajala.

Príprava druhej etapy – od výjazdu na Čierny Balog po výjazd na Telgárt (I/66) v mestskej časti Zadné Halny je vo fáze podanej žiadosti o vydanie územného rozhodnutia a spracúvania dokumentácie na žiadosť o stavebné povolenie. „Predpokladaný termín začatia druhej etapy je rok 2014, ale začiatok závisí od priebehu majetkovoprávneho vyrovnania pozemkov,“ uviedla Fedorová.

(viac…)

Aby sa zlepšila situácia s parkovaním v bratislavskej Petržalke, potrebuje mestská časť rozšíriť počet parkovacích miest na svojom území. Petržalská samospráva plánuje výstavbu parkovacích domov. Ako uviedol jej starosta Vladimír Bajan, Petržalka by ich potrebovala pre riešenie situácie niekoľko desiatok. V celej mestskej časti totiž chýba v súčasnosti približne 18-tisíc parkovacích miest.

Petržalka momentálne rokuje s hlavným mestom o spoločnom riešení parkovania v mestskej časti, najmä o pozemkoch vhodných na nové parkoviská a parkovacie domy. Samospráva pripravuje vytvorenie podmienok pre investorov na výstavbu parkovacích domov, keďže podľa starostu by ich mali budovať predovšetkým súkromní investori. „Som ďaleko od toho, aby som presviedčal verejnosť o tom, že obec v tejto finančnej situácii bude sama stavať garážové domy, na to jednoducho žiadna samospráva nemá,“ povedal Bajan. Starosta zároveň priznal, že si uvedomuje citlivosť danej témy najmä vzhľadom na obyvateľov. „Akákoľvek nová stavba v území znamená určitý konflikt s obyvateľmi lokality, ktorí okolo seba nechcú mať ďalšiu stavbu,“ uviedol starosta.

Výstavba parkovacích domov je súčasťou balíka nových pravidiel parkovania v Petržalke, ktoré mestská časť pripravuje. Petržalka napríklad plánuje v parkovaní uprednostňovanie rezidentov a plánuje zaviesť aj dočasné spoplatnené parkovanie. Pilotné lokality, kde by mohli spustiť regulované parkovanie v najväčšej mestskej časti hlavného mesta, sú Dvory IV. a Malé centrum a Lúky VII. a VIII. Na Dvoroch momentálne chýba približne 1 500 parkovacích miest, na Lúkach zhruba 1 400.

(viac…)

Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) má na podporu projektov v tomto roku vyčlenených celkovo 164 mil. eur, čo je o 15 % viac ako vlani. Peniaze plánuje použiť najmä na podporu výstavby nájomných bytov, na ktorú je pripravených 74 mil. eur. Na obnovu a zatepľovanie budov by malo ísť 60,5 mil. eur. Investície do týchto oblastí sa podľa Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR pozitívne prejavia hlavne v znižovaní spotreby tepla na vykurovanie. Rozpočtovanými prostriedkami sa zabezpečí udržanie pracovných miest v odvetví stavebníctva v jednotlivých regiónoch Slovenska, podporí sa výstavba približne 3 400 nových bytov a obnovenie asi 15 tis. bytových jednotiek.

Fond v minulom roku podporil z rozpočtu spolu 940 stavieb a 23 676 bytových jednotiek. Celkovo na podporu bývania použil viac ako 143 mil. eur. Hospodárenie fondu skončilo s prebytkom 19 mil. eur, o ktoré je navýšený rozpočet fondu na rok 2013.

(viac…)

Štátny rozpočet skončil v minulom roku s hotovostným deficitom vo výške 3,811 mld. eur. Celoročné príjmy rozpočtu dosiahli podľa údajov ministerstva financií 11,83 mld. eur a výdavky 15,641 mld. eur. Ministerstvo vo zverejnenom komentári tvrdí, že sa mu podarilo udržať deficit aj napriek výpadku daňových príjmov vo výške 764,3 mil. eur, a to aktívnym riadením výdavkov. „Podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy bolo možné v roku 2012 dosiahnuť ešte vyšší schodok a to o 60,8 mil. eur. Zákon tak bol dodržaný, navyše Ministerstvo financií SR koncom decembra rozhodlo realizovať ďalšie výdavky na krytie strát železničných spoločností z minulých rokov vo výške 120 mil. eur,“ uvádza ministerstvo financií. Základným cieľom rezortu v minulom roku bolo udržať deficit rozpočtu verejnej správy na úrovni 4,64 % hrubého domáceho produktu (HDP). „Ak nenastane nečakane zlý vývoj v ostatných zložkách verejnej správy, ako sú napríklad samosprávy, schodok rozpočtu verejnej správy roku 2012 dosiahne rozpočtovanú úroveň. A to aj napriek výraznému prepadu príjmov, zhoršenému vývoju európskej a slovenskej ekonomiky,“ uvádza rezort.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu ku koncu decembra 2012 dosiahli 11,83 mld. eur a medziročne poklesli o 1,4 %. Výdavky rozpočtu vzrástli v medziročnom porovnaní o 2,4 % na 15,641 mld. eur. „V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2012 sú celkové výdavky štátneho rozpočtu za minulý rok o 1,659 mld. eur nižšie,“ uvádza rezort financií.

(viac…)

Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) v roku 2012 priznal podporu 934 žiadateľom formou zvýhodnených úverov na obnovu bytového fondu v celkovom objeme 146 468 643 eur. Výsledkom podpory bývania v minulom roku je 24 315 postavených a obnovených bytov. Podľa fondu oproti roku 2011 vzrástli požiadavky o podporu na obnovu a zatepľovanie bytových budov, poklesol záujem v prípade výstavby nájomných bytov. V ostatných účeloch podpory zameraných na výstavbu a kúpu bytov a výstavbu zariadení sociálnych služieb nie sú veľké rozdiely v požiadavkách i vyčlenených finančných prostriedkoch.

„Veľmi ma teší stále neutíchajúci záujem o podporu na zatepľovanie a obnovu bytových domov, čo svedčí o zodpovednosti vlastníkov bytov a prispieva k predlžovaniu životnosti bytového fondu na Slovensku. Aby sme uspokojili čo najviac žiadateľov o podporu na tento účel, urobili sme v priebehu roku 2012 až päť úprav rozpočtu v prospech účelov zatepľovanie a obnova,“ zhodnotila pre agentúru SITA riaditeľka ŠFRB Dana Pištová. Poslednú úpravu tohtoročného rozpočtu fondu schválila vláda 19. decembra. Pre fond to znamenalo zvýšený nápor práce pred koncom roku, ale zároveň ďalších trinásť bytových domov v rôznych častiach Slovenska dostalo vianočný darček v podobe podpory na zateplenie s nulovou úrokovou sadzbou. „Mrzí ma nedostatočný záujem o výstavbu, resp. kúpu bytových domov na nájom. Táto oblasť je našou prioritou a verím, že prijatím nového zákona o ŠFRB sa zvýši záujem aj o tento účel,“ povedala Pištová.

Prijatím novely zákona o ŠFRB, ktorá nadobudla účinnosť 15. októbra 2012, sa fond stal finančnou inštitúciou. Bude tak môcť poskytovať finančné prostriedky aj zo zdrojov Európskej únie na zatepľovanie bytových domov v mestských oblastiach. V roku 2013 by mal čerpať z programu JESSICA zdroje v celkovej výške 11,5 mil. eur.

(viac…)

Spoločnosť PointPark Properties SK, s.r.o. chce v Bratislave postaviť ďalšie logistické centrum. Nová distribučná hala by mala stáť v tesnej blízkosti bratislavského letiska. Výstavba logistického centra by si mala vyžiadať 5 mil. eur. “Preprava tovarov patrí medzi prevádzky priamo naviazané na samotné letisko. Situovanie činnosti priamo v blízkosti letiska umožní rýchle naloženie tovaru a jeho dopravu koncovému klientovi,“ zdôvodnila svoje plány spoločnosť PointPark Properties v investičnom zámere, ktorý už predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Logistické centrum sa bude rozprestierať na ploche väčšej ako 17 tisíc metrov štvorcových. Celková podlahová plocha distribučnej haly bude 4 200 metrov štvorcových. Z toho pre sklad bude vyčlenených 2 450 metrov štvorcových. Zvyšok by malo slúžiť pre administratívu. Vďaka tomuto projektu by malo nájsť prácu 145 ľudí. S výstavbou logistického centra chce investor začať v druhej polovici budúceho roka. Do konca roka by mala byť podľa plánov distribučná hala uvedená do prevádzky.

(viac…)

Do Trenčína v najbližších troch rokoch prídu peniaze z eurofondov aj súkromné financie v objeme vyše 300 mil. eur. Krajské mesto tak čakajú významné investičné akcie ako modernizácia železničnej trate či obnova autobusovej stanice. Samospráva plánuje investovať aj vlastné finančné prostriedky. „Je to obrovská suma peňazí, 240 mil. eur je modernizácia železničnej trate, 40 mil. eur je nový cestný most, okolo 60 mil. eur má byť nová autobusová stanica rekonštrukcia železničnej stanice, plus okolo 2,5 mil. eur zo strany mesta má byť do konkrétnych projektov,“ povedal trenčiansky primátor Richard Rybníček.

Po dvoch rokoch šetrenia si radnica v budúcom roku zoberie investičný úver. Z neho chce zrekonštruovať strechy základných a materských škôl, rozšíriť dva cintoríny či vyriešiť niektoré problematické križovatky. „Komplikovaná križovatka na Kukučínovej bude mať svetelnú signalizáciu… Budú sa robiť niektoré chodníky a niektoré cesty. Čo je zásadné, že sú to investície mesta,“ dodal primátor. Trenčianska radnica za posledné dva roky výrazne znížila svoju zadlženosť, a to o takmer 40 percent. Na konci roku 2010 bol dlh mesta vo výške takmer 40 mil. eur, v súčasnosti je to už 24,2 mil. eur.

(viac…)

Rekonštrukcia centrálnej mestskej zóny v Kežmarku a rekonštrukcia domu na Hlavnom námestí 64, ktorý sa zmení na knižnicu, sú hlavnými investičnými projektmi mesta Kežmarok v budúcom roku. Oba projekty boli podporené z fondov Európskej únie. Kým v prípade rekonštrukcie objektu sa práce už začali, rekonštrukcia námestia by sa mala začať v budúcom roku. V rámci projektu by sa mala upraviť nezrekonštruovaná časť ulice Dr. Alexandra za vyše 0,7 mil. eur. V ďalšom období sa plánuje aj rekonštrukcia Hradného námestia. Do zrekonštruovaného domu na Hlavnom námestí sa presťahuje mestská knižnica, ktorá momentálne sídli v nevyhovujúcich priestoroch v objekte Reduty.

V roku 2013 bude mesto Kežmarok hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom vo výške 12,954 mil. eur, čo je o vyše jeden milión eur menej ako v tomto roku. Podľa primátora Kežmarku Igora Šajtlavu najväčší podiel na poklese rozpočtu má výpadok v oblasti podielových daní. Rozpočet Kežmarku na budúci rok neráta s výdavkami na dokončenie rekonštrukcie zimného štadióna. V rozpočte je len niekoľko tisíc eur na udržiavanie a poistenie objektu. Mesto Kežmarok podľa primátora stále rokuje s firmou, ktorá začala rekonštrukciu štadióna, o podmienkach jeho dokončenia. Rozhovory však stále nie sú ukončené, preto sa k nim primátor nechcel bližšie vyjadrovať.

Okrem dvoch veľkých investičných projektov pripravuje mesto Kežmarok v budúcom roku aj niekoľko menších investičných akcií. Na budúci rok chce mesto Kežmarok začať s výstavbou cyklochodníka spájajúceho Kežmarok s mestskou časťou Spišskej Belej – Strážkami. V prvej etape bude mať cyklochodník nespevnený povrch. Mesto tiež pripravuje osadenie svetelnej signalizácie na frekventovanej križovatke a priechode pre chodcov na Michalskej ulici pri bývalej mýtnici.

(viac…)

Nové nájomné byty s podporou štátu mesto Nitra stavať nebude. Chýbajú mu peniaze v rozpočte na rok 2013 na spolufinancovanie tejto investície. Spolu 96 bytov malo vyrásť na Kmeťovej ulici na sídlisku Diely. Výstavba sa mala začať v roku 2013, náklady boli vyčíslené na zhruba 6,5 milióna eur. Štátna dotácia by z toho predstavovala 25 percent a pôžička zo Štátneho fondu rozvoja bývania zvyšných 75 percent. Nájomné byty s podporou štátu už mesto Nitra v uplynulých rokoch postavilo na Rýnskej a Tokajskej ulici.

Primátor Jozef Dvonč hovorí, že samospráva bude hľadať iné možnosti výstavby nájomných bytov. Záujem o ne je v Nitre veľký, najmä o malometrážne. „Najneskôr v januári predložím materiál, kde vytipujeme budovy, ktoré by boli vhodné na prestavbu na nájomné byty a vyzveme podnikateľské subjekty, aby zainvestovali. Po dokončení výstavby by sme si byty rozdelili – za náš majetok by bol náš podiel bytov a za ich investíciu ich podiel,“ povedal Dvonč. V súčasnosti mesto pripravuje projektovú dokumentáciu na prestavbu bývalého Hotela Tenis na Ďumbierskej ulici na bytovku. V objekte vznikne deväť jednoizbových nájomných bytov, každý bude mať rozlohu 24 metrov štvorcových.

(viac…)

Slovensko-ukrajinský podnik Star Juh Energo, v ktorej 25-percentným akcionárom je slovenská spoločnosť Star EU, plánuje na Ukrajine postaviť fotovoltaický park za 200 mil. eur. “Ide o doteraz najväčšiu slovenskú investíciu na Ukrajine,“ informovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Slnečná elektráreň v Novej Kachovke, Chersonskej oblasti, bude mať inštalovaný výkon 120 megawattov. Prvá etapa výstavby fotovoltaickej elektrárne má byť vybudovaná do konca marca 2013. “Realizátorom výstavby je slovenský Strabag s pracovníkmi zo Slovenska, ktorých bude okolo 200,“ konštatovalo ministerstvo.

(viac…)

Výstavba nákupno-spoločenského centra Europa Shopping Center v centre Levíc sa stále nezačala. Pôvodne sa malo stavať už na jar tohto roka, zdržanie spôsobili problémy investora VAV Invest získať úver z banky. Pred dvoma mesiacmi mu mestskí poslanci uľahčili získanie úveru tým, že zrušili predkupné právo na pozemok v prospech mesta Levice. Banky sú v súčasnosti opatrnejšie a nechcú financovať výstavbu na cudzom pozemku, ku ktorému nemôžu mať záložné právo. Mestu mala táto podmienka predaja pozemku až po kolaudácii zabezpečiť istotu, že investor obchodné centrum postaví a v centre nezostane rozostavaná stavba. Ako potvrdil primátor Levíc Štefan Mišák, investor úver z banky stále nezískal. „Rokuje sa a intenzívne sa pracuje na tom, aby sme mohli v roku 2013 začať s celým projektom,“ povedal. Investor musí najprv radnici predložiť zmluvu o úvere, až potom môže začať stavať.

Nákupno-spoločenské centrum bude stáť na Námestí hrdinov. Novej výstavbe ustúpi Dom kultúry Družba, ktorý investor zbúra. „Pokiaľ nebude stopercentné financovanie tohto projektu, tak nespustíme búracie práce,“ zdôraznil Mišák. Centrum bude mať presklenú kupolu, 243 parkovacích miest v podzemí a 112 na streche. Budú tu obchody, reštaurácie a ďalšie prevádzky, kino so 167 miestami na sedenie a viacúčelová sála s 371 miestami na sedenie, ktorá bude slúžiť pre divadlo a kultúrno-spoločenské podujatia. Obchodné plochy budú mať 12-tisíc metrov štvorcových.

Vizualizácia: VAV invest

(viac…)