Banskobystrický samosprávny kraj má obnovený ďalší vyše štvorkilometrový úsek cesty II. triedy Hriňová – Klenovec – Hnúšťa. Komunikáciu zrekonštruovala za rok spoločnosť Skanska SK a.s. za 652 tis. eur, pričom práce boli spolufinancované z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, štátneho rozpočtu a zo zdrojov banskobystrického kraja. Stavba bola rozdelená na dve časti v úseku Hriňová – Klenovec a v úseku Klenovec – Hnúšťa, informovala v pondelok Skanska.

„Rekonštrukcia týchto úsekov výrazne zlepšila technický stav ciest a odstránili sa všetky kritické a nebezpečné miesta,“ povedal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka. „Okrem nového povrchu vozovky v celom úseku sme zhotovili nespevnené krajnice zo štrkodrviny, ktorá je zhutnená tak, aby ani pri prípadnom prejazde nákladnou dopravou nedochádzalo k jej deformácii,“ vysvetlil stavbyvedúci závodu Cesty, mosty spoločnosti Skanska Jozef Róža. Do nových krajníc vo vybraných miestach osadili stavbári cestné zvodidlá a zrealizovali nové vodorovné dopravné značenie.

Nevyhnutné na danom úseku bolo i sfunkčnenie sedemnástich priepustov, na ktorých boli kompletne vybudované nové čelá vtokov a výtokov a na rímsy boli osadené nové zábradelné zvodidlá. K bezpečnej premávke prispievajú aj tri nové merače rýchlosti so solárnym panelom osadené v obci Klenovec.

(viac…)

Trh s bývaním sa postupne stabilizuje. Ceny nehnuteľností v druhom štvrťroku na Slovensku klesli a nevybočili z trendu za posledných 18 mesiacov. Ako ďalej uvádza analytik ČSOB Marek Gábriš, ak by priemerná cena nehnuteľností na bývanie zostala do konca roka nezmenená na úrovni 1 227 eur za meter štvorcový, tak by ceny v medziročnom porovnaní naďalej klesali aj do konca roka 2012. Ďalší vývoj bude podľa neho zrejme podobný a ceny budú stagnovať alebo mierne, nie však už dramaticky, klesať.

V dlhodobom horizonte by mal byť pre trh s bývaním podľa Gábriša podporou demografický trend, keďže počet ľudí vo veku 20 až 39 rokov, teda keď si obvykle zakladajú rodinu, dosahuje takmer historické maximá. V krátkodobom horizonte môže na ceny vplývať pomerne vysoký počet rozostavaných bytov, ktoré však budú zo štatistík podľa Gábriša ubúdať iba postupne vzhľadom na ich funkčné riešenie. Nové byty postavené v pokrízovom období však nemusia mať problém s uplatnením na trhu, keďže sú podľa neho realizované za iných podmienok a vo výrazne nižšom počte. Záujemcovia o kúpu bytov preto majú podľa analytika momentálne výhodu v tom, že si môžu z ponuky bytov pomerne pokojne vyberať. Rizikom naďalej ostáva trh práce.

Na základe zverejnených údajov vývoja miezd sa dá konštatovať, že v druhom štvrťroku tohto roka sme si mohli dovoliť kúpiť väčšie množstvo plochy ako v predchádzajúcom štvrťroku a zároveň viac ako v rovnakom období minulého roka. Kým v druhom kvartáli 2011 aj v prvom štvrťroku tohto roka si Slovák mohol za svoju priemernú nominálnu hrubú mzdu dovoliť kúpiť 0,62 metra štvorcového plochy, tak aktuálne je to 0,65 metra štvorcového. Podľa analytika je to samozrejme za predpokladu, ak by Slovák celú svoju mzdu použil na kúpu nehnuteľnosti. Zo štatistík taktiež vyplynulo, že najdostupnejšie bývanie je v Trenčianskom, Nitrianskom a Žilinskom kraji. Naopak, najdrahší je stále Prešovský a Bratislavský kraj.

(viac…)

Výstavba outletového obchodného centra pri Senci sa bude financovať aj cez prostriedky získané od investorov z emitovaných dlhopisov. Spoločnosť D1 Outlet (1), spol. s r.o. podľa výpisu z obchodného vestníka začala koncom augusta vydávať ročné dlhopisy v celkovej hodnote 2,24 mil. eur, ktoré predáva neverejne vopred vybraným investorom. Účel použitia prostriedkov získaných z emisie je podľa výpisu financovanie a výstavba nehnuteľností na projekte D1 Outletu na pozemku v katastrálnom území Senec.

D1 Outlet (1) pritom vydáva desať dlhopisov s menovitou hodnotou 224 tis. eur. Cenné papiere majú nulové ročné úročenie, vydávajú sa však za 89 % až 91 % ich menovitej hodnoty. Dlhopisy sú splatné 21. augusta 2013, emitent si však vyhradzuje právo predčasného splatenia celej menovitej hodnoty dlhopisu už 1. júla budúceho roku pri kurze 98,5 % z menovitej hodnoty cenného papiera.

Výstavba outletu pri Senci podľa informácií uvedených na internetovej stránke začala vo februári 2012. Na ploche 2,8 hektára má návštevníkom v prvej fáze ponúknuť 50 obchodov outletového typu. Developerom projektu je spoločnosť IPEC Group. Jej šéfom je Ivan Čarnogurský, ktorý je zároveň aj konateľom spoločnosti D1 Outlet (1). Otvorenie centra je plánované na marec budúceho roku.

(viac…)

Stavebná firma TSS Grade, a.s. so sídlom v Trnave sa bude reštrukturalizovať. Spoločnosť to zdôvodnila tým, že sa chce ekonomicky ozdraviť, zachovať väčšinu pracovných miest a svoju právnu subjektivitu. Pristúpiť k reštrukturalizácii sa rozhodla napriek tomu, že jej pribúdajú obchodní partneri, ktorí neplatia svoje splatné záväzky. O začatí reštrukturalizačného konania v zadlženej stavebnej firme na jej návrh nedávno rozhodol Okresný súd Bratislava I.

„V plnom rozsahu si plníme všetky funkcie v štandardnom režime ako doteraz a i naďalej sa plánujeme zúčastňovať tendrov. Neplnenie záväzkov plynúcich zo zmluvných vzťahov sa u viacerých právnych subjektov v poslednej dobe stáva celospoločenským trendom, preto bol tento krok nevyhnutný. V danej situácii považujeme reštrukturalizáciu za najlepšie riešenie, ktoré umožní dosiahnuť rýchly a merateľný efekt optimálneho fungovania spoločnosti,“ informovala vo štvrtok agentúru SITA hovorkyňa TSS Grade Michaela Kroková.

Trnavská firma neodpovedala na otázky o výške jej dlhov a pohľadávok ani o dosiahnutom hospodárskom výsledku vlani a v prvom polroku tohto roka. Neuviedla ani to, koľko má v súčasnosti zamestnancov, či bude prepúšťať a či im dlhuje na mzdách.

(viac…)

Penta plánuje v Prahe investovať vyše 200 mil. eur do výstavby novej mestskej štvrte. Tá ma vyrásť na území bývalej továrne Walter v Jinoniciach s rozlohu 169 tis. metrov štvorcových. Ako ďalej informuje PR špecialistka Penty Lea Krčmáriková, investor kúpil pozemok od spoločnosti Red Group, avšak hodnotu transakcie zúčastnené strany nezverejnili. Ide už o tretiu realitnú akvizíciu Penty v Čechách.

„Areál bývalej továrne Walter je z väčšej časti zdemolovaný a vďaka svojej veľkosti a polohe má veľký rozvojový potenciál,“ povedal Petr Palička, riaditeľ realitnej divízie Penty v Českej republike. Na území „Waltrovky“ plánuje Penta v niekoľkých fázach vybudovať 44,5 tis. metrov štvorcových administratívnych plôch a približne 350 bytových jednotiek v rôznych segmentoch. Investor počíta aj s obnovou 15 tis. metrov štvorcových parkov. S výstavbou chce Penta začať do dvoch rokov.

(viac…)

Trnava chystá predaj rozsiahlych pozemkov a budov v širšom centre mesta spoločnosti City-Arena za jedno euro. Vyplýva to zámeru, ktorý bola radnica povinná zverejniť v prípade predaja bez verejnej súťaže. Priamy predaj zdôvodňuje projektom spoločnosti City-Arena, ktorá chystá modernizáciu Štadióna Antona Malatinského a výstavbu polyfunkčného centra v jeho okolí. Predajom sa má zaoberať mestské zastupiteľstvo 25. septembra, na schválenie sú v tomto prípade potrebné tri pätiny hlasov všetkých poslancov. Spoločnosť City – Arena už koncom minulého roku deklarovala zámer investovať do modernizácie futbalového štadióna a do výstavby polyfunkčného centra. To bude pozostávať z komerčných a administratívnych priestorov, štvorhviezdičkového hotela, komplexu kín a podzemného parkoviska s kapacitou 1 100 vozidiel. Pozemky na výstavbu má predať samospráva za jedno euro.

Investor by tak získal do vlastníctva terajšie parkovisko pri mestskom amfiteátri, ďalej parkovisko pri VÚB, tréningové ihrisko a pozemky a budovy v bezprostrednom okolí štadióna. V memorande o spolupráci, ktoré podpísali primátor Trnavy Vladimír Butko a predseda predstavenstva City-Arena Pavol Adamec, deklaroval investor záujem investovať do celého projektu 76 miliónov eur. Samotná výstavba sa má začať na jar budúceho roku, dokončenie investor predpokladá do dvoch rokov. Samotný štadión má City-Arena dostať podľa zverejneného zámeru do prenájmu na 30 rokov za jedno euro ročne.

(viac…)

Mesto Nitra plánuje postaviť dva domy s 96 bytmi na Kmeťovej ulici na sídlisku Diely. Na investíciu chce získať dotáciu a pôžičku zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Výstavba by sa mala začať v roku 2013, náklady sú predbežne vyčíslené na 6,5 milióna eur. Dotácia by z toho predstavovala 25 percent a pôžička s percentným úrokom zvyšných 75 percent. Oba domy by mali po 48 bytov, z toho 16 bude jednoizbových a 80 dvojizbových. Nájomné byty s podporou štátu už mesto postavilo aj na Rýnskej a Tokajskej ulici.

„Žiadosť musíme podať do 15. februára, čiže naším cieľom je urobiť súťaž a mať zmluvu so zhotoviteľom do 2. januára,“ informoval primátor Jozef Dvonč. Záujem v Nitre o nájomné byty je podľa neho veľký, a to najmä o malometrážne byty – garsónky, jednoizbové a dvojizbové. V súčasnosti mesto podľa jeho slov eviduje 300 – 400 žiadostí o byty, 92 je takých, ktoré spĺňajú podmienky na pridelenie nájomného bytu postaveného s podporou štátu. Primátor doplnil, že mesto sa v bytovej otázke bude zrejme uberať cestou poskytovania nájomného bývania aj vo vlastných objektoch. Na zastupiteľstve poslanci schválili, že v bývalom hoteli Tenis, ktorý bol nevyužitý, vznikne deväť nájomných garsónok.

(viac…)

Stabilita na trhu prináša istotu investorom, developerom i firmám. Podiel voľných plôch je vyrovnaný a v priemere sa pohybuje okolo zdravých desať percent. Pod túto hranicu sa dostáva v Českej republike a na Slovensku, kde dopyt mierne prevyšuje aktuálnu ponuku voľných plôch. Naznačuje to, že v strednej Európe je priestor pre ďalšiu výstavbu.

„Nová výstavba sa zatiaľ výrazne nerozbieha. Jedným z dôvodov je nedostatok domácich investorov schopných kupovať hotové haly. Developeri pritom chcú a potrebujú postavené parky predávať, aby mohli peniaze z predaje investovať späť do ďalšej výstavby,“ hovorí Ferdinand Hlobil, vedúci stredoeurópskeho priemyselného tímu v Cushman & Wakefield.

V regióne strednej Európy (ČR, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko) sa v prvej polovici tohto roka postavilo 370 tisíc metrov štvorcových nových priemyselných hál. Je to najviac za posledné tri roky (minulý rok v rovnakom období sa postavilo 200 tisíc m2). V porovnaní s rokmi 2008–2009, kedy doznieval boom novej výstavby, ide však o milión metrov menej (v prvom polroku 2009 sa postavilo takmer 1,3 miliónov). Aktuálne v regióne existuje zhruba 15 miliónov metrov štvorcových moderných priemyselných hál na prenájom. „Trh priemyselných nehnuteľností v strednej Európe je aj napriek pretrvávajúcej globálnej kríze v relatívne dobrej kondícií. Naopak developeri a investori svojou kontinuálnou expanziou naznačujú, že tato časť trhu nehnuteľností je stále zisková,“ dodáva Hlobil.

(viac…)

Oravskú knižnicu Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne zmodernizujú a rozšíria za 363-tisíc eur prevažne z eurofondov. Knižnica dostane novú viacúčelovú školiacu a klubovú miestnosť, šatne i priestory pre dennú a elektronickú študovňu. „Práve v týchto dňoch sa asanuje stará prístavba a už onedlho sa začne aj s jej rozsiahlou rekonštrukciou a prestavbou, v rámci ktorej pribudne úplne nová budova a vznikne centrálny bezbariérový vchod. Približne 345-tisíc eur sme získali z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a zo štátneho rozpočtu, zvyšných 18-tisíc eur spolufinancujeme z vlastných zdrojov,“ uviedol hovorca kraja Peter Kubica.

Nová trojpodlažná prístavba bude mať výťah a s hlavnou budovou bude prepojená bezbariérovými prechodmi. Súčasnú budovu knižnice zateplia prevetrávaným systémom, vymenia na nej okná a vybudujú nový centrálny bezbariérový vchod. „Rekonštrukčné a stavebné práce prinesú zníženie energetickej náročnosti knižnice a prispejú k výraznej úspore energií, modernizácia informačných technológií zase zlepší podmienky a kvalitu poskytovaných služieb Oravskej knižnice,“ dodal Kubica. Oravská knižnica je jednou z piatich regionálnych knižníc Žilinského samosprávneho kraja.

(viac…)

Na poste generálnej riaditeľky stavebnej spoločnosti Skanska SK a.s. so sídlom v Bratislave bola s účinnosťou 1. septembru potvrdená Magdaléna Dobišová. Funkciu na čele firmy dočasne vykonávala od februára tohto roka. Dobišová bola zároveň k 1. septembru zvolená za členku a predsedníčku predstavenstva spoločnosti. Agentúru SITA o tom v pondelok informovala Skanska SK.

Magdaléna Dobišová pôsobí v spoločnosti Skanska, ktorá je tretím najväčším slovenským zamestnávateľom v sektore stavebníctva, od roku 2006. Začínala na oddelení komunikácie, pôsobila ako vedúca organizačnej zložky Skanska CS a.s. a v roku 2010, po fúzii všetkých spoločností Skanska na Slovensku, začala pôsobiť ako riaditeľka odboru kancelárie generálneho riaditeľa.

(viac…)

Európska komisia poskytne na ďalší rozvoj dopravnej infraštruktúry v celej Európskej únii 198,3 mil. eur. Peniaze dá na 74 projektov, ktoré vybrala na základe výzvy z minulého roku, v rámci spolufinancovania programu transeurópskej dopravnej siete TEN-T. Určené budú na rôzne účely, od vybudovania a modernizácie súčasných spojov, podpory dopravných koridorov, verejno-súkromných partnerstiev a inovačných finančných nástrojov. Agentúru SITA o tom v pondelok informovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

„Európska komisia naďalej podporuje budovanie a modernizáciu európskej dopravnej infraštruktúry, aby občania mohli využívať zavŕšenú, bezpečnú a modernú dopravnú sieť,“ povedal podpredseda komisie zodpovedný za dopravu Siim Kallas. Takmer 200 mil. eur, ktoré komisia v pondelok dala k dispozícii, podľa neho prispeje aj k podpore zvyšovania zamestnanosti v Európskej únii, keďže členské štáty vďaka nim budú naďalej môcť investovať do veľkých a malých projektov infraštruktúry aj v čase všeobecnej hospodárskej stagnácie.

Na podporu rozvoja integrovaného a multimodálneho dopravného systému je určených 25,92 mil. pre desať vybraných projektov. Na štúdie a prípravu zavádzania projektov prispievajúcich k zmierňovaniu dôsledkov zmeny klímy a prispôsobovaniu sa jej (emisie skleníkových plynov) má ísť na štyri projekty 9,37 mil. eur. Ďalších 3,76 mil. eur pôjde na štyri projekty zamerané na štúdie a práce na podporu znižovania vplyvu námornej dopravy na životné prostredie (látky znečisťujúce ovzdušie).

Na urýchlenie a uľahčenie realizácie projektov TEN-T je schválených 146,63 mil. eur pre 44 projektov. Na podporu verejno-súkromných partnerstiev a inovačných finančných nástrojov je pre šesť projektov vyčlenených 5,63 mil. eur. Na podporu dlhodobého zavedenia siete TEN-T, najmä rozvoj koridorov, ktoré umožňujú koordinované zavedenie siete, je pre šesť projektov určených 7,32 mil. eur. Za riadenie projektov zodpovedá výkonná agentúra pre TEN-T v spolupráci s príjemcami podpory a pod patronátom Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre mobilitu a dopravu.

(viac…)

Do priemyselného parku Javorinská v Myjave plánuje prísť nový investor. „Ide o nemeckú spoločnosť Innovative Verschlusstechnik Slovakia s. r. o., ktorá už v Myjave pôsobí, a to v prenajatých priestoroch v areáli bývalej SAM. Teraz je zámerom spoločnosti preniesť do Myjavy časť výroby z Nemecka, postaviť novú prevádzku a najneskôr v roku 2014 začať s činnosťou, pričom bude vytvorených asi 100 nových pracovných miest,“ informoval hovorca mesta Marek Hrin. Poslanci mestského zastupiteľstva už dali vstupu nového investora zelenú, schválili zmluvy o nájme a o budúcej kúpnej zmluve.

Do Myjavy sa chystá prísť aj spoločnosť Harmanec – Kuvert, o ktorej sa v Myjave hovorilo pred niekoľkými týždňami. Táto firma zaoberajúca sa papierenskou výrobou už dávnejšie deklarovala svoj záujem o kopaničiarske mesto a vspolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny realizovala aj nábor zamestnancov do novej prevádzky. „Aktuálna situácia je taká, že spoločnosť má vybavené stavebné povolenie a ešte v septembri začne s búraním objektov v bývalom areáli mäsopriemyslu Tauris. Nasledovať bude výstavba nových hál a presun technológie z Ružomberka do Myjavy,“ informoval Hrin. Nový závod má byť uvedený do skúšobnej prevádzky v júni 2013 a vprvej etape tu nájde zamestnanie 40 až 50 pracovníkov.

Okrem toho vedenie Mesta stále rokuje o využití pozemkov v priemyslenom parku Javorinská ďalšími záujemcami, ktorí by tu chceli investovať a rozbehnúť svoju činnosť. „Ak to bude relevantné a dôjde k dohode, budeme vás o týchto skutočnostiach informovať,“ uzavrel Hrin.

(viac…)

V prvom polroku tohto roka bolo na Slovensku dokončených 6 179 bytov a ich počet medziročne klesol o 0,3 %. V uvedenom období zároveň začala výstavba 6 204 bytov, čo bolo viac o 0,1 %. K 30. júnu zostávalo rozostavaných 64 973 bytov, keď sa ich počet oproti tomu istému dátumu vlani znížil o 2,4 %. V prvej polovici roka ubudlo 595 bytov, čo bolo medziročne menej o 11,3 %, z toho asanáciou ubudlo 517 bytov, čiže o 13,1 % menej. Vyplýva to z údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad SR (ŠÚ).

V súkromnom sektore bolo v prvom polroku dokončených 5 427 bytov pri poklese o 4,2 %. Vo verejnom sektore počet dokončených bytov stúpol o 41,9 % na 752. Z toho v rodinných domoch bolo dokončených 3 773 bytov, čo bolo medziročne menej o 1 %. V súkromnom sektore začala výstavba 5 697 bytov pri raste o 2,5 % a vo verejnom sektore začala výstavba 507 bytov, čo znamenalo pokles o 20,4 %. Počet bytov začatých v rodinných domoch klesol o 10,7 % na 4 319.

Z počtu rozostavaných bytov ku koncu júna pripadalo na súkromný sektor 61 089 pri poklese o 0,1 % a vo verejnom sektore ich bolo 3 884, čo bolo menej o 21,2 %. Z toho v rodinných domoch bolo rozostavaných 42 760 bytov, čo bolo medziročne viac o 0,5 %. V súkromnom sektore ubudlo 591 bytov, čo je menej o 10,6 % a vo verejnom sektore ubudli štyri byty pri poklese o 60 %.

(viac…)

Obyvatelia pešej zóny v bratislavskom Starom Meste budú mať na parkovanie vyhradené sektory mimo pešej zóny. Parkovať by v nich mohli na lacnejšiu rezidenčnú kartu. Ako uviedla staromestská starostka Táňa Rosová na verejnej diskusii k novému systému parkovania, aj toto je jeden z návrhov, ktoré plánuje zapracovať do zmien v parkovaní. Problematickou otázkou sú aj ulice severozápadne od Palisád, Lermontovova, Moyzesova, ulica Fraňa Kráľa, kde parkovanie komplikuje pretlak firiem aj inštitúcie zahraničných zastupiteľstiev. Staromešťania v tejto oblasti podali návrh, aby tieto ulice patrili do červenej zóny, teda s obmedzeným parkovaním. Pôvodne mala táto oblasť patriť do zelenej zóny. Starostka Táňa Rosová tieto návrhy považuje za podnetné a opodstatnené. Ako uviedla Rosová, problém v tejto oblasti nie je len v systéme parkovania, ale aj v probléme vymožiteľnosti pravidiel, ktoré tam platia. Starostka navrhuje tento problém riešiť stretnutím s mestskou a štátnou políciou i ministerstvom vnútra.

Cieľom novej parkovacej politiky je umožniť rezidentom parkovať v blízkosti svojho bydliska. Mestská časť chce regulovať novými parkovacími pravidlami strednodobých a dlhodobých návštevníkov mesta. A naopak, zvýšiť počet dostupných miest pre rezidentov, služby a krátkodobých návštevníkov mestskej časti. Návrh parkovania myslí aj na motocyklistov. Staré Mesto chce vyhradiť miesta pre motocykle a bicykle tam, kde nie je možné vyhradiť miesta pre automobily.

(viac…)

Na siedmich uliciach v Kysuckom Novom Meste vybudujú počas septembra deväť nových parkovísk. Aukciami sa mestu podarilo znížiť náklady na výstavbu 1 251 metrov štvorcových parkovacích plôch z predpokladaných 60-tisíc na necelých 48-tisíc eur. „V rozpočte mesta bolo na tento účel schválených 60-tisíc eur. Podľa prepočtov a podľa rozmerov jednotlivých spevnených plôch to vyšlo na deväť parkovísk. Ale vzhľadom na to, že sa po otvorení jednotlivých obálok s ponukami v rámci aukcií táto cena výrazne znížila, môžu sa vytvoriť ešte aspoň dve parkoviská,“ uviedlo mesto.

(viac…)

Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre chce vybudovať výskumné centrum AgroBio Tech v hodnote približne 26 mil. eur. Agentúru SITA o tom informovala Eva Kolníková z SPU. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených vo Vestníku verejného obstarávania, výskum sa bude zameriavať hlavne na oblasti ako agrobiológia, agroekológia, biotechnológie a bioenergetika.

Univerzita sa bude spolu s partnermi podieľať na nákladoch piatimi percentami, zvyšných 95 % finančných prostriedkov poskytnú fondy Európskej únie (EÚ) a štátny rozpočet. Výstavba výskumného centra by mala byť podľa Kolníkovej dokončená v júni roku 2015. Tender bude prebiehať formou súťažného dialógu, v ktorom SPU vyberie takzvaného integrátora riešenia centra výskumu. Ten bude mať na starosti koordináciu širokej škály aktivít od dodávok materiálu, auditu vedeckých procesov po stavebné práce a servis zariadení. Začiatok verejného obstarávania plánuje univerzita vyhlásiť v priebehu septembra tohto roku.

(viac…)

Ku koncu júla bol stav úverov na bývanie vo výške 12,624 mld. eur a za posledný mesiac sa zvýšil o 128,8 mil. eur. Za týmto prírastkom stoja tradične iné úvery na nehnuteľnosti, ich objem sa zvýšil medzimesačne o 100,8 mil. eur na 6,66 mld. eur. Stav hypotekárnych úverov sa zvýšil o 15,8 mil. eur na 4,026 mld. eur. Úvery stavebného sporenia vzrástli o 12,2 mil. eur na 1,939 mld. eur. Vyplýva to z informácií zverejnených Národnou bankou Slovenska.

Z celkových úverov na nehnuteľnosti mala Slovenská sporiteľňa podiel cez 26 %. Nasledovala VÚB banka s podielom na celkovom objeme úverov okolo 22 %. Treťou v poradí bola Tatra banka s podielom zhruba 14 %. V klasických hypotékach dominuje naďalej VÚB so zhruba 47-percentným podielom, s odstupom nasledovaná Tatra bankou, ktorá evidovala približne 20 % z objemu hypoték. V iných úveroch na nehnuteľnosti dominuje zase Slovenská sporiteľňa s podielom cez 42 %. Pri úveroch stavebného sporenia mala najväčší podiel Prvá stavebná sporiteľňa, a to takmer 88 %.

(viac…)

Národná diaľničná spoločnosť (NDS), a.s. definitívne zrušila verejnú súťaž na výstavbu takmer 4,4-kilometrového úseku diaľnice D3 Žilina, Strážov – Brodno. Zrušenie tendra, vyhláseného ešte v decembri 2009, znovu nariadil Úrad pre verejné obstarávanie po jeho opätovnom preskúmaní na základe rozhodnutia súdu. Ako oznámila diaľničná spoločnosť vo Vestníku verejného obstarávania, použitý postup zadávania zákazky zrušila v zmysle zákona o verejnom obstarávaní a pri zadávaní pôvodnej zákazky bude postupovať formou verejnej súťaže.

V tendri na stavbu žilinského úseku D3 otvárali ponuky ešte vo februári 2010. Spomedzi štyroch uchádzačov predložila najnižšiu cenu za vykonanie stavebných prác vtedajšia spoločnosť Skanska BS, a.s. (teraz súčasť spoločnosti Skanska SK a.s.), a to vo výške 163 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná cena prác naplánovaných na takmer štyri roky bola 269,38 mil. eur bez DPH. Práce sa mali spolufinancovať z Kohézneho fondu Európskej únie, zo štátneho rozpočtu a iných zdrojov v rámci Operačného programu Doprava v súčasnom programovom období. Ďalšími účastníkmi diaľničného tendra boli firmy OHL ŽS, skupina Doprastav a Váhostav-SK a bývalá Trnavská stavebná spoločnosť (v súčasnosti TSS Grade).

NDS pôvodne žiadala Skansku o vysvetlenie jej nízkych nákladov na stavbu diaľnice a kalkuláciu ponúknutej ceny. Stavebná spoločnosť nepovažovala ponúknutú cenu za neobvykle nízku, ale za reálnu kalkulovanú cenu, obsahujúcu všetky náklady i primeraný zisk. Jej optimálnosť podľa firmy umožnila celková skladba a charakter stavby a hlavne vysoké využitie vlastných kapacít, čím odbúrava viacstupňový dodávateľský systém. Pred dvoma rokmi v lete už Úrad pre verejné obstarávanie nariadil diaľničiarom tender zrušiť. Krajský súd v Bratislave neskôr rozhodol, že tender nemal byť zrušený a vrátil prípad úradu na ďalšie konanie.

(viac…)

Národná diaľničná spoločnosť (NDS), a.s. dosiahla v minulom roku zisk 37,867 mil. eur, čo bolo viac o 94,9 % oproti roku 2010, keď zarobila 19,431 mil. eur. V tomto roku plánuje NDS hospodáriť so ziskom 5,643 mil. eur. Vyplýva to z prehľadu hospodárenia spoločností vo vlastníctve a s účasťou štátu, ktorý je súčasťou prvého návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok s výhľadom do roku 2015. V nasledujúcich troch rokoch by mal zisk diaľničiarov podľa odhadov dosiahnuť 3,335 mil. eur, 809 tis. eur a 4,605 mil. eur.

„NDS dosiahla za rok 2011 zisk najmä z nárastu tržieb z elektronického výberu mýta a predaja diaľničných nálepiek. Ich medziročný nárast bol okolo 24 mil. eur,“ informoval agentúru SITA hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Podnikateľský plán NDS na tento rok je podľa neho v procese posudzovania a preto nie je možné vyjadriť sa k uvádzanému plánovanému poklesu hospodárskeho výsledku.

Okrem NDS zatiaľ nezverejnili výročnú správu za rok 2011 viaceré spoločnosti v pôsobnosti rezortu dopravy. Dôvodom je, že ich výročné správy ešte neschválili valné zhromaždenia, čiže akcionári – ministerstvo dopravy a v prípade bratislavského letiska aj Fond národného majetku SR. „Podľa Obchodného zákonníka má byť účtovná závierka a výročná správa schválená valným zhromaždením do troch mesiacov po ich predložení akcionárovi,“ uviedol Kóňa.

(viac…)

Ministerstvo dopravy plánuje zaplatiť koncesionárskej spoločnosti Granvia a.s. v budúcom roku za dostupnosť rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a na severnom obchvate Banskej Bystrice 130,564 mil. eur. Náklady súvisiace s prípravou a ukončením PPP projektov majú o rok dosiahnuť ešte zvyšných 400 tis. eur. Ako ďalej vyplýva z predbežného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 s výhľadom do roku 2015, celkové náklady štátu v spojitosti s PPP majú v ďalšom roku predstavovať 130,964 mil. eur. Za dostupnosť R1 mal štát pôvodne doplácať ročne viac ako 125 mil. eur.

Rýchlostná cesta v dĺžke takmer 52 kilometrov bola postavená v rámci projektu verejno-súkromného partnerstva a štát bude náklady na jej výstavbu, prevádzku i opravy splácať súkromnému investorovi počas tridsaťročnej koncesie. Tri úseky R1 na trase Nitra – Tekovské Nemce v dĺžke 46 kilometrov boli odovzdané do predčasného užívania vlani koncom októbra a obchvat Banskej Bystrice v dĺžke takmer šesť kilometrov v závere júla tohto roka.

(viac…)