Stratégiu parkovania v hlavnom meste bude po skončení verejnej diskusie posudzovať odborná komisia, zriadená primátorom Milanom Ftáčnikom. Ako agentúru SITA informoval hovorca primátora Ľubomír Andrassy, v komisii sú okrem poslancov bratislavského mestského zastupiteľstva aj odborníci na dopravu, starostovia viacerých mestských častí, zástupcovia Dopravného podniku Bratislava či mestskej polície. O definitívnej podobe nových pravidiel parkovania teda mestskí poslanci rozhodnú aj na základe verejnej diskusie, aj na základe podkladov od odbornej komisie.

Do diskusie o pripravovanej parkovacej politike sa možno zapojiť do 11. mája, mesto ju spustilo 11. apríla. Ako Andrassy informoval, doposiaľ túto možnosť využilo 3 200 ľudí, ôsmi z desiatich podporujú rezidenčné parkovanie.

Mesto Bratislava spustilo verejnú diskusiu o parkovaní, nový systém parkovania plánuje odštartovať v januári 2013. Informácie o pripravovanej stratégii parkovania sú zverejnené na stránke mesta www.bratislava.sk.

(viac…)

Ku koncu marca bol stav úverov na bývanie vo výške 12,196 mld. eur a za posledný mesiac sa zvýšil o 106,3 mil. eur. Za týmto prírastkom stoja tradične iné úvery na nehnuteľnosti, ktoré v súčasnosti banky poskytujú častejšie než klasické hypotekárne úvery. Ich objem sa zvýšil medzimesačne o 89,3 mil. eur na 6,34 mld. eur. Iné úvery tak tvorili viac ako polovicu z celkového objemu úverov na nehnuteľnosti. Stav hypotekárnych úverov sa zvýšil o 15,86 mil. eur na 3,968 mld. eur. Úvery stavebného sporenia vzrástli o 1,18 mil. eur na 1,887 mld. eur. Vyplýva to z informácií zverejnených Národnou bankou Slovenska.

Z celkových úverov na nehnuteľnosti mala Slovenská sporiteľňa podiel 26,27 %. Nasledovala VÚB banka s podielom na celkovom objeme úverov 22,02 %. Treťou v poradí bola Tatra banka s podielom 13,95 %, no v tesnom závese s podielom 13,55 % bola Prvá stavebná sporiteľňa. V klasických hypotékach dominuje naďalej VÚB so 46,65-percentným podielom, s odstupom nasledovaná Tatra bankou, ktorá evidovala 19,82 % z objemu hypoték. V iných úveroch na nehnuteľnosti dominuje zase Slovenská sporiteľňa s podielom 42,85 %, druhou v poradí je Tatra banka s 14,42 %. Pri úveroch stavebného sporenia mala najväčší podiel Prvá stavebná sporiteľňa, a to až 87,6 %.

(viac…)

Slovenský trh s priemyselnými nehnuteľnosťami čoraz viac priťahuje špekulatívnu výstavbu bez vopred známych nájomcov. V prvom kvartáli tohto roku bola totiž podľa realitno-poradenskej spoločnosti Cushman & Wakefield (C&W) zahájená špekulatívna výstavba v Senci a Košiciach. V uplynulom roku pritom na trh pribudol projekt v Malackách, ktorý priniesol 14 tis. metrov štvorcových logisticko-priemyselných priestorov. Išlo pritom o prvú špekulatívnu výstavbu od roku 2009.

„Veľmi pozitívne vnímame začiatok novej špekulatívnej výstavby v Senci, ako aj začiatok špekulatívnej výstavby v Košickom regióne, kde pribudne približne 10 tis. metrov štvorcových nových priemyselných priestorov,“ uviedol Martin Baláž z oddelenia priemyselných nehnuteľností C&W. Celkovo sa podľa jeho slov prvý štvrťrok na trhu priemyselných nehnuteľností niesol v podobnom znamení ako posledné tri mesiace uplynulého roka. „Na trhu sa prenajalo približne 41,6 tis. metrov štvorcových a pribudlo viac ako 25 tis. metrov štvorcových,“ konštatoval Baláž.

Nový projekt na trh priniesla v sledovanom období iba spoločnosť PointPark Properties, ktorá dokončila výstavbu novej skladovej haly v parku v Lozorne pre firmu Schnellecke Logistics. Projekt sa rozkladá na pozemku s celkovou plochou viac než 50 tis. metrov štvorcových, pričom zastavaná plocha tvorí celkovo 26 349 štvorcových metrov, vrátane 1 600 metrov štvorcových kancelárskych priestorov.

Objem prenajatých priemyselných priestorov v prvom štvrťroku bol najvyšší od štvrtého kvartálu 2009. Medziročne sa objem prenájmov v úvode roka zvýšil o približne 19 tis. metrov štvorcových, medzikvartálne prakticky stagnoval. Miera neobsadenosti v prvom štvrťroku 2012 skončila na úrovni približne 4,1 % z celkovo postavených moderných nájomných priestorov, čo je podľa C&W veľmi mierny pokles oproti poslednému štvrťroku. Slovensko tak má stále najnižšiu mieru neobsadenosti v celej strednej Európe.

„V dôsledku novej výstavby, ktorá sa začala v poslednom štvrťroku, môžeme očakávať nárast miery neprenajatosti. To však bude ovplyvnené hlavne dopytom spoločností po prenájme nových skladových a výrobných priestorov,“ dodal Baláž.

(viac…)

Rakúska realitno-investičná spoločnosť CA Immo, ktorá je na Slovensku prítomná prostredníctvom projektov Bratislava Business Center 1 a aktuálne budovaného Bratislava Business Center 1 Plus, zaznamenala v minulom roku až 64-percentný nárast prevádzkového zisku na 246,4 mil. eur. Firma zároveň po prvýkrát vyplatí akcionárom dividendy vo výške 0,38 eura na akciu.

CA Immo vlani zaznamenal medziročný rast tržieb z prenájmu o 62 % na 265,6 mil. eur, keď viac ako polovica z nich pochádzala z aktivít vo východnej a juhovýchodnej Európe. Tržby z prenájmu posilnili aj vďaka zahrnutiu skupiny Europolis do konsolidovaného účtovníctva CA Immo na začiatku minulého roku.

V roku 2011 predala spoločnosť nehnuteľnosti v celkovom objeme takmer 325 mil. eur. Najväčšou transakciou uplynulého roka bol pre CA Immo predaj 51-percentného podielu v sieti nákupných centier Olympia Shopping Centres v Českej Republike. Čistý dlh CA Immo predstavoval k 31. decembru 2011 hodnotu 2,854 mld. eur, pričom hodnota nehnuteľného majetku predstavovala približne 5,2 mld. eur. Investície spoločnosti sa v minulom roku vyšplhali na 1,828 mld. eur, keď v roku 2010 dosiahli objem 326,7 mil. eur.

V tomto roku očakáva CA Immo mierny rast tržieb z prenájmov na úrovni približne 2 %. Spoločnosť plánuje v tomto roku predaj nehnuteľností v objeme približne 300 až 350 mil. eur, ktoré by mali byť rovnomerne rozložené medzi regiónmi východnej Európy a Nemecka. Investície by sa mali pohybovať na úrovni 300 mil. eur.

(viac…)

Primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš odovzdal včera nájomníkom kľúče od nových bytov v bytovom dome Zdravie II v Hornom Smokovci. Na nové bývanie sa môže tešiť 29 rodín z Vysokých Tatier. „V tejto mestskej časti je to prvý nájomný dom, ale v poradí už 7. v rámci mesta Vysoké Tatry, ktoré sa nám počas 9 rokov podarilo vybudovať,“ povedal primátor Mokoš. Z 29 bytov je jeden bezbariérový. Súčasťou stavby je aj 10 garáží. S výstavbou objektu začalo mesto v roku 2009. Náklady na ňu dosiahli vyše 1,6 mil. €. Výstavbu nových nájomných bytov mesto financovalo z úveru ŠFRB a dotácie ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, pričom sa na nej podieľalo sumou takmer 240 000 €.

Mesto Vysoké Tatry pokračuje vo výstavbe nájomných bytov aj ďalej. „Požiadali sme o úver a dotácie na ďalšie dva bytové domy Breza a Borovica v Tatranskej Lomnici, kde by malo pribudnúť ďalších 48 bytov,“ povedal primátor. Ak bude mesto úspešné v žiadostiach o dotáciu, nové byty chce odovzdať nájomníkom už na budúci rok. V súčasnosti eviduje okolo 150 žiadostí o pridelenie mestského nájomného bytu.

Koncom minulého roku mesto Vysoké Tatry odovzdalo do užívania bytový dom Lipa v Tatranskej Lomnici, ktorý získal 2. miesto v súťaži „Progresívne, cenovo dostupné bývanie 2011“ vyhlásenej ministerstvom. Objekt Zdravie II má súčasne zaujímavé architektonické riešenie a pekné výhľady do okolia, takže radnica zvažuje prihlásiť do súťaže aj najnovší mestský bytový dom.

(viac…)

Šaľa nebude revitalizovať mestskú časť Veča, a to napriek tomu, že na to získala peniaze z eurofondov. Dôvodom je, že nemá dostatok finančných prostriedkov na spolufinancovanie projektu. „Bolo tam veľmi vysoké spolufinancovanie vo výške zhruba 50 %, čo by bolo už príliš náročné,“ povedal viceprimátor Šale Jozef Mečiar. Celkovo táto čiastka predstavovala 540 711 €, čo zahŕňa 5 % oprávnených nákladov, plus všetky neoprávnené náklady. „To, čo my považujeme v tom projekte za kľúčové, sú práve neoprávnené náklady,“ podčiarkol Mečiar. Tie sú vyčíslené na 520 475 €, kým oprávnené náklady, na ktoré by sa dali čerpať eurofondy, sú vo výške 404 714 €.

Plánovaná obnova centra Veče zahŕňala rekonštrukciu chodníkov, autobusovej zastávky na Nitrianskej ulici, vybudovanie bezbariérového chodníka od autobusovej zastávky po park, kde sa mali zrekonštruovať chodníky, osvetlenie, urobiť sadové úpravy a pribudnúť mal nový mobiliár. Mesto s projektom uspelo ešte v apríli 2011, odvtedy už raz požiadalo o zmenu jeho časového harmonogramu, keďže riešilo VO pre ďalšie úspešné projekty z eurofondov.

V súčasnosti sú spracované súťažné podklady k vyhláseniu súťaže, no keďže tento rok a výhľadovo ani v roku 2013 nie je v rozpočte zabezpečené finančné krytie investície, stáli poslanci pred otázkou, čo ďalej s projektom. Nakoniec sa rozhodli, že ho zrušia. Zároveň sa mesto pokúsi samo opraviť Komenského ulicu, ktorá predstavovala najväčšiu časť neoprávnených nákladov.

(viac…)

Hlavné mesto zrušilo kladné záväzné stanovisko k investičnému zámeru v Karloveskej zátoke, ktoré podpísal ešte bývalý bratislavský primátor Andrej Ďurkovský. Ako informoval hovorca súčasného primátora Bratislavy Ľubomír Andrassy, investor teraz musí požiadať magistrát o stanovisko, či projekt je, alebo nie je v súlade s ÚP mesta. Taký projekt, s akým sa investor obrátil na mesto za Ďurkovského, je však podľa Andrassyho v rozpore s ÚP- dokumentáciou, a teda nebude môcť získať kladné stanovisko mesta. Ak ho investor bude chcieť získať, v projekte bude musieť urobiť zmeny.

Ako uviedla hovorkyňa investora J&T Real Estate Katarína Krajňáková, spoločnosť momentálne analyzuje stanovisko mesta a o ďalších krokoch bude informovať po vyhodnotení tejto analýzy. Investor podľa dokumentácie pre územné rozhodnutie plánoval v lokalite stavať ďalšiu 8-poschodovú budovu – Ubytovacie zariadenie športu, telovýchovy a voľného času, protipovodňovú ochranu, prístupovú komunikáciu navrhovanej lodenice k ramenu Dunaja, ostatné komunikácie, siete, podzemný objekt či parkovacie miesta pre verejnosť. Primátor Milan Ftáčnik však vyhovel protestu Generálnej prokuratúry a záväzné stanovisko mesta zrušil.

V decembri 2011 došlo k zmenám, ktoré sú dôvodom na to, aby zámer stavať v zátoke mesto opäť posúdilo. Mestskí poslanci totiž prijali Zmeny a doplnky ÚP 02, ktoré zmenili funkčné využitie územia v Karloveskej zátoke. Keďže nebolo vydané právoplatné územné rozhodnutie, nie je dnes podľa Andrassyho možné posudzovať zámer na základe pravidiel a kritérií definovaných pred touto zmenou. Stavebný úrad musí v súčasnosti vychádzať z toho, že dané územie je určené na šport a rekreáciu a môže sa tu vybudovať infraštruktúra, využívaná len na dočasné – tzv. služobné, nie dlhodobé bývanie.

(viac…)

Keďže počasie je už priaznivejšie, cestári začali v týchto dňoch so stavebnými prácami na ceste II/542 Spišská Belá – Spišské Hanušovce. Jej obnova je súčasťou projektu Modernizácia cestného spojenia Pieninských národných parkov. „V týchto dňoch začali Inžinierske stavby Košice so živičnými prácami na 1,5 km dlhom úseku medzi Spišskou Belou a Slovenskou Vsou. Celková dĺžka rekonštruovaného úseku na ceste II/542 predstavuje 6,66 km s rozpočtovým nákladom 616 000 eur,“ informovala hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Veronika Fitzeková.

Prvé stavebné práce v rámci projektu začali ešte v minulom roku na ceste II/543 v úseku Kamienka – Veľký Lipník, ako pokračovanie projektu modernizácie ciest v Staroľubovnianskom okrese. V tomto úseku cestári obnovili za 894 000 eur úsek v dĺžke 11,3 km. Ďalší rekonštruovaný úsek ciest zahŕňa komunikáciu III/543043 Červený Kláštor – Lechnica, kde sa práce začali v roku 2011 dláždením priekopy. Nový živičný koberec s celkovými nákladmi 65 000 eur položia cestári na úseku dlhom 350 m.

Posledným úsekom zahrnutým do projektu je rekonštrukcia cesty III/541006 Toporec – Haligovce, kde sa prípravné práce začali minulý týždeň. Stavebné práce stavbári s nákladmi 757 000 eur kompletne ukončia do konca roka. Všetky rekonštruované trasy využívajú nielen miestni, ale i turisti a návštevníci regiónu Zamaguria. Celkové náklady projektu, ktorý by mal byť ukončený do decembra 2012, dosahujú 2,33 mil. eur. Dodávateľom stavby sú Inžinierske stavby Košice.

(viac…)

Pri mŕtvom ramene Váhu v Komárne by mala vzniknúť mestská pláž. Vybudovať ju chce investor Valax, s.r.o. z Bratislavy. MZ schválilo zámer dlhodobého prenájmu pozemku na 20 rokov za symbolické euro ročne. Investor vytvorí letné centrum oddychu s voľným prírodným kúpaliskom, ktoré v meste napriek priaznivým prírodným a klimatickým podmienkam chýba a ktoré bude slúžiť občanom mesta Komárno ako stredisko pre šport, zábavu a oddych. Podľa vizualizácie tu budú slnečníky, ležadlá, viaceré móla, reštaurácie a bufety. Ako podmienku si mesto stanovilo, že na pláž v lokalite Apáli bude mať verejnosť zabezpečený celoročný bezplatný prístup.

Ďalšou podmienkou je, že v letných prevádzkových mesiacoch musí na vlastné náklady zabezpečiť pravidelný rozbor vody a výsledky zverejniť dvojtýždenne v miestnych médiách. S realizáciou projektu má začať do roka od podpísania zmluvy a výstavba sa má skončiť do troch rokov. Ak termíny nedodrží, bude mať mesto právo jednostranne odstúpiť od zmluvy. Mesto by tiež rado rokovalo o zapracovaní spojenia rieky Váh s mŕtvym ramenom Váhu na výstavbu prieplavnej komory pre malé plavidlá do projektu. Podľa hovorcu mesta Róberta Králika pracujú na tomto projekte investor a vedenie mesta už od minulého roka.

(viac…)

Slávne sabinovské námestie, na ktorom sa v lete 1964 nakrúcal oscarový film Obchod na korze, prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Do mája by malo byť centrum mesta úplne hotové. Práce začali na jeseň v roku 2010 a celá stavba je prakticky dokončená. Prebiehajú ešte práce súvisiace s vodou, ktoré sa nedali robiť v mrazivých dňoch. Zmluva na celú rekonštrukciu bola podpísaná na sumu 1,222 mil. €. Sabinovská radnica na projekt nazvaný Rekonštrukcia mesta Sabinov získala z európskych fondov 95 % finančných prostriedkov, zvyšných 5 % prispelo mesto z vlastných zdrojov.

Ako informoval vedúci oddelenia výstavby, ÚP a životného prostredia Mestského úradu v Sabinove Peter Tuleja, najviac prác sa vykonalo na Námestí slobody, kde sa urobila kompletná rekonštrukcia východnej a západnej časti centrálneho parku. Ďalšie práce súviseli s obnovou hradobného múru na Ulici 17. novembra. Nejde o vrátenie jeho pôvodnej podoby, ale o odhalenie severného mestského opevnenia s jeho prezentáciou nad úroveň terénu do výšky asi 35 cm. Pod hradbami vybudovali chodník, čím vznikla nová vychádzková zóna. Súčasťou projektu bola výstavba priľahlých chodníkov s osvetlením a zeleňou, nového parkoviska s kapacitou 22 miest na Ulici 17. novembra a rekonštrukcia jestvujúcich parkovísk.

Tuleja pripomenul, že cez terajší park viedol v minulosti mlynský náhon. Architekt zapracoval do projektu tento prvok, keď v jeho hornej časti naprojektoval fontánku, do ktorej bude neustále vyvierať voda. Odtiaľ potečie plytkým kamenným žľabom pozdĺž parku až do šachty v južnej časti. Potrubím sa odtiaľ vráti späť, čím vznikne neustála cirkulácia vody. Niektorí Sabinovčania kritizujú veľa kameňa vo vynovenom parku. Tuleja je presvedčený, že keď sa zazelenajú stromy a tráva, tento dojem sa rozplynie.

(viac…)

Bratislavský Ružinov dnes opäť diskutuje so svojimi obyvateľmi o výstavbe na území mestskej časti. Ako informovala ružinovská hovorkyňa Miroslava Štrosová, diskusia o výstavbe v lokalite Starý Ružinov je určená pre všetkých, ktorých zaujíma budúca tvár ich susedstva a celého Ružinova. Na podujatí sa zúčastní starosta Dušan Pekár a ďalší zástupcovia ružinovskej samosprávy.

Ružinovská samospráva spustila projekt Obnovujeme poriadok v Ružinove, ktorý dáva možnosť ľuďom získať aj podávať informácie o problémoch výstavby v ich susedstve. Ružinovský starosta a poslanci chcú urobiť poriadok v chaotickej výstavbe v mestskej časti. Ako dodala Štrosová, na dosiahnutie tohto cieľa mestská časť vypracováva podrobné ÚP zón, ktoré budú presnejšie definovať, čo, kde a ako vysoko môže byť v Ružinove postavené. Diskusiu s obyvateľmi Ružinova samospráva zorganizovala k lokalite Ostredky. „Bohatá účasť na diskusii na Ostredkoch minulý mesiac potvrdila, že ľudí téma výstavby zaujíma a chcú vedieť o tom, čo sa okolo nich deje. Zároveň nám aj oni poskytnú ďalšie informácie k tomu, čo vo svojom okolí zaregistrovali,“ povedal starosta Ružinova Dušan Pekár.

(viac…)

Banskobystričania môžu v nasledujúcom období počítať s väčšou pozornosťou štátu pri podpore rozvoja ich mesta a regiónu než v posledných rokoch. „Chceme spraviť všetko pre to, aby sa Bystrica rozvíjala lepšie, aby mala viac pracovných príležitostí. Záleží nám aj na tom, aby sa dobudovala cestná infraštruktúra – vrátane obchvatu Banskej Bystrice – a aby to pokračovalo ďalej,“ povedala podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková.

Na severný obchvat mesta, ktorý sa ako súčasť rýchlostnej cesty R1 má dokončiť v lete 2012, má nadviazať 50-kilometrový úsek do Ružomberka, kde sa má R1 končiť napojením na diaľnicu D1. Podľa pôvodného zámeru, ktorý od MŽP ešte na jeseň 2010 získal súhlasné stanovisko, sa mala výstavba R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka začať v roku 2011 a dokončiť v roku 2016.

V Programe pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011–2014, ktorý vlani prijala vláda, sa však s výstavbou tohto úseku nepočíta, voči čomu protestovali predstavitelia mesta aj kraja.

(viac…)

Zmeny územného plánu (ÚP) mesta a centrálnej mestskej zóny v lokalite Štadióna Antona Malatinského chystá mesto Trnava. Súvisia so zámerom spoločnosti Euro Max Slovakia postaviť na tomto mieste multifunkčné športovo-nákupné centrum s názvom City Arena. Radnica ÚP v tejto lokalite menila pred 3 rokmi, keď mal o štadión a okolie záujem švajčiarsky investor.

Zámer slovenského investora sa od plánov Švajčiarov zásadne odlišuje. „Nový návrh ÚP v prvom rade neotáča futbalový štadión, neodstraňuje západnú tribúnu, neumožňuje bytovú výstavbu na Kollárovej ulici, uvažuje so zrušením časti Sladovníckej ulice a nedotýka sa pozemku pri predajni Billa,“ vysvetlil Milan Horák z Mestského úradu v Trnave. Investor ráta okrem výstavby tribún, hotela, obchodných a administratívnych priestorov aj s 1 200 parkovacími miestami v podzemí. „Tento počin je zásadného charakteru. V tých parkovacích miestach sa budeme snažiť odchytiť dopravu a zamedziť jej tranzitu cez historické jadro,“ zvýraznil Horák.

Po kladnom stanovisku Krajského stavebného úradu v Trnave by MZ v Trnave malo ÚP schvaľovať zrejme už v júni, najneskôr v septembri. Predseda predstavenstva Euro Max Slovakia Pavol Adamec pri predstavovaní projektu koncom minulého roka povedal, že investor chce mať na prelome rokov 2012 a 2013 stavebné povolenie, stavať by sa malo v rokoch 2013 a 2014. Náklady na realizáciu celého projektu odhadol na 68 miliónov eur.

(viac…)

Podmienku investora, aby mesto Bardejov začalo do Veľkej noci s ďalšími prácami na revitalizácii hnedého priemyselného parku v areáli bývalého podniku JAS, radnica splnila. Podľa primátora Bardejova Borisa Hanuščaka majú od riadiaceho orgánu, ktorým je ministerstvo hospodárstva, povolené stavať do výšky 75 % celkových oprávnených nákladov.

Po zmene rozpočtu projektu a následných kontrolách im rezort hospodárstva uvoľnil takmer 1,2 mil. €, čo je s doteraz preinvestovanými financiami povolená hranica 75 % projektovaných peňazí. Celkové oprávnené náklady na revitalizáciu predstavovali pri schválení projektu v roku 2009 sumu 9,7 milióna €, z toho 5 % kofinancuje mestská samospráva.

Hanuščak potvrdil, že mesto má 3 investorov, z toho dvaja podnikajú v obuvníckom priemysle. „Jeden z nich – významná nemecká firma – tu chce okrem šitia obuvi vybudovať aj logistické centrum. V priebehu 2 až 3 rokov by tu malo vzniknúť okolo 500 nových pracovných miest,“ povedal primátor Hanuščak s tým, že celú sumu 1 mil. eur majú krytú v mestskom rozpočte a do konca roka ju chcú preinvestovať.

(viac…)

Štát neplánuje dávať oveľa viac peňazí na podporu výstavby nájomného bývania. Podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Františka Palka je však potrebné vytvoriť také podmienky, aby mal u nás tento zaostávajúci spôsob bývania oveľa významnejšie postavenie. Ako povedal po stretnutí s vedením Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB), obce, mestá, ale aj stavebné firmy a finančné inštitúcie by mali v tejto oblasti zohrávať väčšiu úlohu.

„To, čo je u nás problém, je otázka nájomného bývania. V porovnaní s inými krajinami máme veľmi málo takýchto bytov, čo je veľmi nepriaznivé najmä z hľadiska mobility pracovnej sily. Preto chceme, aby nájomné bývanie bola oveľa vážnejšia téma ako doposiaľ,“ informoval Palko. Nájomné sociálne byty by podľa neho mali byť vo vlastníctve obcí a miest, pričom štát by poskytoval dotácie a nastavil dobré legislatívne podmienky. Dodal, že na ich výstavbe by sa mal aktívnejšie podieľať privátny sektor.

Riaditeľ ŠFRB Ľubomír Bošanský si tiež myslí, že nájomné byty by mali zostať prioritne obciam. Podnikateľský sektor to podľa neho nezachráni. Problémy obcí v tejto oblasti sa podľa neho netýkajú len nedostatku peňazí. „Chcú využiť fondy EÚ. Keďže je to nastavené tak, že 5 % musí ísť z obecného rozpočtu, pri veľkej cene je 5 % veľká suma. Tam už potom hrozí nútená správa a obce sa obávajú brať ďalšie úvery,“ uviedol Bošanský. Pri výstavbe nájomných bytov sú aj ďalšie náklady na vybudovanie infraštruktúry, ciest a kúpu pozemkov, čo obce to finančne zaťažuje.

Ministerstvo dopravy a výstavby by podľa riaditeľa ŠFRB malo pomôcť obciam pri financovaní výstavby potrebnej infraštruktúry pre nájomné domy. V súčasnosti sa na Slovensku stavia okolo 1 700 nájomných bytov ročne. Pri väčšej podpore obcí by sa podľa Bošanského mohol počet takýchto bytov zvýšiť na dvojnásobok.

(viac…)

Vídeňská univerzita užitého umění dostane ke svému 150. výročí novou podobu a bude rozšířena. Vídeňský architekt Wolfgang Tschapeller vyhrál s projektem excentrické přístavby mezinárodní architektonickou soutěž. Jedná se o sanaci a rozšíření komplexu staveb na historické okružní třídě Ringstrasse, v části zvané Stubenring. Komplex dvou budov architekta Heinricha von Ferstela (1828 – 1883) a Karla Schwanzera (1918 – 1975), který leží v zóně světového kulturního dědictví, bude rozšířen o unikátní přístavbu.

Tschapeller vyhověl náročným památkovým omezením tím, že se soustředil na nádvoří mezi historickou budovou Ferstelovou (1877) a novostavbou Schwanzerovou (1965) na nábřeží říčky Vídeňky. Přístavba vznikne na budově z šedesátých let. Současný trakt spojující budovy a ateliér na nádvoří bude zrušen. Nádvoří se tím otevře směrem k náměstí Oskara Kokoschky, ze kterého bude volný pohled na unikátní přístavbu. Přístavba transparentně vstoupí do nádvoří. Charakterizovat ji bude excentrická fasáda s arkýři, výstupy ve tvaru skleněných koulí a kuželů.

Hlavní vchod bude přesunut přímo na Ring. Budovy budou spojeny skrze podzemní podlaží, které bude osvětleno denním světlem shora. Schodiště původní budovy budou nahrazena unikátním diagonálním schodištěm. Vzniknou nové posluchárny, menza a ateliéry a další prostranství. Rektor univerzity Gerald Bast se těší, že již bude možné začít s dlouho očekávanou sanací a rozšířením univerzity. „Rozhodnutím sanovat a rozšířit univerzitu přímo v centru města a vybráním projektu Wolfganga Tschapellera přispívá Univerzita ještě více k tomu, aby byla Vídni jako živému místu aktivního setkávání se s aktuálním uměním a kulturou věnována i nadále mezinárodní pozornost“, vyjádřil se rektor. Nová řešení, fasáda a především otevření nádvoří vytvoří živý dynamický prostor pro univerzitu i pro město, světy které se tak ještě více propojí.

Stavba by měla začít v druhé polovině roku 2013. Stavební náklady jsou odhadovány na 46 mil. EUR.

Univerzita užitého umění Vídeň, „Universität für angewandte Kunst Wien“ byla založena v roce 1867 jako Uměleckoprůmyslová škola rakouského muzea pro umění a průmysl „Kunstgewerbeschule des Österreichischen Museums für Kunst und Industrie“ a to jako první svého druhu na evropském kontinentě. Tzv. Angewandte je alma mater Gustava Klima, Kolo Mosera a dalších významných osobností.

Zdroj: Universität für angewandte Kunst a Wolfgang Tschapeller Copyright: UAK, Wien  twa / Wolfgang Tschapeller ZT GmbH/Isochrom.

(viac…)

Približne dve tretiny ľudí by zo spotrebného úveru financovali rekonštrukciu bytu alebo domu. Ako ďalej vyplynulo z prieskumu ČSOB, ktorý pre ňu uskutočnila spoločnosť TNS Slovakia, niečo cez 60 % Slovákov by si kúpilo nové zariadenie do domácnosti a viac ako polovica nové auto. Takmer tretina Slovákov by si vďaka spotrebnému úveru kúpila elektroniku a necelá pätina by zaplatila dovolenku. Prostredníctvom spotrebného úveru by si vedeli Slováci predstaviť preinvestovať aj vzdelanie. Sú aj takí, ktorí by dofinancovali svoj hypotekárny úver, prípadne splatili iné úvery.

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že Slováci by peniaze najčastejšie zháňali v banke. Spotrebný úver od banky by využilo 44 % populácie, 36 % ľudí by si požičalo peniaze od rodiny a 7 % od priateľov a známych. Ľudia si nechajú aj poradiť. Viac ako polovica od pracovníka na pobočke, takmer tretina od rodiny a známych a necelá pätina by sa o spotrebných úveroch informovala na internetových stránkach bánk. TNS Slovakia uskutočnila tento prieskum pre ČSOB v lete minulého roka. Vzorku tvorilo 638 respondentov, ktorí mali 15 až 55 rokov a príjem viac ako 400 eur.

(viac…)

Mesto Spišské Podhradie v okrese Levoča vyhlásilo novú užšiu súťaž na výstavbu verejnej kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Stavebné práce za predpokladanú cenu 4,19 mil. € bez DPH sú plánované na 3 roky a financované majú byť zo zdrojov EÚ, štátneho rozpočtu a z vlastných prostriedkov mesta v rámci OP Životné prostredie. Ako vyplýva z podmienok tendra zverejneného vo Vestníku VO, dodávateľská firma bude vybratá cez elektronickú aukciu.

Projekt počíta s vybudovaním kanalizačnej siete v dĺžke 5 174 m, 297 kanalizačných prípojok a čistiarne odpadových vôd s kapacitou 3 500 obyvateľov, ktorá postačuje na odvádzanie odpadových vôd od všetkých obyvateľov Spišského Podhradia. Pôvodnú užšiu súťaž na výstavbu verejnej kanalizácie a čistiarne odpadových vôd mesto zrušilo. Zdôvodnilo to zmenou okolností, za akých bola súťaž vyhlásená.

Záujemcovia môžu požiadať o účasť v tendri do 4. 5. na adrese bratislavskej firmy PPLA, s.r.o., ktorá kanalizačnú súťaž pre Spišské Podhradie zabezpečuje. Výzvu k predloženiu ponuky dostane najviac 10 uchádzačov, ak splnia podmienky účasti, podľa 2 kritérií s rovnakou váhou po 50 bodov: celkový počet stavieb uskutočnených v rokoch 2007 až 2011, pričom rozpočtované náklady každej musia byť vyššie ako 1 mil. € bez DPH, a celkový súčet nákladov týchto stavieb. Podmienkou účasti v tendri je aj dosiahnutie súhrnného obratu najmenej 3 mil. € v predošlých 3 rokoch z rovnakých či podobných stavebných prác.

(viac…)

Rozsiahlu modernizáciu a rekonštrukciu detského bazéna v popradskom Aquacity pripravuje na tento rok spoločnosť Aquapark Poprad, s.r.o. „Bude to detský bazén, ktorý bude mať slanú vodu s množstvom atrakcií s tým, že sa nám podarí vybudovať aj veľmi dobré zázemie pre rodičov,“ povedal riaditeľ Aquacity Richard Pichonský. Rekonštrukcia a modernizácia čaká aj gastro prevádzky v celom zariadení. Výška investície do výstavby detského sveta predstavuje okolo 1,5 mil. €. Do modernizácie stravovacích prevádzok chce spoločnosť investovať okolo pol mil. €. Začiatok prác je naplánovaný na jeseň 2012.

Spoločnosť sa chce podieľať aj na projekte Národného tréningového centra v Poprade, ktorý pripravuje Slovenský futbalový zväz. Už v stredu bude MZ rokovať o zrušení prenájmu štadióna s Aquacity, ktorý mesto následne prevedie na futbalový zväz. Aquapark Poprad chce investovať do gastronomickej a ubytovacej časti pripravovaného tréningového centra. „Pevne verím, že sa nám podarí dotiahnuť zmluvné podmienky a na jeseň budeme môcť ísť do investícií,“ povedal Pichonský.

Spoločnosť Aquapark Poprad, s.r.o. vznikla v roku 2002. Majoritným vlastníkom je britská firma Letheby & Sons Limited. Mesto Poprad v nej vlastní 15-percentný podiel.

(viac…)

Projekt Idea Grande v Trenčíne skončil. Investor odstúpil od kúpnej zmluvy, ktorú podpísal s mestom v roku 2008. Navyše žiada od samosprávy 2,2 mil. eur. „Mesto nám neumožnilo stavať to, na čo sme ten pozemok kúpili. Chceme vrátiť pozemok a chceme späť kúpnu cenu,“ uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Vladimír Baláž. Projekt Idea Grande zahŕňal výstavbu takmer 700 nájomných bytov, pričom 225 z nich by patrilo mestu.

Minulý rok po proteste prokurátora zrušili územné rozhodnutie, s projektom preto nemohli začať. „Trenčín si to môže zrealizovať sám, my len odstupujeme od zmluvy a vraciame pozemok a mesto si s ním môže robiť, čo chce,“ dodal Baláž. Záujem pracovať na podobnom projekte s inými mestami nemá. Problému sa momentálne venujú mestskí právnici. „Študujeme odstúpenie a riešia to právnici. Budeme sa tým zaoberať a chrániť mesto právnou cestou. Musíme zistiť, či odstúpenie od zmluvy Idea Grande je alebo nie je v poriadku,“ reagoval primátor Trenčína Richard Rybníček. Zaplatenie 2,2 mil. eur by pre zadlžené mesto znamenal problém.

Akciová spoločnosť Idea Grande je výlučným vlastníkom pozemkov neďaleko priemyselného parku. Vyrásť na nich malo 16 polyfunkčných objektov, v ktorých bude 676 bytov, hotel, administratívna budova, materská škola, detské ihriská, obchody a ďalšia občianska vybavenosť. Projekt stále nedostal súhlas mestského zastupiteľstva, hoci primátor Rybníček ho už trikrát predložil na schválenie.

(viac…)