Požadované nájmy za kancelárske priestory v Bratislave v 1. kvartáli 2012 oproti posledným 3 mesiacom vlaňajška rástli. Ako vyplýva z informácií internetového portálu kancelarie.sk, v štandarde A a B zdraželi medzikvartálne v priemere takmer o 3 %. „V období 1. kvartálu 2012 bola zaznamenaná aktivita zo strany nájomcov najmä o kancelárske priestory v rozpätí do 200 m2,“ uvádza v správe portál.

Najvýraznejšie vzrástlo požadované nájomné za kancelárie štandardu A a B v 3. bratislavskom okrese, keď stúplo na 11,3 € za m2 na mesiac, čo je o 0,7 € viac ako v poslednom štvrťroku vlaňajška. Mesačné nájomné v 2. bratislavskom okrese stúplo o 0,5 € na 11,5 € za m2. Okres Bratislava V mal na začiatku tohto roka požadované nájomné vo výške 11,8 € za m2 na mesiac, čo je o 0,3 € viac ako v predošlom štvrťroku a mierne vzrástla aj cena požadovaného nájmu v 1. okrese hlavného mesta, keď stúpla o 0,1 € na 12,1 € za m2 na mesiac. Ceny požadovaných nájmov kancelárií v okrese Bratislave IV stagnovali na úrovni 10 € za m2 na mesiac.

V prípade voľných kancelárií štandardu C priemerná požadovaná výška čistého nájmu medzikvartálne rástla len v 1. a 5. bratislavskom okrese, v ostatných klesala. Najvyššie požadované nájomné bolo v prvom okrese, kde sa vyšplhalo na 7,7 € za m2 na mesiac, čo je len o 0,1 € viac ako vo 4. kvartáli 2011. Okres Bratislava II mal v 1. štvrťroku požadovaný nájom na úrovni 7,1 € za m2 na mesiac. V okrese Bratislava III kleslo požadované mesačné nájomné o 0,4 € na rovných 7 € za m2. V 4. bratislavskom okrese kleslo o 0,1 € na 7 € za m2 na mesiac. V okrese Bratislava V medzikvartálne stúplo o 0,4 € na 6,9 € za m2 na mesiac.

(viac…)

Administratívnu časť multifunkčného komplexu Centrál v blízkosti Trnavského mýta v Bratislave otvoria už v máji, nákupné centrum na ploche 36-tisíc m2 s plánovanými 140 prevádzkami koncom októbra. Ako informoval Martin Šramko, investičný riaditeľ investorskej spoločnosti Immocap Group, projekt Centrál pokračuje podľa plánu a v súčasnosti je už takmer obsadený. „Dodržíme tiež termín otvorenia hotela, ktorý bol naplánovaný na jar 2013,“ dodal.

Developerská spoločnosť Immocap Group pôsobí na Slovensku viac ako 15 rokov. Jednou z jej prvých aktivít bola výstavba troch biznis centier v administratívnej zóne na Prievozskej a Plynárenskej ulici v Bratislave – Business Center BBC III, IV a V s plochou viac ako 60-tisíc m2. Do portfólia Immocap Group patrí aj výstavba 134 rodinných domov na Čiernej vode pri Bratislave a v súčasnosti investor pripravuje projekt pre voľnočasové aktivity v Piešťanoch s názvom Bana Thermal.

(viac…)

Na Slovensku sa chystá výstavba 17 malých vodných elektrární. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. (SVP) už uzatvoril so žiadateľmi o riečne profily nájomné zmluvy. „Po dvoch rokoch intenzívnej práce sa nám podarilo uzavrieť 17 nájomných zmlúv na pridelenie riečnych profilov na výstavbu malých vodných elektrární,“ uviedol generálny riaditeľ SVP Daniel Kvocera.

Predpokladaný inštalovaný výkon uvedených elektrární predstavuje spolu približne 13 MW. „Nájomnú zmluvu sme podpísali s tými uchádzačmi, ktorí mali najlepšie pripravené projekty a preukázateľne investovali do prípravy investičného zámeru,“ dodal Kvocera. SVP sa po výstavbe môže tešiť na vyššie výnosy. Každý majiteľ vodnej elektrárne musí totiž podniku platiť za využitie hydroenergetického potenciálu. Ide o množstvo vody, ktoré vodné elektrárne využívajú na výrobu elektriny. „Tieto zdroje nám veľmi chýbali, keďže náš podnik ich investuje do budovania systému protipovodňovej ochrany,“ konštatoval Kvocera.

Podľa poslednej koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR, ktorú schválila ešte pred rokom vláda Ivety Radičovej, malé vodné elektrárne by mali do roku 2015 vyrobiť 450 GWh elektriny za rok. Do roku 2030 by mal objem vyprodukovanej elektriny ešte vzrásť, a to až na 850 GWh ročne. V súčasnosti vyrobia malé vodné elektrárne približne 300 GWh elektriny.

(viac…)

Žilinská firma SOAR uspela vo verejnej súťaži na uskutočnenie stavebných prác pri obnove Čachtického hradu v rovnomennej obci v okrese Nové Mesto nad Váhom. Zákazku získala v konkurencii 11 účastníkov s cenou 1,08 mil. eur vrátane DPH. Predpokladané odhadované náklady pritom boli 2,05 mil. eur bez DPH.

Vybraná stavebná spoločnosť má počas 12 mesiacov vykonať práce na ruine hradu z 1. polovice 13. storočia, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Projekt má byť spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Regionálneho operačného programu. Obec Čachtice informovala o výsledku tendra vyhláseného ešte vlani v auguste vo Vestníku VO.

(viac…)

Na Územnom genereli dopravy Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) sa stále pracuje, odovzdaný má byť koncom júna. Ako informovala hovorkyňa kraja Iveta Tyšlerová, na pôde BSK sa k nemu konalo ďalšie pracovné stretnutie. Zúčastnili sa na ňom predseda kraja Pavol Frešo, spracovatelia, poslanci komisií, zamestnanci kraja aj zástupcovia hlavného mesta a riaditeľ Bratislavskej integrovanej dopravy (BID). Do dokumentu sú zapracované aj návrhy starostov a primátorov miest a obcí BSK, ktorí sa zaujímali, ako dopravný generel prispeje k odľahčeniu premávky v ich obciach a mestách.

Územný generel dopravy BSK podrobne rozpracuje dopravnú infraštruktúru na území kraja podľa jej významu a začlenenia, aj s ohľadom na predpokladané smery vývoja. Dôležitou úlohou je určenie hlavných smerov rozvoja dopravnej infraštruktúry v regióne v súlade s dopravnou politikou štátu a Koncepciou územného rozvoja Slovenska (KURS). Generel tvorený v súlade s názorom starostov, primátorov a odbornej verejnosti má podľa bratislavského župana šancu získať dôveru.

(viac…)

V Ružomberku slávnostne ukončili hrubú stavbu Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity. „Po terénnych prácach a prácach na stabilizácii svahu sme pokračovali na nosnej betónovej konštrukcii armovaním a betónovaním stĺpov, stropov a schodísk. Momentálne je ukončená betonáž celého skeletu,“ informoval hovorca KU Vladimír Buzna.

„Rozvoj univerzity a fakúlt nie je možný bez kvalitnej knižnice. Práve ona by mala byť srdcom, ktoré vyživuje jej vedeckú, výskumnú a pedagogickú činnosť. Mať kvalitnú knižnicu nie je luxus, ale nevyhnutnosť,“ zdôraznil pri tejto príležitosti rektor Tadeusz Zasepa.

Súčasťou objektu okrem rozsiahlych knižničných priestorov sústredených na štyroch poschodiach bude archív, prednáškové a galerijné priestory. „Pribudnú aj miestnosti na organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí, tiché študovne, oddelenie vzácnych výtlačkov a malá kaviareň,“ vymenoval hovorca.

Celkové náklady na vybudovanie budú 8,3 mil. €. Doteraz si stavba financovaná z nenávratného finančného príspevku EÚ za 9 mesiacov vyžiadala vyše 1,3 mil. €. Aktuálny stav výstavby možno sledovať aj naživo cez on-line webkameru na stránke www.kniznica.ku.sk. „Slávnostné otvorenie je naplánované na 12. decembra 2012,“ dodal Buzna.

(viac…)

Investície do komerčných nehnuteľností v regióne strednej a východnej Európy (SVE) dosiahli počas prvých 3 mesiacov 2012 objem 900 mil. €, čo je najmenej od 3. kvartálu 2009. Ako vyplýva z údajov realitno-poradenskej spoločnosti CBRE, dôvodom nízkeho objemu investícií je predovšetkým sťažené financovanie a čoraz prísnejšie požiadavky investorov. Najväčší objem transakcií bol v sledovanom období zaznamenaný v Poľsku.

Za najväčší problém v SVE označil Jos Tromp z CBRE pretrvávajúci tlak na financovanie realitných projektov. „Požiadavky bánk na maržu a obsadenosť spojené s celkovou averziou voči akémukoľvek riziku znižujú počet uzavretých transakcií,“ konštatoval Tromp. V prípade SR a najmä Maďarska očakáva, že nové transakcie budú vo veľkej miere závisieť od vzťahov s existujúcimi klientmi, ako aj od záujmu spoločností s dostatočným vlastným kapitálom, keďže na týchto trhoch vidia priestor na rast. Výrazný nárast likvidity však podľa CBRE nemožno v blízkej dobe očakávať, no bez nového prílevu financií budú trhy v regióne odkázané na jednorazové realitné transakcie.

Investori v SVE sa podľa Patricka O’Gorman z CBRE zamerajú v nasledujúcich mesiacoch najmä na prvotriedne nehnuteľnosti. „Vzhľadom na množstvo obchodov, ktoré očakávame predovšetkým v Poľsku a ČR, objem transakcií by sa mal v nasledujúcich mesiacoch v porovnaní s 1. kvartálom 2012 zvýšiť, dôležitú úlohu však bude zohrávať dostupnosť financovania,“ doplnil O’Gorman.

(viac…)

Stavebná produkcia vo februári 2012 medziročne klesla o 7,8 % na 247,6 mil. €. Po zohľadnení sezónnych vplyvov boli výkony odvetvia o 2,4 % nižšie ako v 1. mesiaci roka. Za prvé 2 tohtoročné mesiace dosiahla objem 486,1 mil. € a medziročne sa znížila o 7,9 %, informoval Štatistický úrad SR (ŠÚ).

Produkcia realizovaná stavebnými firmami vo februári v tuzemsku v porovnaní s tým istým mesiacom 2011 klesla o 11,2 % na 231,2 mil. €. Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii klesol o 3,5 percentuálneho bodu na 93,4 %. „Vývoj tuzemskej produkcie ovplyvnil výrazný pokles stavebných prác na novej výstavbe, vrátane modernizácií a rekonštrukcií, o 17,3 %. Objem prác na opravách a údržbe sa zvýšil o 20,8 %,“ uviedol ďalej ŠÚ.

V štruktúre tuzemskej produkcie tvorila nová výstavba, vrátane modernizácií a rekonštrukcií, 74,8 %, čo je medziročne menej o 5,5 percentuálneho bodu. Podiel prác na opravách a údržbe vzrástol o 6,5 percentuálneho bodu na 24,3 %. „Z hľadiska výrobného zamerania klesol objem prác na inžinierskych stavbách o 37,8 % a na budovách o 3,5 %,“ dodal ŠÚ. V rámci tuzemska tvorili práce na budovách 84,1 % a na inžinierskych stavbách 15,9 %. Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí sa vo februári medziročne zvýšila o 98,2 % na 16,4 mil. €.

Za prvé 2 mesiace roka klesla stavebná produkcia v tuzemsku o 10,2 % na 461,1 mil. €. Objem prác na novej výstavbe, vrátane modernizácií a rekonštrukcií, sa znížil o 12,5 % na 349 mil. €. Stavebné práce na opravách a údržbe boli vyššie o 8,8 % a dosiahli 107,7 mil. €. V štruktúre tuzemskej produkcie klesol podiel novej výstavby, modernizácií a rekonštrukcií o 2 percentuálne body na 75,7 % a podiel prác na opravách a údržbe sa zvýšil o 4,1 percentuálneho bodu na 23,4 %. Produkcia v zahraničí za 2 mesiace vzrástla o 73,4 % na 25 mil. €.

(viac…)

Na vodnom diele Gabčíkovo vyrastie luxusná rezidenčná štvrť, čo umožnil dodatok k zmluve, ktorý štátne vodohospodárske podniky uzavreli tesne pred voľbami s firmou Danubia Invest. Namiesto čisto rekreačného areálu, ktorý bol pôvodne v pláne, vybudujú podľa Hospodárskych novín v chránenom území byty a viladomy, pričom vodohospodári odsúhlasili aj zasypanie časti Gabčíkova, kde budú nové rezidencie. „Zámer sa realizuje v najcennejšej migračnej zastávke a zimovisku pre vodné vtáctvo v strednej Európe,“ upozornil ochranár z SOS/Birdlife Jozef Ridzoň. Podľa neho pre zástavbu zaniknú viaceré hniezdne kolónie.

Ako ďalej uvádzajú HN, vodohospodári zmeny obhajujú tým, že štát získa viac peňazí od Danubia Investu. Firma vyhrala súťaž ešte v roku 2005 s projektom Medzinárodného strediska športu a cestovného ruchu, pričom mala postaviť tiež hotel v Čunove s 540 lôžkami. Podľa dodatku môže byť zástavba hustejšia a mať iný charakter. Investor postaví bytové domy s takmer 600 apartmánmi a vyše 30 viladomov, v novej rezidenčnej štvrti by tak mohlo žiť niekoľko tisíc obyvateľov. Člen predstavenstva Danubia Invest Július Kováčik si nemyslí, že sa projekt zameraný na rozvoj cestovného ruchu posúva do komerčnej roviny, čo nebolo predmetom súťaže. „Sme komerčný subjekt a nikdy sme netvrdili, že športovo-rekreačný projekt má byť stratový.“

Podľa stále platného časového harmonogramu mala byť väčšia časť Danubia Parku už hotová. V skutočnosti sa s jeho výstavbou po 6 rokoch zatiaľ nezačalo. Okrem rezidenčnej časti by tu mal vyrásť prístav a lodenica pre rekreačné plavidlá, golfový klub s hotelom, polyfunkčné centrum ako multifunkčná hala, kongresové centrum a hotel, ale aj akvapark, rekreačné chaty, športoviská, jazdecký areál, kemping a ďalšie zariadenia cestovného ruchu.

(viac…)

Slovenská správa ciest (SSC) začala verejnú súťaž na meškajúcu tretiu stavbu obchvatu Galanty na ceste 1. triedy č. 75. Stavebné práce na vyše 5 km cestnom úseku majú predpokladanú cenu 45,48 mil. eur bez DPH a financované majú byť zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu cez Operačný program Doprava. SSC informovala o vyhlásení tendra vo Vestníku VO. Výstavba tretieho galantského obchvatu je plánovaná na 780 dní alebo viac ako dva roky od uzatvorenia zmluvy s budúcim zhotoviteľom. Podľa pôvodných plánov mala stavba začať v júli 2011 s tým, že dokončená bude v lete 2013.

Ponuky uchádzačov majú byť otvorené 10. mája, pričom o súťažné podklady možno požiadať do 17. apríla. Požadovaný obrat zo stavebnej výroby je viac ako 40 mil. eur bez DPH v každom z predchádzajúcich 3 rokov. Ďalšou podmienkou účasti v tendri je predloženie zoznamu stavebných prác vykonaných na diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách 1. triedy, vrátane mostov, v rokoch 2007 až 2011. Uchádzači musia preukázať, že uskutočnili aspoň 2 stavby so zmluvnou cenou minimálne 45 mil. eur bez DPH.

(viac…)

„Nejdřív zformujeme svoje města a pak naše města zformují nás.“ Přední dánský architekt Jan Gehl takto vystihuje hlavní myšlenku dokumentu Garyho Hustwita Urbanized. Ve třetím pokračování své trilogie o designu se Hustwit zaměřil na design měst, který má ze všech oblastí největší vliv na život lidí. Planetární exkurze dvanácti světovými metropolemi, výpovědi architektonických celebrit jako Sira Normana Fostera a Oscara Niemayera a unikátní filmové záběry tvoří dohromady myšlenkami nabitou a živou filmovou esej, která osloví a inspiruje odborníky stejně jako běžné obyvatele.

Premiéra filmu spojená s debatou se uskuteční 26. května v kině Světozor v rámci festivalu ReSite. Inspirace pro Prahu a šance pro osvícené myšlenky proměnit se ve skutečnost.

(viac…)

Autorský dozor pri stavbe nového cestného mosta v Trenčíne bude počas 3 rokov vykonávať bratislavská spoločnosť Dopravoprojekt, a.s. Slovenská správa ciest (SSC) ako investor vybrala firmu vo verejnej súťaži spomedzi 3 predložených ponúk cez elektronickú aukciu. Za poskytovanie uvedenej služby cestári zaplatia 59,3 tis. € bez DPH, pričom predpokladaná cena zákazky bola 65 tis. eur bez DPH. SSC informovala o výsledku tendra vo Vestníku VO.

„Most by sa mal dostavať do jesene 2014, ale podľa toho, ako sa vyvíja intenzita prác na stavbe, bude to kratšie. Počítame, že bude postavený už v jarných mesiacoch 2014, možno vo februári. A keďže je to zimný mesiac, očakávam, že by to mohlo byť už na Vianoce 2013,“ povedal generálny riaditeľ SSC Pavel Pavlásek. Ako pripomenul, Trenčín spolu s Prešovom sú z hľadiska dopravy v krajských mestách na tom najhoršie.

Trenčín má iba jeden funkčný cestný most cez Váh s pripojením na diaľnicu a navyše je v zlom stave. Druhý most úzko súvisí s celkovou koncepciou dopravy v meste, zameranej na odklon tranzitnej, najmä nákladnej dopravy z centra po ceste 1. triedy. Na ňu sa napojí práve nový most, ktorý privedie dopravu na diaľnicu.

Výstavba druhého cestného mosta v Trenčíne mala podľa zmluvnej ceny stáť 36,76 mil. € vrátane DPH a trvať 3 roky. Predpokladané stavebné náklady boli 60,36 mil. € bez dane a spolu s ňou 72,44 mil. €. Ich zníženie možnila konkurencia 12 firiem v opakovanej verejnej súťaži. Zhotoviteľom stavby je združenie firiem ZIPP Bratislava spol. s r.o. a Strabag s.r.o. Spolufinancovaná bude z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu v rámci OP Doprava.

(viac…)

V Ružomberku na Silbigerovej ulici by mali vyrásť 2 bytové domy s 50 bytmi nižšieho štandardu. Správu o návrhu výstavby zobrali na vedomie poslanci tamojšieho mestského zastupiteľstva. „Mesto bude spolupracovať s investorom Štefanom Nemčanským ml., ktorý bytovky postaví. Radnica od neho bytovky po kolaudácii odkúpi za 1,2 mil. €. Mesto bude tieto peniaze splácať v troch ročných splátkach po 400-tisíc eur,“ vysvetlil primátor Ján Pavlík.

Počas obdobia medzi kolaudáciou a úplným uhradením kúpnej ceny bude mať mesto právo bezplatne užívať bytovky tak, že ich dá do podnájmu tretím osobám. „Byty pridelíme v súlade s vlastnými podmienkami hospodárenia s bytmi, čím riešime bytovú otázku našich občanov aj v súvislosti s asanáciou ubytovne na Žilinskej ceste pre knižnicu Katolíckej univerzity,“ povedal Pavlík.

Bytovky budú postavené a skolaudované najneskôr do 30. 4. 2013. „Investor za peniaze, ktoré dostane od mesta za bytovky, zrekonštruuje plaváreň, ak ju mesto získa do vlastníctva,“ skonštatoval Pavlík. Poslanci žiadali primátora dohodnúť s investorom podmienky prevodu a rekonštrukcie objektu plavárne. Podmienkou má byť aj schválenie štúdie rekonštrukcie v mestskom zastupiteľstve.

(viac…)

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja schválilo prvú zmenu v tohtoročnom rozpočte Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Celkové zdroje fondu zostávajú naďalej vo výške 145,89 mil. €, ale z prostriedkov na výstavbu nájomných bytov v objeme 73,46 mil. € sa presúva 25 mil. € na ďalšie dva účely podpory bývania. Peniaze na obnovu bytových budov sa zvýšili z 30 mil. eur na 50 mil. eur a na kúpu bytov vzrástli z vyše 10 mil. na vyše 15 mil. eur.

„Schválením zmeny rozpočtu sa presúvajú disponibilné finančné prostriedky z účelu výstavby nájomných bytov do účelov obnovy bytových budov a kúpy bytov, pričom nebude ohrozené spolufinancovanie stavieb z dotácie z prostriedkov ministerstva dopravy a úveru zo ŠFRB v účele výstavba nájomných bytov,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa ŠFRB Zuzana Petrášová. Ani uvedená úprava však podľa nej nebude stačiť pokryť predkladané požiadavky o úvery zo ŠFRB v účeloch obnovy a zatepľovania.

ŠFRB zaznamenal v 1. štvrťroku 2012 vysoký počet žiadostí o úverovú podporu najmä v účeloch obnova alebo zatepľovanie bytovej budovy. Požiadavky prevýšili sumu finančných prostriedkov vyčlenených v rozpočte fondu na tieto účely o viac ako 37 mil. €. Vlastníci bytov v bytových domoch žiadajú od fondu úvery v účele obnovy bytovej budovy vo výške 63,8 mil. € a v účele zatepľovania bytovej budovy 17,3 mil. €. V rozpočte bolo pritom na to vyčlenených 30 mil. a 14 mil. €. Na ŠFRB bolo zatiaľ doručených 713 žiadostí o úver, z toho 301 na obnovu domov a 104 na zatepľovanie bytových a rodinných domov.

(viac…)

Mesto Trnava už podalo na stavebnom úrade žiadosť o vydanie stavebného povolenia na I. etapu stavby Univerzitného parčíka v centre. Parčík pred voľbami sľubovali svorne všetci 4 kandidáti na primátora, aj keď poslanecký zbor pozemok pôvodne určil na výstavbu. Vedenie mesta začalo meniť názor až pred voľbami, keď rezonovala téma nedostatku zelene v krajskom meste.

Krátko pred komunálnymi voľbami v roku 2010 začala samospráva budovať na pozemku parkovacie miesta. Nové MZ však zmenilo ÚP v prospech plôch na oddych a relaxáciu. Parčík bude mať rozlohu približne 2 000 m2, radnici sa zatiaľ nepodarilo získať do vlastníctva susediaci pozemok po nezvestnom trnavskom podnikateľovi Ladislavovi Matovičovi. Parku má dominovať fontána, vysadených v ňom bude 15 stromov ambrovníka styraxového. Okrem nich sa ráta so živým plotom, s desiatkami popínavých rastlín a stovkami trvaliek a cibuľovín. Areál bude vybavený automatickým zavlažovaním, na jeho okraji bude občerstvovacia fontánka.

V rozpočte mesta je na Univerzitný parčík vyčlenených 340-tisíc eur. Pozemok, na ktorom sa bude rozkladať, samospráva v minulosti už dvakrát predala. Prvýkrát sa jej vrátil do majetku po zmiznutí podnikateľa Matoviča, druhýkrát od kúpy odstúpila firma, ktorá oň súperila s dnešným parlamentným poslancom Igorom Matovičom.

(viac…)

Výstavbu polyfunkčného objektu na Fedinovej ulici v bratislavskej Petržalke nebude posudzovať Slovenská stavebná inšpekcia (SSI). Petržalský stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán vo veci podal SSI – Inšpektorátu Bratislava, podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Informovala o tom hovorkyňa bratislavskej mestskej časti Petržalka Mária Grebeňová-Laczová. Podľa inšpekcie má vo veci konať obec.

Medzi bytovými domami na Fedinovej stavia Bratislavská stavebná spoločnosť 14-poschodový polyfunkčný dom. Obyvatelia okolitých domov sa sťažujú, že im pre výstavbu v bytoch popraskali steny. Koncom minulého týždňa petržalský stavebný úrad zorganizoval stretnutie obyvateľov z Fedinovej ulice s investorom. „Dohodli sa na tom, že investor dá vypracovať nový znalecký posudok, ktorý komplexne posúdi súčasný vplyv predmetnej novostavby na okolité bytové budovy, ako aj jej vplyv na okolité stavby v budúcnosti,“ uviedla hovorkyňa Petržalky.

SSI v odpovedi, ktorú poskytol jej riaditeľ Júlis Dupák, uviedla, že podľa zákona obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku vykonáva pôsobnosť stavebného úradu a zabezpečuje štátny stavebný dohľad. „Ja si plne uvedomujem, v čom má konať stavebný úrad, a tak aj koná, avšak SSI sme oslovili ako najvyššiu odbornú inštanciu v štáte pre nezávislé posúdenie problému. Vážne sa zamýšľam nad tým, na čo je pre občana úrad, ktorý nepotrebuje podnety od občanov a samosprávy a nereflektuje na problematické stavby. Ako podpredseda ZMOS-u budem navrhovať zrušenie takéhoto úradu,“ nechal sa počuť petržalský starosta Vladimír Bajan.

(viac…)

Spoločnosť Tepelné hospodárstvo Moldava zo skupiny francúzskeho energetického koncernu Cofely uviedla v Moldave nad Bodvou do prevádzky kotolňu na biomasu. Celková výška investície sa vyšplhala na 2,67 mil. €r. „Nový zdroj na drevnú štiepku, ktorý zásobuje teplom všetkých obyvateľov mesta prinesie výhodnejšie ceny pre konečných spotrebiteľov, keďže cena štiepky je nižšia ako zemného plynu,“ uviedol koncern. „Nová tepláreň zvýši energetickú bezpečnosť mesta a objem skleníkových plynov,“ konštatoval riaditeľ Divízie výroby a distribúcie energií Cofely Jozef Smolka.

Cieľom investície je tlakovo oddeliť zdroje tepla na biomasu od výmenníkových staníc, čo umožní jeho prioritné využívanie s celkovým inštalovaným výkonom 5 MGW. Dodávateľom technológie na spaľovanie drevnej štiepky sa po výberovom konaní stala spoločnosť Herz. Projekt, ktorého súčasťou je aj inštalácia domových odovzdávacích staníc tepla v 8 bytových domoch a teplovodné prepojenie týchto odberných miest s kotolňou, podporil Európsky fond regionálneho rozvoja v rámci OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast.

Cofely, súčasť najväčšieho energetického koncernu GDF Suez, pôsobí v 60 krajinách sveta. Na slovenský trh vstúpil pred 2 rokmi kúpou holdingu Hetech Services. Manažuje výrobu a distribúciu tepla v Liptovskom Mikuláši, Brezovej pod Bradlom, Moldave nad Bodvou, ako aj v bratislavských mestských častiach Rača a Ružinov. Na Slovensku spravuje viac než 2 200 nehnuteľností a zamestnáva vyše 500 ľudí.

(viac…)

Spoločnosť Eco-Global plánuje vybudovať závod na materiálové, energetické a ekologické zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe bývalého Sideritu v Nižnej Slanej. Zámer sprevádza nadšenie z vytvorenia pracovných miest v regióne s vyše 27-percentnou nezamestnanosťou na jednej strane a strach obyvateľov z dopadu na životné prostredie na strane druhej. Investor predstavil prvýkrát svoj zámer v roku 2009. V lete 2011 Obecné zastupiteľstvo obce odsúhlasilo zahájenie procesu na získanie štúdie dopadu na životné prostredie (EIA), ktorú investor v októbri 2011 získal. V závere roka však poslanci svoje rozhodnutie zmenili.

„V závode sú plánované najmodernejšie BAT technológie, ktoré dokážu ekologicky zhodnotiť odpad najmä z hutníckeho priemyslu. Výsledkom procesu budú vysokopecné pelety, ktoré sa dajú opäť využiť ako vsádzka do vysokej pece. Ekologickosť procesu zaručujú tkanivové filtre zachytávajúce všetky tuhé znečisťujúce látky (pod 5mg/m3), ktoré sa tak nebudú šíriť do ovzdušia. Všetky zariadenia tohto typu sú navyše dnes už odskúšané a veľmi spoľahlivé. Sú online monitorované a kontrolované úradmi životného prostredia,“ približuje fungovanie závodu konateľ spoločnosti Vojtech Bodnár.

„Nie je jednoduché prijať niečo neznáme. Preto sa snažíme komunikovať s poslancami, starostami okolitých obcí i so samotnými obyvateľmi regiónu a pozývame ich na exkurzie do podobných prevádzok v SR. Najviac investíciu vítajú ľudia, ktorí si uvedomujú veľkú príležitosť pre vytvorenie teraz až 150 pracovných miest a v ďalšej fáze až do 400. Bola by škoda nevyužiť ideálnu polohu bývalého závodu Siderit, ktorý okrem vhodnej technológie po sebe zanechal aj širokú základňu dnes nezamestnanej odbornej pracovnej sily, ktorá by bola pre zariadenie rozhodne veľkým prínosom,“ dodáva Bodnár.

Na Slovensku sa v súčasnosti zhodnocuje len veľmi nízke percento z celkového vyprodukovaného priemyselného odpadu, ktorého veľké množstvá ešte stále skládkujú. Eco-Global, spoločnosť zaoberajúca sa environmentálnou problematikou v oblasti nakladania s odpadmi, ich materiálového a energetického zhodnocovania, chce touto investíciou zlepšiť situáciu v oblasti zhodnocovania odpadov v našej krajine a prispieť tak k plneniu požiadaviek EÚ v oblasti životného prostredia na Slovensku.

(viac…)

Dlhodobo plánovaná rekonštrukcia sídla Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave sa môže začať. 30. 3. vydal končiaci minister kultúry Daniel Krajcer pokyn, aby SNG do 10. 4. predložila Ministerstvu kultúry SR (MK) presný harmonogram začatia rekonštrukčných prác a súvisiacich opatrení. Na kompletnú rekonštrukciu a modernizáciu priestorov SNG je na tri roky vyčlenených 30 miliónov eur. Ako uviedol Krajcer, týmto rozhodnutím sa po vyše 10 rokoch čakania spúšťa rekonštrukcia SNG. Vláda totiž o nej po prvý raz rozhodla pred desaťročím.

Spomínaných 30 miliónov je podľa neho suma, ktorá má pokryť celú rekonštrukciu, potrebné stavebné úpravy a ďalšie výdavky. Myslí si, že definitívne náklady môžu byť aj nižšie, ak bude proces úsporný, možno aj o 20 %. „Je tu reálna možnosť, že zhruba po troch rokoch môže Slovensku a Bratislave pribudnúť po zrekonštruovanej Redute aj zrekonštruovaná SNG,“ dodal Krajcer s tým, že začatiu prác doteraz bránil nedostatok zdrojov v rozpočte MK SR.

Vláda SR v marci 2002 schválila návrh projektu Rekonštrukcie a modernizácie areálu SNG a program ich financovania na roky 2003 – 2009 ako rezortnej priority kapitoly MK SR. V rokoch 2003 a 2005 sa uskutočnili dve architektonické súťaže, prvá bez výsledku. SNG je na rekonštrukciu pripravená od roku 2005. Víťazný návrh zo súťaže z roku 2005 sa stal podkladom pre vypracovanie stavebného zámeru od autorov Martina Kusého a Pavla Paňáka. SNG má k dispozícii všetky stavebné rozhodnutia, ktoré sú stále právoplatné, ale nič sa nezačalo robiť. V roku 2009 bola modernizácia a dostavba areálu SNG v Bratislave pozastavená pre krízu.

(viac…)

V centru Architektury AzW právě probíhá unikátní výstava, která se zabývá zelení a zemědělským prostorem ve městech. Kurátorka Elke Krasny prezentuje historické a současné příklady rozvoje města zdola. Předkládá přehled samostatně organizovaných, kolektivních, neformálních hnutí a současně i míst, která takto i díky nim vznikají. Výstava představuje jiný příběh urbanity, který pokládá naléhavou otázku týkající se zodpovědnosti architektů a urbanistů o zacházení se zdroji a přírodním bohatstvím. Co je možné se z tohoto příběhu naučit a jak jednají v těchto procesech architekti? Autorka výstavy prezentuje příklady z Vídně, Berlína, Lipska, Brém, Paříže či Istanbulu, ale i z Chicaga a New Yorku nebo dokonce z dalekého Hongkongu, Porta Alegre, Havany a Quita.

Příklady z Vídně dosahují až na počátek 20. století. Zahrádky vznikaly v době první světové války v v místě zvaném Schmelz jako válečné zeleninové zahrady, tato oblast je dnes největší zahrádkářskou kolonií střední Evropy. Charakteristické je také budování sídlištních domků. Již od roku 1918 se obyvatelé sídlišť a zahrádkáři postupně organizovali do družstev. K zajímavým současným projektům patří Recycle-Garten realizovaný skupinou umělců Cabula6. Ta se ujala v roce 2009 ohrožené oblasti Macondo, do které od roku 1956 směřovali uprchlíci z různých zemí a založili zde neformální zahradní kulturu.

Výstavu doprovází kniha „Hands-On Urbanism 1850–2012. Vom Recht auf Grün“, vydaná v nakladatelství Turia + Kant.

15. března – 25. června 2012 Architekturzentrum Wien – MuseumsQuartier Museumplatz 1, Vídeň

Zdroj: Az W

Fotografie: 1 – Sídliště domků Rosenhügel ve Vídni © Archiv der :ah! Siedlung Rosenhügel 2 – La Quebrada Navarro, neformální sídliště a zemědělství v roklinách v Quitu © Catherine Venart 3 – Budoucnost oblasti Schmelz, zahrádkářské kolonie ve Vídni 4 – Macondo, Sousedská zahrada und Recycle-Garten ve vesnici pro urpchlíky ve Vídni © Elke Krasny 5 – Liz Christy, Community Garden, New York © Donald Loggins 6 – Organopónicos Populares (Urban Community Gardens) v Cienfuegos, Kuba © Bohn&Viljoen Architects 7 – Hala pro zhodnocení odpadu, Centro do Triagem da Vila Pinto, Brasilien © Fernando Freitas Fuão 8 – Výstava „Hands-On Urbanism 1850 – 2012. Vom Recht auf Grün“ © Pez Hejduk 9 – „Zahrada princezen“, mobilní městské zemědělství v Berlíně © Elke Krasny

(viac…)