Koncom februára usporiadala Slovenská rada pre zelené budovy v Bratislave prvý diskusný klub s názvom Development zelených budov v Čechách a na Slovensku, kde odborníci diskutovali o súčasnom stave a prístupe investorov k téme výstavby verejných či priemyselných budov v zelenom či trvalo udržateľnom štandarde.

Z diskusie vyplynulo, že zatiaľ čo na západ od nás sa zelené budovy už stávajú štandardom, vývoj v SR a ČR je zatiaľ na začiatku. Petr Šmuhař, obchodný riaditeľ Delta Projektconsult, spoločnosti pôsobiacej v oblasti výstavby v rámci Európy už 35 rokov, okomentoval aktuálnu situáciu v oboch krajinách tak, že slovenskí aj českí investori ešte stále nezahŕňajú trvalú udržateľnosť do svojich plánov pri výstavbe priemyselných či komerčných budov, a postupne sa ešte len učia tzv. integrovanému plánovaniu, kde sa už pri vývoji projektu počíta s tým, že vznikajúci objekt bude certifikovanou zelenou budovou, ktorá v konečnom dôsledku prinesie investorovi až 70-percentnú úsporu nákladov na energiách, ale taktiež vyššiu pridanú hodnotu a istotu pri speňažení svojej investície.

V neposlednom rade je tiež namieste argument v prospech zelených budov, že poskytujú neporovnateľný komfort svojim užívateľom, pre ktorých sa stáva pracovná klíma v obyčajnej budove často skleníkom, v lete nedostatočne ochladzovaným a v zime naopak vykurovaným. Zdravotné hľadisko podporujú i početné výskumy zo zahraničia o vyššej produktivite práce zamestnancov v zelených budovách a ich nižšej chorobnosti.

(viac…)

Prvým nájomcom v košickom priemyselnom parku Immopark je logistická firma Raben Logistics Slovakia. V 1. fáze si prenajala 1 325 m2 skladových plôch. Ako informoval výkonný riaditeľ Raben Logistics Slovakia Luboš Korec, košický park si vybrali pre jeho infraštruktúru a umiestnenie blízko k potenciálnym obchodným partnerom. „Immopark sa tak zaradí do siete distribučných centier prevádzkovaných spoločnosťou Raben Logistics Slovakia v rámci SR v kategórii A s celkovou rozlohou 25-tisíc m2,“ uviedol Korec.

PP Immopark Košice ponúkne v niekoľkých etapách vyše 250-tisíc m2 logistických, priemyselných a kancelárskych plôch. Developerom je spoločnosť Erste Group Immorent Slovensko. Rozprestierať sa má na rozlohe 62 ha, pričom výška investície by mala dosiahnuť takmer 120 mil. eur. Umiestnený je na 60-hektárovom pozemku medzi medzinárodným letiskom a cestou I. triedy Košice – Bratislava. Výstavba sa oficiálne začala v máji 2007, no pre nejasnosti okolo vlastníctva pozemkov a neskôr kvôli kríze sa jej reálny začiatok oddialil.

Spoločnosť Raben Logistics Slovakia je od začiatku roka lídrom na slovenskom trhu v oblasti logistiky, keď sa spojili logistické firmy Raben Logistics Slovakia, Transkam – Slovakia a Raben Trans European Slovakia (predtým Wincanton). Skupina Raben poskytuje v 10 krajinách prácu viac ako 8 000 zamestnancom. Na slovenskom trhu pôsobí od roku 2008, keď prevzala česko-slovenskú Setto Spedition.

(viac…)

Cez Operačný program Bratislavský kraj sa za 4 roky podarilo ukončiť 38 projektov za 16,5 milióna eur, informovala hovorkyňa BSK Iveta Tyšlerová. Projekty boli zamerané najmä na revitalizáciu námestí, opravu chodníkov, výstavbu detských ihrísk, parkov či verejného osvetlenia.

Ako Tyšlerová dodala, sprostredkovateľským orgánom pre verejný sektor OP Bratislavský kraj je od roku 2008 BSK na základe splnomocnenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zodpovední projektoví a finanční manažéri pravidelne kontrolujú schválené projekty počas ich realizácie aj 5 rokov po ich ukončení. Vlani podľa hovorkyne vykonali spolu 83 kontrol na mieste, prijali a administratívne spracovali 136 žiadostí o platbu od prijímateľov v celkovej sume 10,2 milióna eur.

(viac…)

Do Mestského priemyselného a technologického parku v Trnave sa po kolaudácii sťahujú prví investori z oblasti výskumu, vývoja, výroby prototypov a inovačných procesov. Najväčším je spoločnosť Vossloh – Schwabe Deutschland GmbH, ktorá patrí do skupiny Panasonic Electric z Japonska. Ďalší pôsobia v oblasti energetiky, farmácie, strojárskeho priemyslu a programovania.

Mestský technologický a priemyselný park má 7 500 m2 a dostatok parkovacích plôch. Prednostne je určený pre investorov z oblasti výskumno-vývojových činností, ktorí ponúknu vysokokvalifikované pracovné miesta. Zatiaľ je podľa Branislava Pastuchu z Mestského úradu v Trnave obsadená asi polovica priestorov. Projekt na vybudovanie zázemia pre oblasti výskumu, vývoja a inovačných procesov stál vyše 10,7 milióna €, z toho 9,4 milióna získala samospráva z eurofondov a zo štátneho rozpočtu.

Spoločnosť Vossloh – Schwabe Deutschland GmbH bude v Trnave navrhovať dizajn elektrických predradníkov, vyrábať ich testovacie prototypy a testovať ich kvalitu a spoľahlivosť. Vytvorí približne 50 vysokokvalifikovaných miest, predovšetkým pre elektrotechnikov s vysokoškolským vzdelaním.

Mestský priemyselný a technologický park vznikol prestavbou areálu bývalých Technických služieb mesta Trnava. Dodávateľom prác bolo konzorcium Dúha a Trnavská stavebná spoločnosť. Dnes je už areál skolaudovaný, slávnostne ho otvoria približne v polovici marca.

(viac…)

Dvaja investori zamestnajú v Topoľčanoch vyše 600 ľudí. V priemyselnej zóne si začínajú stavať svoje závody nemecká firma Logis – Brückner a ZKW Slovakia, ktorej materská firma je z Rakúska. Obe už v Topoľčanoch a okolí pôsobia. Ako povedal primátor Topoľčian Peter Baláž, Logis – Brückner v súčasnosti robí prvé sondážne práce a geologický prieskum. Bude tu montovať baliace linky na výrobu plastových fólií a vrecúšok a exportovať ich do zaoceánskych krajín. „Bude to veľká hala okolo 1,5 ha, čiže aj z hľadiska dane z nehnuteľnosti je to veľmi zaujímavé. Pozostávať bude z 8 lodí a v každej bude prebiehať montáž jednej linky,“ povedal Baláž.

Spoločnosť ZKW Slovakia vyrába svietidlá do automobilov v Krušovciach pri Topoľčanoch. Nová hala bude mať rozlohu približne 0,5 ha. Firma deklaruje, že tu vznikne 300 nových pracovných miest, uviedol primátor. Výstavba oboch závodov by sa podľa neho mala skončiť do konca tohto roka.

Mesto Topoľčany sa snaží budovať priemyselnú zónu napriek tomu, že štát na jej podporu peniaze nenašiel. Zatiaľ v nej pôsobí rakúsky výrobca autosúčiastok pre pretekárske automobily Pankl Automotive Slovakia, dcérska firma koncernu Pankl Racings. Mesto v súčasnosti pripravuje cestu, inžinierske siete aj ďalšie pozemky pre nových investorov, s celkovou rozlohou 70 ha.

(viac…)

O investície v Prešove majú podľa ministra hospodárstva Juraja Miškova záujem 4 subdodávateľské firmy, čo súvisí s výstavbou závodu americkej spoločnosti Honeywell v priemyselnom parku IPZ Prešov – Záborské a spolu by mohli vytvoriť 500–600 pracovných miest. Minister potvrdil, že do Prešova smeruje talianska spoločnosť Travelin, ktorá bude baliť hotové výrobky z Honeywellu. Svoje výrobné priestory postaví na vedľajšom súkromnom pozemku s výmerou asi 5 tis. m2. O metropolu Šariša pritom majú záujem ešte traja ďalší investori.

Miškov vyhlásil, že sa tu pripravuje ďalšia investícia, no názov spoločnosti odmietol zverejniť. Malo by ísť o španielskeho investora z oblasti hutníctva s oceliarskou výrobou. Sľubuje vytvoriť 300 nových pracovných miest. Pred časom o pozemky v prešovskom priemyselnom parku prejavila záujem aj spoločnosť ThyssenKrupp. Prešov je preferovanou voľbou, no investor s konečným rozhodnutím zatiaľ vyčkáva.

Prešovský primátor Pavel Hagyari uviedol, že o prácu vo firme Honeywell prejavilo záujem okolo 3 000 ľudí. Spoločnosť si podľa neho vyberá, alebo možno už aj má ukončený výber zamestnancov, lebo v krátkom čase začína zaškoľovanie a od júna by mali spustiť ostrú výrobu. Do konca roka by malo v Honeywelli nájsť prácu 300 ľudí. Do budúcnosti sa pripravuje rozšírenie výroby na celkovo 1 000 zamestnancov.

(viac…)

Kombinácia nízkych cien nehnuteľností, rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve a poklesu úrokových sadzieb hypotekárnych úverov spôsobili, že bývanie je v súčasnosti najdostupnejšie od roku 2005. Jeho dostupnosť sa podľa hlavného ekonóma VÚB banky Zdenka Štefanidesa zlepšila nielen v Bratislave, ale v každom regióne. Priemerne zarábajúci Slovák si oproti situácii z roku 2008 môže dovoliť na hypotéku až o polovicu väčší byt. Teda zhruba 43 m2, čo je blízka hodnota z roku 2005 (41 m2). V roku 2008 to bolo 28 m2.

Ekonomická dostupnosť bývania je ukazovateľ predstavujúci hypotetickú plochu bytu alebo domu v m2, ktorú si priemerný Slovák môže kúpiť z jedného hrubého mesačného platu. „Spomínaný ukazovateľ dosiahol najvyššiu úroveň v roku 2005, keď si mohol zo svojho platu dovoliť kúpiť 0,67 m2 bytu alebo domu,“ povedala analytička Poštovej banky Eva Sadovská. V rokoch 2006 až 2008 ukazovateľ klesol, ceny nehnuteľností na bývanie rástli rýchlejšie ako platy slovenského obyvateľstva.

Hospodárska kríza ale realitnú bublinu v SR praskla a na realitných trhoch sa podľa Sadovskej byty a domy postupne zlacňovali. Ako povedal Štefanides, vlani ceny nehnuteľností klesli, hoci už len mierne, pretože tempo sa postupne spomaľuje od historických cien z roku 2008. Ponukové ceny v roku 2011 klesli medziročne v priemere o 2,7 %. Cenový prepad oproti maximám z polovice roku 2008 tak dosiahol 20 % a priemerná cena za m2 klesla o zhruba 300 eur na niečo vyše 1 200 eur.

(viac…)

Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) v spolupráci so Slovenskou komorou architektov (SKA) rozprúdil diskusiu o prínose architektonických súťaží pre investorov. Prvý seminár sa uskutočnil 27. 2. 2012 v bratislavskom Reset Cafe v Digital Parku. Organizátori do diskusie prizvali aj Lic. d.g. d’ing. Commércial Martina Pongratza z rakúskej spoločnosti M.O.O.CON, ktorý informoval o skúsenostiach našich susedov s vyhlasovaním súťaží a ich význame pre investorov. Spoločnosť M.O.O.CON sa orientuje na strategické poradenstvo a realizáciu odborných posudkov. Martin Pongratz, ktorý bol konzultantom vo viacerých významných medzinárodných projektoch (v Bratislave napríklad budovy e.on/ZSE, Tatra banky alebo Prvej Stavebnej Sporiteľne), priblížil tému verejných súťaží v Rakúsku. Prínosom spoločností ako M.O.O.CON pre verejné architektonické súťaže, je najmä poradenská činnosť pri ich organizačnej príprave, ale aj v špecifikácii zadaní.

„Súčasný stav vo vypisovaní súťaží u nás, najmä vo verejnom sektore, je nelichotivý. Seminár je určený najmä investorom a potenciálnym vyhlasovateľom za účelom objasnenia spoločenského, kultúrneho, ako aj ekonomického významu súťaží. Tým chceme podnietiť záujem investorov o ich vypisovanie súťaží,“ povedal Ing. arch. Bohumil Kováč, predseda Výboru pre súťaže a verejné obstarávanie SKA.

„Diskusiou chceme vyvolať záujem investorov o transparentné architektonické súťaže na Slovensku. Budeme radi, ak povedú k pozitívnym legislatívnym zmenám,“ dodal predseda IUR Ing. arch. Roman Talaš. Ďalší seminár na tému verejných architektonických súťaží sa uskutoční v máji 2012 v Košiciach.

(viac…)

Ku koncu vlaňajška dosiahol stav zlyhaných úverov na nehnuteľnosti sumu 355 mil. €. V porovnaní s koncom predchádzajúceho štvrťroka ich stav podľa NBS mierne klesol. Banky a stavebné sporiteľne si počas posledného kvartálu podľa centrálnej banky zlepšovali úverové portfólio odpredajom, resp. presunom časti zlyhaných úverov do iných sektorov. Prejavilo sa to najmä pri hypotekárnych a stavebných úveroch a medziúveroch. Medzikvartálne sa zvýšil iba stav zlyhaných iných úverov na nehnuteľnosti. „Keďže sektoru ubudlo zlyhaných úverov a zvýšil sa stav úverov, podiel zlyhaných úverov na celkových úveroch na nehnuteľnosti klesol o 0,1 percentuálneho bodu na 3,05 %,“ informovala NBS.

Vo 4. kvartáli poskytli banky domácnostiam úvery na nehnuteľnosti v celkovom objeme 992 mil. €, čo predstavovalo v medziročnom porovnaní nárast o 65 mil. €. Zvýšený záujem podľa NBS pravdepodobne podporili klesajúce ceny nehnuteľností a pretrvávajúce relatívne priaznivé podmienky financovania. Podiel iných úverov na nehnuteľnosti sa zvýšil na 70 %, podiely hypotekárnych úverov a úverov stavebných sporiteľní klesli. Pod pokles hypotekárnych úverov sa podľa centrálnej banky zrejme podpísal nižší záujem o hypotéky so štátnou prémiou. Znížený dopyt po medziúveroch mohol odzrkadľovať neistotu domácností vzhľadom na predložené návrhy legislatívnych zmien.

Úrokové sadzby z úverov na nehnuteľnosti sa po miernom raste v 3. štvrťroku stabilizovali na úrovni približne 5 %. Z hľadiska jednotlivých druhov úverov na nehnuteľnosti najvýraznejšie poklesla úroková miera z hypotekárnych úverov a v menšej miere aj z iných úverov na nehnuteľnosti. Naopak, úročenie úverov zo stavebných sporiteľní sa zvýšilo. Výraznejší rast úrokovej miery z medziúverov odzrkadľoval návrat k štandardným úrokovým sadzbám po marketingových akciách, keď stavebné sporiteľne ponúkali na začiatočné obdobie medziúvery so zvýhodnenou úrokovou sadzbou.

(viac…)

V novozámockom okrese zrejme vyrastie nová bioplynová stanica. Postaviť ju v katastrálnom území obce Lipová plánuje spoločnosť BPS Lipová 1 s.r.o. Ako vyplýva z investičného zámeru, ktorý už spoločnosť predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie, výstavba bioplynky s výkonom 800 kW by si mala vyžiadať zhruba 3,5 milióna eur.

„Ide o bioplynovú stanicu s anaeróbnou technológiou fermentácie na spracovanie kukuričnej siláže,“ uviedol investor vo svojom zámere. Ročne by mala bioplynka spotrebovať približne 20-tisíc ton kukuričnej siláže. So začatím aj ukončením výstavby plánuje investor v tomto roku. BPS Lipová 1 s.r.o. vznikla podľa výpisu z OR v roku 2011. Vo svojom predmete podnikania má o.i. poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve.

(viac…)

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) a Integrovaný odborový zväz (IOZ), ktorý zastupuje aj pracovníkov v stavebníctve, sa dohodli na novej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na roky 2012 až 2015. Ako informovala podpredsedníčka IOZ Marta Brodzianska, stalo sa tak až po 3. kole vyjednávania, pričom zmluva nadobudne účinnosť 1. 3. 2012. Ich doterajšia kolektívna dohoda na roky 2008 až 2011 bola predĺžená do 29. 2., keďže do konca vlaňajška sa na novej nedohodli.

Súčasný stav v ekonomike sa podľa odborov odrazil aj na kolektívnom vyjednávaní so zástupcami zamestnávateľov v stavebníctve. „Kolektívne vyjednávanie bolo od samého začiatku komplikované. Základnými argumentmi ZSPS boli stagnujúci vývoj až prepad stavebníctva a novela ZP platná od 1. 9. 2011. IOZ od samého začiatku vnímal argument vývoja stavebníctva. ZP však vníma ako doposiaľ, a to ako jeden z podkladov na kolektívne vyjednávanie,“ uviedla ďalej Brodzianska.

Viceprezident ZSPS a zároveň predseda predstavenstva Inžinierskych stavieb, a.s. Košice Pavol Kováčik potvrdil, že sa nevedeli s odborármi dohodnúť na raste miezd. „Žiadali pokryť infláciu. Úspešné stavebné firmy, ktoré na to majú, bez problémov to zabezpečujú v rámci svojej konkurencieschopnosti. Ale nemôžeme k tomu zaviazať všetky stavebné firmy bez rozdielu. Požiadavky na rôzne príplatky idú vysoko nad rámec povinností v Zákonníku práce,“ povedal Kováčik.

IOZ zastupuje zamestnancov v stavebníctve, vrátane stavebnej výroby a cestných stavieb, v správe a údržbe cestnej siete, MHD, civilnom letectve, textilnom, odevnom a kožiarskom priemysle. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa IOZ so ZSPS sa vzťahuje na 36 tis. zamestnancov.

(viac…)

Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a.s. pripravuje investíciu s odhadovanými nákladmi 21,9 mil. eur bez DPH. Plánuje vybudovať kanalizačnú sieť v mestských častiach Ružomberka Biely Potok, Černová a Hrboltová, ako aj v obciach Liptovské Sliače, Liptovská Teplá, Ivachnová a Likavka. Ako vyplýva z podmienok verejnej súťaže, pribudne kanalizácia v dĺžke 40,1 km a 1 698 kanalizačných prípojok.

Súčasťou prác naplánovaných na 3 roky bude rozšírenie a rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd v Liptovskej Teplej na kapacitu 8 136 obyvateľov. Zákazka zahŕňa aj zhotovenie realizačnej dokumentácie stavby. Spoločnosť chce projekt financovať z prostriedkov Kohézneho fondu EÚ, zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov.

Požadovaný celkový obrat uchádzačov je minimálne 20 mil. eur v každom z posledných 3 rokov. Ďalšou podmienkou je predloženie zoznamu prác rovnakého či podobného charakteru, uskutočnených v rokoch 2007 až 2011. Musia byť na ňom o. i. minimálne 2 zákazky na výstavbu alebo rekonštrukciu komunálnych splaškových alebo jednotných stokových sietí v hodnote najmenej po 10 mil. eur.

Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a.s., ktorej väčšinovým akcionárom je mesto Ružomberok, vznikla ako nástupnícka spoločnosť rozdelením Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. so základným imaním 7,87 mil. eur. Zabezpečuje výrobu a distribúciu vody, odvádzanie a čistenie odpadových vôd pre 58 tis. obyvateľov a priemysel dolného Liptova.

(viac…)

Polikliniku Sabinov, n.o. zrekonštruuje za takmer 275 tis. eur bez DPH bratislavská firma Euro-Building, a.s. Predpokladaná cena zákazky financovanej z Operačného programu Zdravotníctvo bola vyše 493 tis. eur bez dane. Predložených ponúk bolo 9, rozhodla najnižšia cena. Ako vyplýva z informácií vo Vestníku VO, modernizácia pozostáva zo stavebných prác vrátane dodávky a montáže zariadení. Obnova zahŕňa zateplenie obvodového plášťa budov, rekonštrukciu strechy, zvodov a bleskozvodov, kotolne a sociálnych zariadení.

(viac…)

Nitrianska firma Best Stav uskutoční stavebné práce v priemyselnom parku v Palárikove za 4,84 mil. eur bez DPH. Uspela vo verejnej súťaži v konkurencii 4 uchádzačov, keď odhadovaná cena prác bola 4,85 mil. eur. Súčasťou zákazky je aj vybudovanie integrovaného bezpečnostného systému priemyselného parku. Pätina z celkového objemu prác má byť vykonaná v subdodávateľskom vzťahu, vyplýva z informácií obce o výsledku tendra vo Vestníku VO. Projekt má byť spolufinancovaný zo zdrojov EÚ cez Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, v časti zameranej na podporu budovania hnedých a zelených priemyselných parkov.

(viac…)

Do nového priemyselného parku v Tornali príde prvý investor, nemecká spoločnosť Himolla Group, ktorá tu chce vyrábať nábytok. V 1. etape chce už o necelé dva mesiace zamestnať 30 žien. Informáciu potvrdil prednosta mestského úradu v Tornali Lajos Balajti. Ako doplnil, príchod odobrili už aj poslanci na rokovaní MZ, keď 11 zúčastnení jednomyseľne poverili primátorku podpísať so spoločnosťou zmluvu.

„V 1. fáze sa podpíše zmluva na 5 rokov, s výhľadom ďalšieho predĺženia,“ uviedol Balajti. Podľa neho to v súčasnosti bude znamenať živobytie pre 30 rodín a v priebehu roka to má byť až 150 miest. Ako zdôraznil, vďaka podobnému profilu výroby tu prácu nájdu hlavne ženy, ktoré o ňu prišli po zatvorení textilného závodu Ozeta. „Rokovania prebiehajú od januára, od marca začnú s montážou strojového zariadenia a technológie v celkovej hodnote 450 tis. eur,“ priblížil prednosta.

Samospráve sa nedarilo nájsť investora od skolaudovania priemyselného parku v júni 2011. Subjekty, ktoré sa tam pôvodne zaviazali v ľahkom priemysle preinvestovať viac ako 4 mil. eur, však svoje zámery nezrealizovali. Mesto Tornaľa získalo nenávratný príspevok približne 10 miliónov eur na revitalizáciu objektu nefunkčného textilného závodu Ozeta začiatkom roka 2009.

(viac…)

První energeticky soběstačný obchod, který vyrobí víc energie, než sám spotřebuje, byl před koncem roku 2011 otevřen v rakouském Grazu. Autorem architektonického návrhu je ateliér

Vysoce izolační obvodový plášť minimalizuje energetické ztráty. Použité technologie zahrnují řízené větrání, rekuperaci tepla, řízený systém osvětlení s LED technologií. Při stavbě byly použity recyklovatelné stavební materiály, pokud možno netoxické a bez rozpouštědel. Architekti dbali i na udržení příznivého mikroklimatu a snažili se využít co největší množství zeleně nejen na pozemku, ale i na střeše. Kromě toho zeleň přispívá i ke snížení hlukové zátěže. Kromě umístění fotovoltaické elektrárny na parkovišti se počítá s turbínou malé vodní elektrárny instalovanou v přilehlé říčce. Přebytky energie budou dodávány do veřejné sítě.

Fotografie: Jasmin Schuller

(viac…)

Úsek cesty II/507 v okresoch Trenčín a Nové Mesto nad Váhom obnoví za finančnej spoluúčasti z eurofondov spoločnosť Skanska SK a.s. za 1 593 256 € bez DPH. Bratislavská firma vyhrala s najnižšou cenovou ponukou spomedzi 3 firiem, ktoré sa o projekt uchádzali. Predpokladaná cena zákazky bola podľa oznámenia o vyhlásení VO 3 323 800 €. Zmluvu s víťazom podpísal Trenčiansky samosprávny kraj ako vyhlasovateľ súťaže.

Výsledkom obnovy bude 18,8 km zrekonštruovanej a zmodernizovanej cesty v trati Hôrka nad Váhom – Trenčianske Stankovce. Súčasťou zákazky je tiež obnova troch mostov na tejto ceste. Na vozovke odstránia výtlky a nerovnosti, položia nový kryt so zlepšenými protišmykovými vlastnosťami, zosilnia krajnice, opravia a doplnia chýbajúce odvodňovacie rigoly a zvodidlá.

(viac…)

Komárno si zoberie preklenovací úver 1,8 milióna € na financovanie investícií. Mesto ho potrebuje na rekonštrukciu Kossuthovho námestia a Základnej školy na Ulici práce. Obe investície budú síce hradené z eurofondov, no najprv ich musí zaplatiť mesto a až následne si dá náklady refundovať. Ako informoval hovorca Komárna Róbert Králik, na už prebiehajúcu rekonštrukciu námestia bude samospráva hradiť z vlastných nákladov 5 % projektu. V prípade Základnej školy na Ulici práce treba vopred investíciu uhradiť v plnej výške. Rekonštrukciu zrealizuje stavebná firma z Galanty, ktorá v elektronickej aukcii ponúkla najnižšiu cenu 513-tisíc €.

Poslanci okrem toho odsúhlasili finančné zdroje na spoluúčasť mesta na ďalších projektoch vo výške 215 310 €. Celková výška kapitálových výdavkov na rok 2012 tak po zmene rozpočtu dosiahla 4 944 345 €. Mesto má tiež v pláne obnoviť a zatepliť dva bytové domy opatrovateľskej služby, čím by sa znížili režijné náklady budov. Realizácia projektu za 760-tisíc € je však podmienená prijatím úveru zo ŠFRB vo výške 560-tisíc €, zvyšných 200-tisíc pôjde z vlastných zdrojov mesta.

(viac…)

Žilina by mohla mať svoju kunsthalle zrejme ešte skôr ako Bratislava. Občianske združenie Truc sphérique, ktoré prevádzkuje multikultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie, chce do roku 2012 premeniť na stánok umenia Neologickú synagógu v Žiline. S takouto myšlienkou prichádzajú v čase, keď sa vyostruje diskusia o kunsthalle v hlavnom meste. So svojím projektom rekonštrukcie a opätovného využitia stavby vyhrala súťaž miestnej židovskej náboženskej obce.

Autori konceptu hovoria, že bratislavskému projektu nechcú konkurovať. „Od ministerstva kultúry a mesta nechceme nič viac a nič menej ako štandardné podmienky ísť do grantových súťaží,“ povedal kurátor Fedor Blaščák. Po obnove by sa mala synagóga stať dejiskom samostatných výstav, neformálneho vzdelávania a výskumných aktivít s vyústením do edičnej činnosti. Konať by sa tu mohli aj klubové projekcie filmov, konferencie, občasné koncerty, festivaly či kurzy jogy. Plánovaná je aj kaviareň, kníhkupectvo a detský kútik.

Autorom štúdie rekonštrukcie je architekt Martin Jančok, držiteľ architektonickej ceny CE.ZA.AR 2012. Odhadovaný rozpočet je milión eur, viaceré práce zabezpečujú na báze dobrovoľnosti. Cieľom je spojiť verejné zdroje a peniaze od súkromných mecénov a spoločensky zodpovedných firiem. „Príbeh rekonštrukcie neologickej synagógy nebude len príbehom stavby kunsthalle, ale aj príbehom toho, odkiaľ kam sme sa za 22 rokov po novembri ’89 dostali,“ uviedol Blaščák. Zameranie budovy a vypracovanie pamiatkového výskumu umožnil grant z programu rezortu kultúry 20-tisíc eur. Nádejne sa javí možnosť financovania z Nórskych fondov.

(viac…)

Rozostavaný skelet nitrianskeho obchodno-zábavného centra City Park plánuje projektová spoločnosť Euro City Park dostavať. V súčasnosti prebieha konanie o dodatočnom povolení stavby. „Nechceme, aby zostala rozostavaná. Prioritou je obnovenie stavebného povolenia,“ uviedol člen predstavenstva spoločnosti Peter Kuliffay. Podľa neho je reálne, že výstavba by sa mohla v dohľadnom čase obnoviť v nadväznosti na uzatváranie zmlúv s nájomcami obchodných priestorov. Závisieť to však bude od priebehu stavebného konania.

Výstavba City Parku sa začala v roku 2007 a podľa zámerov investora sa mala skončiť v roku 2009. „Spoločnosť ju prerušila v roku 2008 pre právne spory o pozemky a spochybnenie stavebného povolenia z dôvodu pochybenia stavebného úradu,“ povedal Kuliffay. Najvyšší súd SR právoplatným rozsudkom zrušil stavebné povolenie z 30. 5. 2007 a vrátil ho na nové prerokovanie.

Spoločnosť pred súčasným stavebným konaním projekt aktualizovala. Základná myšlienka centra sa však zachovala. „Zostali sme pri pôvodnom koncepte, aj keď s úpravami, pretože ho bolo treba prispôsobiť aktuálnej situácii na trhu. Konkurencia v Nitre je už niekde úplne inde, ako bola na začiatku projektu,“ podotkol Kuliffay.

Podľa neho je možné, že centrum nepostavia naraz, ale vo viacerých fázach. Jeho veľkosť bude viac-menej rovnaká ako v pôvodnom zámere, podľa ktorého mal City Park Nitra poskytnúť 28-tisíc m2 prenajímateľnej plochy so 70 obchodmi, supermarketom, 14 reštauračnými zariadeniami, 10 prevádzkami služieb a 600 parkovacími miestami v podzemí.

(viac…)