Vláda v stredu súhlasila s návrhom ministerstva dopravy na zmenu účelu použitia 11,21 mil. eur na výstavu diaľnic a rýchlostných ciest. Ide o zostatkové peniaze zo 42,6 mil. eur, o ktoré ministerstvo financií koncom roka 2010 navýšilo rozpočet kapitálových výdavkov rezortu dopravy. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. z uvedenej sumy v minulom a tomto roku zúčtovala 31,38 mil. eur na šestnásť stavieb diaľnic a rýchlociest. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách je možné použiť kapitálové výdavky na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rokoch po roku, na ktorý boli rozpočtované.

Ministerstvo dopravy zabezpečí použitie 11,2 mil. eur, ktoré sa zvýšili pri piatich diaľničných stavbách, do konca roka na iných osem stavieb. Najviac z tejto sumy pôjde na pokračujúcu výstavbu úseku R4 Košice – Milhosť, a to vo výške 4,79 mil. eur. Ostatné peniaze sa použijú na dofinancovanie zväčša už ukončených stavieb. Na druhú etapu R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie pôjde 2,4 mil. eur, na úseky D1 Hybe – Važec 1,83 mil. eur, Sverepec – Vrtižer, I. úsek 1,28 mil. eur, Mengusovce – Jánovce 229,1 tis. eur a Važec – Mengusovce 89,9 tis. eur. Na stavbu križovatky Stupava juh na D2 je určených 550,9 tis. eur a D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica 37,5 tis. eur.

(viac…)

Po viac ako dvoch rokoch od poklepania základného kameňa obytného súboru Nový Poprad v Poprade sa na stavenisku objavili prvé stroje. Spoločnosť Tenzona Invest, s.r.o. začala s výstavbou prvej časti projektu. V prvej etape vyrastie v lokalite, kde bolo v minulosti projektované sídlisko Juh IV, sedemposchodový bytový dom so 64 bytmi. „Do marca chceme urobiť celé spodné podlažie, to znamená garáže a technické zázemie. Celá budova by mala byť hotová do marca 2014,“ uviedol zástupca spoločnosti Tenzona Invest Adam Hajdu, ktorá je investorom projektu. Výstavba prvého bytového domu v projekte Nový Poprad bude stáť 4,5 mil. eur.

Projekt obytného súboru Nový Poprad predstavuje desať samostatne stojacich objektov s prevažujúcou funkciou bývania. Tie by mali vyrásť v šiestich etapách na rozlohe približne 3,7 hektára. Podľa pôvodných zámerov by tu malo vyrásť okolo 265 bytov. V rámci celého obytného súboru bude 438 parkovacích miest, z toho 266 v podzemných garážach. Okrem bytov budú v objektoch aj priestory pre služby. Rozpočet celého projektu predstavuje približne 30 mil. eur. Investícia mesta sa vo finančnom vyjadrení pohybuje na úrovni 0,57 mil. eur, ktoré mesto investovalo do výkupu vyše 23 000 štvorcových metrov pozemkov. Tie mesto vložilo do projektu. Ako protihodnotu získa mesto 20 bytov v prvom bytovom dome. Byty plánuje mesto následne prenajímať.

Bytové domy budú mať postupne klesajúcu výšku, aby sa tak lokalita prispôsobila ďalšej plánovanej výstavbe. Za projektom Nový Poprad by mala v budúcnosti pokračovať výstavba rodinných domov.

(viac…)

Výstavba nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku bude naďalej financovaná z peňazí Európskej únie a štátneho rozpočtu v rámci Operačného programu Doprava, ako aj z vlastných zdrojov Národnej diaľničnej spoločnosti. Použitie formy verejno-súkromného partnerstva (PPP) zo súkromných finančných prostriedkov a s následným splácaním nákladov na výstavbu a prevádzku ciest štátom sa zatiaľ uvažuje len pri stavbe niektorých úsekov diaľničného obchvatu Bratislavy na D4 a rýchlostnej cesty R7 z Bratislavy smerom na Dunajskú Lužnú. Predpokladá to aktualizovaný Program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014, ktorý pripravilo ministerstvo dopravy.

Rezort v súčasnosti finalizuje spracovanie analytických častí budúceho sektorového operačného programu pre nasledujúce sedemročné obdobie eurofondov. Tie budú tvoriť základ pre identifikáciu základných tematických priorít do roku 2020. „Z hľadiska oprávnenosti spolufinancovania výstavby nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest je potrebné uviesť, že v tomto smere existujú určité obmedzenia – medzinárodný význam a kontext, stav projektovej prípravy, environmentálne vplyvy, finančná náročnosť. Predpokladáme, že použitie nových zdrojov Kohézneho fondu 2014 – 2020 bude smerované na tie úseky, ktoré boli zaradené do základnej siete TEN-T tak, aby sa prioritne homogenizovala táto sieť,“ uvádza ministerstvo dopravy o financovaní diaľničného programu.

Projekty PPP považuje rezort dopravy za štandardné prostriedky a nástroje pre efektívne zabezpečenie verejných služieb, vrátane infraštruktúry, ktorej súčasťou sú aj diaľnice a rýchlostné cesty. „Je prirodzené, ak sa uvedené prostriedky stanú jednou z možností vybudovania kvalitnej cestnej infraštruktúry. Významným činiteľom z hľadiska použitia projektov verejno-súkromného partnerstva v rámci budovania cestnej infraštruktúry je aj obmedzenosť finančných prostriedkov, ktoré sú poskytované zo strany Európskej únie a štátneho rozpočtu,“ tvrdí ministerstvo. S využitím PPP počíta programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 – 2016, ako aj Stratégia rozvoja dopravy do roku 2020, ale tiež dokumenty Európskej komisie, ako napríklad Lisabonský akčný plán či vykonávanie záväzných ustanovení Lisabonskej stratégie.

(viac…)

Samospráva Piešťan má zahraničného investora, ktorý chce v meste postaviť plavecké centrum. Odhadované náklady sú stanovené na viac než sedem miliónov eur. Stavebné povolenie na plavecké centrum a parkovisko sú vydané, mesto momentálne čaká na rozhodnutie o schválení čerpania podzemných vôd. Stavať sa má už na budúci rok. Uvádza to internetová stránka mesta Piešťany, meno investora však neuvádza.

„Ten záujem naozaj je, investor ho chce do konca tohto roka deklarovať aj písomne,“ povedal primátor Piešťan Remo Cicutto. „Základný model financovania je naplánovaný tak, že mesto ponúkne majetok, to znamená pozemky, projektovú dokumentáciu a územné rozhodnutie. Investor bude následne zabezpečovať financovanie samotnej výstavby plaveckého centra,“ dodal primátor. Centrum bude situované v blízkosti futbalového štadióna. Jeho súčasťou má byť okrem bazénov aj množstvo vodných atrakcií. „Keď investor podpíše zmluvu, v ktorej deklaruje vážny záujem, začneme sa podrobne zaoberať podmienkami. Vyriešiť budeme musieť napríklad aj otázku, za akých podmienok sa bude bazén prevádzkovať v prípade strát,“ dodal Cicutto. Výstavba plaveckého centra je naplánovaná už v budúcom roku.

O novom kúpalisku v rodisku dlhoročnej slovenskej plaveckej jednotky Martiny Moravcovej sa hovorí už roky. Pre štyrmi rokmi záujem investovať prejavila spoločnosť Grafobal Group Ivana Kmotríka. Tá získala pre svoj projekt viac ako dvojhektárový pozemok na okraji mesta, neskôr sa však odmlčala. Pred dvoma rokmi rozbehla radnica kroky na výstavbu kúpaliska pri futbalovom štadióne. Piešťanci zatiaľ na kúpanie využívajú počas letnej sezóny legendárne kúpalisko Eva, ktoré je však už za hranicou životnosti. Eva patrí Slovenským liečebných kúpeľom Piešťany, kúpalisko prevádzkuje miestny vodnopólový klub a dotuje samospráva.

(viac…)

Skoro rok trvajúci tender na projektovanie a výstavbu takmer 13,5-kilometrového úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala sa predlžuje. Združenie D1 Višňové DMM, členmi ktorého sú spoločnosti Doprastav, a.s., Metrostav, a.s. a Marti Contractors Ltd., už podalo žiadosť o nápravu rozhodnutia Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a.s., ktorá je zameraná proti vyhodnoteniu ponúk v spomínanej verejnej súťaži. „Až do termínu ukončenia vyhodnocovania sa k súťaži nebudeme viac vyjadrovať,“ informoval agentúru SITA generálny riaditeľ Doprastavu Juraj Androvič.

V súťaži na naprojektovanie a výstavbu takmer 13,5-kilometrovej diaľnice pri Žiline predložilo združenie s Doprastavom druhú najlacnejšiu ponuku, a to 382,83 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Je to 42,7 % z predpokladanej ceny zákazky 896,53 mil. eur. Súčasťou diaľnice bude najdlhší domáci cestný tunel Višňové v dĺžke 7,5 kilometra. NDS v novembri už predbežne prijala najlacnejšiu ponuku združenia stavebných firiem Skanska SK a.s. a Strabag s.r.o. vo výške 338,29 mil. eur, čo je 37,7 % zo štátom odhadovaných nákladov na realizáciu projektu. Účastníci tendra môžu vzniesť najprv výhrady voči vyhodnoteniu ponúk a ak s nimi u obstarávateľa neuspejú, budú môcť predložiť námietky na Úrade pre verejné obstarávanie.

„Dostali sme akceptačný list a momentálne sme stále v súťaži, takže vôbec to nemôžem komentovať. Čakáme, ako sa vyhodnotenie uzavrie,“ uviedla generálna riaditeľka Skanska SK Magdaléna Dobišová. V prípade diaľnice s tunelom Višňové absolútne garantovala ponúknutú cenu. Podľa nej cena zahŕňa kvalitné zhotovenie tohto diela v bezpečnom a reálnom režime. „Sme firma, ktorá je schopná postaviť veľké infraštruktúrne projekty,“ povedala Dobišová.

(viac…)

Vo Vranove nad Topľou zrejme vyrastie nová biometánová stanica. Postaviť ju chce spoločnosť Elleven, s.r.o. Do výstavby stanice chce investovať do 8 mil. eur. Ako vyplýva z investičného zámeru, ktorý už spoločnosť predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA), s výstavbou stanice chce investor začať v treťom štvrťroku budúceho roka. Ukončenie výstavby je naplánované o zhruba desať mesiacov neskôr.

V biometánovej stanice neďaleko Dlhého Klčova bude spoločnosť anaeróbnou fermentáciou vyrábať z poľnohospodárskych surovín bioplyn, ktorý bude ďalej upravovaný na biometán. Ročne vyrobí stanica takmer 35 tisíc megawatthodín biometánu, pričom spracuje 39 tisíc ton poľnohospodárskych surovín. V biometánovej stanici by mala spoločnosť spracovávať kukuričnú siláž, trávnu senáž, maštaľný hnoj, či kurací trus.

(viac…)

Rakúska spoločnosť AKAtech Immobilien, s.r.o. plánuje rozšíriť svoju výrobu káblových zväzkov v Hlohovci. Do výstavby novej haly plánuje preinvestovať takmer 2,4 mil. eur. Vďaka tomuto investičnému zámeru vznikne 70 pracovných miest. S výstavbou haly chce investor začať v marci budúceho roka. Ukončenie výstavby je naplánované o sedem mesiacov neskôr.

“Hlohovský región sa etabluje ako dôležité centrum priemyselnej výroby, darí sa mu veľmi efektívne využiť svoje technické, ľudské a priemyselné zdroje. Cieľom investičného zámeru je posilniť a diverzifikovať priemyselnú základňu regiónu,“ uviedla spoločnosť vo svojom investičnom zámere, ktorý už predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). V novej hale bude spoločnosť vyrábať káblové zväzky pre medicínske, telekomunikačné a automobilové zariadenia.

(viac…)

Mesto Nitra plánuje v rámci jedného veľkého projektu opraviť všetky svoje cesty, ktoré sú v nevyhovujúcom stave. Náklady na opravu 30 ciest predstavujú sedem miliónov eur bez DPH. „Je to balík, ktorý by mal uzavrieť opravu komunikácií v meste Nitra. Rozhodli sme sa preň preto, lebo máme niektoré výzvy pred sebou – podpísali sme Dohovor primátorov, to znamená znižovanie prašnosti, emisií,“ povedal primátor Jozef Dvonč. Opravy sa budú robiť v rokoch 2013 a 2014. Mesto vyberie verejnou súťažou dodávateľskú firmu, tá potom z vlastného úveru zabezpečí všetky stavebné práce, kolaudácie a za stav ciest bude ručiť desať rokov. Po výstavbe od nej mesto odkúpi pohľadávku. Celkovú sumu bude splácať desať rokov. „Tento spôsob financovania nejde do dlhovej služby mesta, je to výhodnejšie ako zobrať si úver,“ zdôvodnil prednosta nitrianskej radnice Igor Kršiak. Nitra sa inšpirovala mestami Košice a Banská Bystrica, kde tiež už opravovali cesty formou PPP projektu, teda verejno-súkromného partnerstva. Verejnú súťaž na dodávateľa chce mesto robiť ešte cez zimu, na jar sa už majú začať práce.

Okrem ciest vo všetkých mestských častiach vybudujú aj chodník na Dlhej ulici v Janíkovciach. Golianovu ulicu na Čermáni rozšíria a súčasťou rozsiahleho projektu je aj vybudovanie dvoch cyklotrás. Jedna pôjde od Univerzitného mosta pozdĺž rieky, druhá od Mestského parku na Sihoti po Vodnú ulicu. „V júni poslanci nadiktovali 50 ulíc, všetky sme si fyzicky prešli. Tie, ktoré boli ešte v dobrom stave sa z pôvodného zoznamu vyčlenili a niektoré sa do zoznamu dopísali,“ povedal viceprimátor Štefan Štefek. Napríklad v Starom meste opravia ulice Staničná, Podzámska, Jesenského a Župné námestie, vznikne tiež nové prepojenie Wilsonovho nábrežia s Hodžovou ulicou. „Súvisí to aj s tým, že budúci rok je 1150. výročie príchodu Cyrila a Metoda a chceme, aby Staré mesto, najmä tá časť pod hradom, nejako vyzerala,“ podotkol Štefek.

(viac…)

Mesto Nitra má vrátiť ministerstvu hospodárstva dotáciu 3,59 milióna eur, ktorú dostalo na výstavbu cesty v Priemyselnej zóne Nitra – Sever. Ako informoval primátor Jozef Dvonč, dôvodom je, že sa znížil počet pracovníkov výrobcu televízorov Foxconn Slovakia a zároveň pred časom ohlásili odchod zo Slovenska tri firmy, ktoré boli na Foxconn naviazané. Ide o firmy Ryoka, Dia Moulding Slovakia a Daidong. Foxconn je nástupcom Sony v Nitre a výstavbu komunikácie okolo jej závodu s výjazdom na rýchlostnú cestu R1 stanovovala zmluva medzi štátom a Sony. Cieľom bolo odbremeniť vstupnú cestu do priemyselnej zóny v smere Nitra – Dražovce. Mesto výstavbu cesty pripravovalo niekoľko rokov, investíciu zastrešovala dcérska spoločnosť ministerstva hospodárstva MH Invest. Samospráva sa nechce dotácie len tak ľahko vzdať, mestské zastupiteľstvo poverilo primátora, aby ďalej rokoval s ministerstvom hospodárstva. „Zmluvu na dotáciu máme do roku 2014. My uznávame to, že pokiaľ by sa tie peniaze dali celospoločensky využiť lepšie, mohol by ich štát povedzme dočasne použiť, ale nechceli by sme sa vzdať tej investície v priemyselnej zóne,“ povedal Dvonč.

Primátor sa obáva, že k peniazom z dotácie sa už mesto nikdy nedostane, pokiaľ to nestanoví inak dodatok k zmluve o vrátení dotácie. S ministerstvom by sa chcel dohodnúť na tom, že peniaze mesto vráti s tým, že po naplnení priemyselnej zóny sa dotácia znova vráti. „Už aj vzhľadom na to, že sa o túto vec snažíme päť rokov na základe požiadavky firmy Sony a mesto Nitra už vynaložilo dosť nákladov na získanie územného rozhodnutia. Momentálne je to v stavebnom konaní,“ prízvukoval Dvonč. Podľa jeho odhadov už samospráva do projektu investovala 40 až 50-tisíc eur. Ako dodal, mesto má informácie o tom, že firma Foxconn by chcela ďalej rozvíjať výrobu. „Prázdne haly, ktoré zostali po dodávateľoch Foxconnu, by sme vedeli v štáte využiť. Aj s týmto posolstvom chcem ísť za ministrom hospodárstva,“ doplnil primátor. Podľa neho by Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) mohla mestu pomôcť do priemyselnej zóny pritiahnuť nových investorov.

(viac…)

Spoločnosť HB Reavis podpísala so Slovenskou sporiteľňou úverovú zmluvu na financovanie kancelárskeho objektu Forum Business Center I v hodnote 29 mil. eur, ktorý sa bude nachádzať v Bratislave. Úver má pokryť 70 % stavebných nákladov s následným navýšením po kolaudácii objektu. Na jeho splatenie dostal developer päť rokov. Ako ďalej informuje Slovenská sporiteľňa, celkové investičné náklady projektu by mali dosiahnuť hodnotu 37,5 mil. eur.

„Forum Business Center s certifikátom zelenej budovy už dnes pozná svojho budúceho nájomcu. Väčšinu budovy si na základe dlhodobého kontraktu prenajala spoločnosť Slovak Telekom (ST), ktorá v nej bude mať svoje nové hlavné sídlo,“ uviedol Jiří Hrbáček, finančný riaditeľ HB Reavis. Budova, ktorej výstavba začala v novembri 2011 ponúkne prenajímateľnú plochu s rozlohou 18,7 tis. metrov štvorcových. S dokončením výstavby developer počíta na konci druhého kvartálu budúceho roka.

(viac…)

Druhý úsek obchvatu mesta Galanta v dĺžke 5,6 km odovzdal dnes motoristickej verejnosti do užívania minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Počiatek. Výstavba druhej etapy stála 7,5 milióna eur, dodávateľom bola spoločnosť Strabag. Až 85 percent oprávnených nákladov preplatí Slovensku Brusel. Tretia, záverečná časť obchvatu Galanty, sa začne stavať na jar budúceho roka.

„Každý takýto obchvat má veľký význam pre obyvateľov miest, ktorí trpia kamiónovou dopravu prechádzajúcou centrom. Všetci veľmi dobre vieme ako tranzitná doprava komplikuje vnútromestskú dopravu, takže nová cesta pomôže Galante už v tejto fáze. Najväčšie vydýchnutie príde, samozrejme, až po dokončení záverečnej etapy obchvatu,“ povedal na slávnostnom otvorení úseku minister Počiatek.

Denne prešlo centrom Galanty približne 16-tisíc vozidiel. Výstavba mestského obchvatu zabezpečí plynulosť cestnej premávky a minimalizuje negatívne vplyvy dopravy na život obyvateľov mesta. Cesta I/75, ktorej súčasťou je tento mestský obchvat, tvorí spojnicu medzi Bratislavou a Novými Zámkami s pokračovaním na juh stredného Slovenska. Všetky tri etapy galantského obchvatu sú financované v rámci Operačného programu Doprava 2007–2013 Agentúru SITA o tom informoval hovorca ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Martin Kóňa.

(viac…)

Nový podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD), ktorého dnes do funkcie vymenoval prezident SR Ivan Gašparovič, bude hlavne zabezpečovať koordináciu veľkých investičných projektov s predpokladanými nákladmi nad jednu mld. eur. Podľa návrhu štatútu by mal dohliadať aj na veľké investičné projekty štátu alebo s jeho účasťou pri očakávaných nákladoch do 1 mld. eur, a to na základe rozhodnutia vlády.

Vicepremiér pre investície by mal zároveň koordinovať využívanie finančných prostriedkov z Európskej únie v nasledujúcom programovom období 2014 až 2020 ako aj prípravu Partnerskej dohody na roky 2014 – 2020 na národnej úrovni. Z tohto dôvodu sa má stať aj podpredsedom Rady vlády pre Partnerskú dohodu. Tieto činnosti v súčasnosti vykonáva Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vážny po svojom vymenovaní do funkcie označil za potrebné prijať stratégiu dlhodobého rozvoja hospodárstva Slovenska a zároveň má ambíciu, aby tento dokument schválila nielen vláda, ale podporilo ho celé politické spektrum.

Podpredseda vlády pre investície by mal zároveň zhodnocovať reálnosť a potrebu veľkých investičných projektov ako aj predkladať vláde štúdie uskutočniteľnosti s konkrétnymi návrhmi financovania a návrhmi na výstavbu. Popritom by mal vypracovávať Stratégiu hospodárskeho rozvoja Slovenska, ktorá má obsahovať koncepcie rozvojových programov v oblasti hospodárstva a ekonomiky. Podľa Vážneho je dôležité nastaviť lepšie podmienky pre čerpanie eurofondov, ktoré by sa malo zjednodušiť, zrýchliť a odbyrokratizovať. Väčšiu pozornosť využívaniu fondov treba venovať aj podľa hlavy štátu. Gašparovič vyjadril presvedčenie, že budúce Vážneho rozhodnutia na tomto poste vylúčia čo i len náznak korupcie pri schvaľovaní veľkých projektov.

(viac…)

Odľahčenie dopravy v Prešove do výstavby diaľnice D1 a rýchlostnej komunikácie R4 bolo hlavnou témou rokovania medzi predsedom Prešovského samosprávneho kraja Petrom Chudíkom a štátnym tajomníkom ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Andrejom Holákom. Hovorkyňa PSK Veronika Fitzeková informovala, že sa dohodli na niektorých riešeniach, ktoré pomerne rýchlo dokážu pomôcť preťaženej doprave v meste. Holák uviedol, že prvoradou snahou je odľahčiť cesty II. a III. triedy od tranzitnej dopravy. Prvým krokom by mala byť zámena ciest medzi štátom a samosprávou. Ulice Hollého, Šafárikova a Lesík delostrelcov by mali byť preklasifikované na mestské komunikácie, Východná a Rusínska na cesty I. triedy. „Ťažké tranzitné vozidlá budú teda presmerované na tieto komunikácie, čo odľahčí obytné zóny, napríklad aj problémovú Solivarskú. Po majetkovom usporiadaní pozemkov na Kuzmányho ulici by sme v budúcom roku mohli spustiť proces verejného obstarávania a vroku 2014 by sa mohol začať stavať tento chýbajúci 300-metrový úsek cesty,“ konkretizoval Chudík. Ako dodal, umožní to prepojiť Škultétyho – Čierny most – Rusínsku na Ul. gen. Svobodu. „V tejto chvíli je to ideálne a najrýchlejšie riešenie do výstavby D1 a R4,“ zdôraznil. V tejto súvislosti by Slovenská správa ciest (SSC) mala zabezpečiť úpravu dvoch križovatiek, Východná – Rusínska a Ul. gen. Svobodu – Rusínska, aby sa zvýšila ich priepustnosť. Nevyhnutné finančné náklady odhadol generálny riaditeľ SSC Roman Žembera na niekoľko stotisíc eur. Výstavba chýbajúceho úseku na Kuzmányho ulici sa podľa Chudíka pohybuje okolo 2,5 mil. €.

(viac…)

Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (NDS) prijala spoločnú ponuku stavebných firiem Skanska SK a.s. a Strabag, s.r.o. v tendri na výstavbu 13,4-kilometrového úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. Generálna riaditeľka Skanska SK Magdaléna Dobišová potvrdila vo štvrtok pre agentúru SITA, že už dostali akceptačný list od NDS o prijatí ponuky ich združenia.

Skanska a Strabag navrhli naprojektovať a postaviť diaľnicu pri Žiline, ktorej súčasťou bude 7,5-kilometrový úsek Višňové, za najnižšiu cenu, a to 338,29 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Predstavuje to 37,7 % z predpokladanej ceny prác vo výške 896,53 mil. eur. Diaľničiari vyhlásili spomínaný tender ešte koncom minulého roka a ponuky piatich skupín uchádzačov otvárali napokon až v treťom termíne 26. júna tohto roku. „Cena nášho združenia je výsledkom spoločnej práce na technických a projektových riešeniach. Skanska a Strabag sú dve fundované spoločnosti s dlhoročnými skúsenosťami v tunelových stavbách,“ uviedla pre agentúru SITA Dobišová ešte po otváraní ponúk v súťaži.

Teraz sa bude čakať na to, či niektorý z ďalších uchádzačov v tendri bude mať výhrady k vyhodnoteniu ponúk a prípadne požiada NDS o nápravu jej rozhodnutia, alebo neskôr aj podá námietky na Úrad pre verejné obstarávanie. Ak sa tak nestane, uzavretiu tendra a podpisu zmluvy s vybraným združením by už nemalo nič brániť.

(viac…)

Mesto Nitra vyhlásilo verejnú súťaž na výstavbu 96 nájomných bytov za predpokladanú cenu 5,36 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Počas osemnástich mesiacov od uzatvorenia zmluvy s budúcim zhotoviteľom majú na miestnom sídlisku Diely III pribudnúť dva bytové domy so 48 bytmi a s príslušnou infraštruktúrou. Ako vyplýva z informácií vo Vestníku verejného obstarávania, Nitra plánuje investíciu financovať z úveru Štátneho fondu rozvoja bývania, z dotácie ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a z vlastných prostriedkov.

Záujemcovia o účasť v tendri môžu požiadať o súťažné podklady do 27. novembra, lehota na predkladanie ponúk je 2. januára a na otváranie ponúk 3. januára 2013. Mesto Nitra chce zhotoviteľa prác vybrať v následnej elektronickej aukcii. Uchádzači musia dodržať limit oprávnených nákladov do 890 eur, vrátane DPH ma štvorcový meter podlahovej plochy bytu. Jeden bytový dom bude mať celkovú podlahovú plochu 2 677,70 štvorcových metrov a druhý 2 678,35 štvorcových metrov. Limit oprávnených nákladov vyplýva zo zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, podľa ktorého sa poskytujú dotácie na výstavbu nájomných bytov.

(viac…)

Bratislavský Park kultúry a oddychu by mala zachrániť zámena pozemkov pod Výskumným ústavom vodného hospodárstva (VÚVH) s tým, že budovy, kde sú najcennejšie technológie, ostanú zachované. Píše sa to v materiál, o ktorom budú bratislavskí mestskí poslanci rokovať vo štvrtok na novembrovom zastupiteľstve. Vlastník pozemkov pod PKO, spoločnosť Henbury Development však návrh považuje za mimoriadne nevýhodný a ponuku návrhu nemôže akceptovať. „Mesto totiž vo svojom návrhu žiada okrem zámeny pozemkov pod PKO aj zbúranie existujúcich a výstavbu nových administratívnych objektov pre VÚVH na náklady Henbury Development a zároveň žiada aj zachovanie objektov laboratórií, čo je pre Henbury Development ako aj pre ďalší rozvoj projektu nábrežia neakceptovateľné,“ povedal zástupca spoločnosti Ján Krnáč.

O návrhu zakomponovať Výskumný ústav vodného hospodárstva do developerského projektu rokoval bratislavský primátor Milan Ftáčnik s ministrom životného prostredia Petrom Žigom ešte v máji a 16. novembra poslal ministrovi návrh na posúdenie. Prípadné zmeny či doplnenia ministerstva životného prostredia mesto zapracuje do návrhu, ktorý následne predloží spoločnosti Henbury Development. V liste ministrovi životného prostredia bratislavský primátor píše, že zástupcovia investora si na júnovom stretnutí prevzali podklady k navrhovanému riešeniu s tým, že ich dajú posúdiť z majetkového i urbanisticko-architektonického hľadiska. Ako ďalej primátor v liste píše, na septembrovom stretnutí zástupcovia spoločnosti vyjadrili predbežný súhlas s navrhovaným riešením a vyžiadali si písomný návrh mesta. Podľa Krnáča však spoločnosť nedostala žiadne podklady k navrhovanému riešeniu. „Rokovania Henbury Development so zástupcami magistrátu sa niesli iba v rovine ideí, pričom Henbury Development do dnešného dňa konkrétne parametre ponuky nemá k dispozícii,“ dodal Krnáč.

Mesto pri záchrane PKO navrhuje zameniť pozemky pod Výskumným ústavom vodného hospodárstva o výmere približne 15 594 m2 so štátom, pričom vo vlastníctve štátu ostanú laboratóriá i vodná nádrž VÚVH. Pozemky od štátu následne navrhuje mesto zameniť s investorom za pozemky pod PKO vrátane pozemkov pred i za budovami až po nábrežnú promenádu vo výmere 19 307 m2. Strana, ktorá získa väčšie pozemky následne doplatí druhej strane rozdiel stanovený znaleckými posudkami. Zároveň sa investor podľa návrhu zaviaže zbúrať a následne postaviť nové administratívne budovy na vlastné náklady, ktoré prevedie do vlastníctva štátu. Podľa návrhu by mesto spoločne s investorom spolupracovali pri príprave územného plánu zóny pre lokalitu Bratislavské nábrežie. Mesto so spoločnosťou by tiež uzavreli mimosúdnu dohodu o urovnaní a stiahli všetky podania na súde, ktoré sa týkajú sporu o PKO.

(viac…)

Seniori v Bratislavskom kraji budú môcť začiatkom budúceho roka využívať nový domov sociálnych služieb a nájomné byty v Bernolákove. Slúžiť budú 60 až 65 klientom, ktorým budú poskytovať 24-hodinovú opatrovateľskú a zdravotnícku starostlivosť a ďalšie služby od stravovania až po základné rehabilitačné, kultúrne a spoločenské vyžitie. Mesto domov a nájomné byty postavilo za osemnásť mesiacov. Peniaze získali od štátu, pôžičkou zo Štátneho fondu rozvoja bývania, dotácie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR aj vlastného rozpočtu. Domov sociálnych služieb a Nájomné byty pre seniorov budú začiatkom roka 2013 slúžiť ľuďom odkázaným na poskytovanie sociálnej služby, ale aj tým, ktorí sa rozhodnú bývať v zariadení určenom pre seniorov. Starosta Bernolákova Ľubomír Poór vyzdvihol umiestnenie zariadení, ktoré sa nachádzajú v centre obce, klienti budú teda priamo integrovaní.

Bratislavský kraj má 15 zariadení sociálnych služieb pre rôzne cieľové skupiny a rôzne zdravotné postihnutia. Podľa podpredsedníčky kraja Gabrielly Németh však nepokrývajú požiadavky zo strany občanov, preto kraj úzko spolupracuje s neverejnými aj verejnými poskytovateľmi. „Práve obec Bernolákovo bude jedným z verejných poskytovateľov a BSK bude služby patrične financovať,“ povedala Németh. Vďaka novootvorenému domovu a nájomným bytom vznikne 30 až 35 nových pracovných miest.

(viac…)

Európska komisia bude o financovaní z európskych fondov diaľničného úseku D1 Turany – Hubová rozhodovať v decembri. V pondelok sa v Kraľovanoch prerokoval dokument, ktorý hodnotí dodatočné technické opatrenia na zmiernenie vplyvu na územia sústavy Natura 2000. Hodnotenie zmierňujúcich opatrení dopĺňa správu nezávislého experta Petra Rotha z júla tohto roku a spolu s pripomienkami, ktoré vzišli z pondelkového prerokovania, sa zašlú do Bruselu.

Nový úsek patrí spolu s ružomberským úsekom medzi posledné chýbajúce na diaľnici D1 medzi Martinom a Prešovom. Všetky ostatné sú už buď v užívaní, alebo vo výstavbe. Trasa budúcej diaľnice vedie v chránenom prostredí medzi Malou a Veľkou Fatrou, preto Európska komisia požiadala Slovensko, aby opätovne posúdilo vplyvy tejto stavby na životné prostredie.

(viac…)

Spoločnosť Snina Energy, s.r.o. plánuje investíciu za 2,2 mil. eur. Podnik chce investovať do inštalácie dvoch kogeneračných jednotiek v existujúcej plynovej kotolni vo svojom sninskom areáli. Firma chce inštalovať kogeneračné jednotky slúžiace pre kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie prostredníctvom zemného plynu kvôli racionalizácii výroby energií.

“Na rozdiel od tradičných technológií samostatnej výroby elektriny a samostatnej výroby tepla sa pri kogenerácii lepšie zhodnocujú primárne energetické zdroje a šetria finančné prostriedky. Použitie kogeneračného spôsobu výroby tepla a elektriny teda znamená až 35-percentnú úsporu palív a takou istou mierou sa podieľa aj na znížení ekologickej záťaže krajiny,“ uviedla spoločnosť vo svojom investičnom zámere, ktorý už predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Inštalovaný tepelný a elektrickú výkon nových kogeneračných jednotiek sa bude pohybovať na úrovni troch megawattov. Ročne by mali kogeneračné jednotky vyrobiť vyše 17 tisíc megawatthodín tepla a taktiež 17 tisíc megawatthodín elektrickej energie. Ročne by mali jednotky spotrebovať viac ako štyri milióny metrov kubických zemného plynu. S realizáciou investičného zámeru chce spoločnosť Snina Energy začať vo februári budúceho roka. Ukončenie výstavby je naplánované zhruba o štyri mesiace neskôr.

(viac…)

Európska komisia schválila projekt Oravskej vodárenskej spoločnosti, ktorý má zabezpečiť zber a čistenie odpadových vôd pre osem obcí oravského regiónu. Ako informoval agentúru SITA hovorca Ministerstva životného prostredia Maroš Stano, projekt v hodnote 87,8 mil. eur spĺňa všetky podmienky Operačného programu Životné prostredie v rámci Ministerstva životného prostredia SR. Príspevok únie z Kohézneho fondu predstavuje 52,2 mil. eur a ďalších 9,2 mil. eur pribudne zo štátneho rozpočtu SR. Ide už o piaty veľký vodárenský projekt, ktorý Brusel odsúhlasil Slovensku.

(viac…)