Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) vlani odsúhlasil 887 žiadostí o finančnú podporu v celkovej výške 139,68 milióna €. Z nej sa má postaviť, obnoviť, kúpiť či zatepliť spolu 18 410 bytov. Fond pritom schválil 800 z 965 žiadostí o úvery v objeme 123 mil. € na výstavbu, obnovu a kúpu 14 665 bytov. Na päť druhov podpory bývania takmer vyčerpal 125,82 mil. €. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených na portáli fondu, na zatepľovanie bytových a rodinných domov ŠFRB priznal podporu vo výške 16,68 mil. €. Schválil tak 87 z 98 žiadostí na podporu zateplenia 3 745 bytov. Na tento účel mal k dispozícii 16,75 mil. €. Najviac prostriedkov pridelil ŠFRB na úvery pre obnovu bytových budov, a to 52,1 mil. € pre 12 539 bytov. Na výstavbu 1 361 nájomných bytov poskytol 42,44 mil. € a na výstavbu 416 bytov v bytových, rodinných alebo polyfunkčných domoch 16,27 mil. €. Na podporu kúpy 314 bytov išlo takmer 11,4 mil. € a na výstavbu 35 bytov v zariadení sociálnych služieb 803,3 tis. €.

(viac…)

Spoločnosť Wienerberger, ktorá je najväčším výrobcom tehál na svete, dosiahla vlani čistý zisk 41 miliónov €. Rakúska firma informovala, že s udržaním ziskovosti počíta aj v roku 2012, detailnejší výhľad však nezverejnila. Rok 2010 firma ukončila s čistou stratou 35 mil. €. Spoločnosť ešte v novembri uviedla, že v roku 2012 chce rásť, hoci dopyt na niektorých kľúčových trhoch, akými sú Poľsko, juhovýchodná Európa, Belgicko a Veľká Británia, negatívne ovplyvňuje oslabená spotrebiteľská dôvera. Wienerberger tiež informoval, že navrhne zvýšenie dividendy za rok 2011 o 20 % na 0,12 € za akciu. Koncern Wienerberger pôsobí v SR prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Wienerberger Slovenské Tehelne, s.r.o. Zlaté Moravce, ktorá v júni 2005 kúpila na Slovensku ďalšie dva závody na výrobu tehál, a to v Ružomberku a v Martine.

(viac…)

Spoločnosť Nový Martin a mesto Martin sa pri výstavbe novej obytnej zóny dostávajú do ďalšieho sporu, tentoraz o 30 metrov cesty. Investor novobudovanej zóny tvrdí, že mestskú cestu v lete 2010 na vlastné náklady opravil a mesto ju o rok neskôr dalo do prenájmu konkurenčnej firme za 1 euro. Mesto namieta, že investor vyasfaltoval mestskú cestu svojvoľne a bez stavebného povolenia. Spoločnosť priznáva, že tento úsek cesty vypadol z textovej časti stavebného povolenia, no v plánoch, podľa ktorých stavali, zakreslený bol. Novému Martinu vzniknutá situácia komplikuje kolaudáciu časti cestnej siete, preto sa obrátil na prokuratúru a požiadal ju, aby preskúmala eurovú nájomnú zmluvu mesta a konkurenčnej developerskej spoločnosti.

Prokuratúra vydala protest, v ktorom namieta, že zastupiteľstvo mesta nekonalo v súlade so zákonom. Rozhodovanie o prenájme cesty nebolo podľa nej riadne zaradené do programu, veľkosť pozemku pod cestou bola formulovaná neprijateľným pojmom „približne 600 m“ a k stavebnému konaniu pre nového nájomcu cesty nebol Nový Martin ako priamy sused parcely pozvaný.

Mesto protest prokuratúry odmieta. „Verím, že poslanci schvália znenie uznesenia, v ktorom sa nestotožňujú s protestom prokurátora, keďže sme nič neporušili a celý proces prebehol štandardne tak, ako sa to robí už 20 rokov. Ako jediné mesto na Slovensku zverejňujeme na internete okrem bodov rokovania aj kompletné znenie všetkých materiálov. Nechápem teda, z akých podkladov vychádzala prokurátorka, ktorá tento protest vydala,“ uviedol martinský primátor Andrej Hrnčiar.

(viac…)

V Bratislave pravdepodobne pribudnú nové byty. Spoločnosť MPV Develop, s.r.o. plánuje postaviť dva bytové bloky v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto, v lokalite Biely kríž. Ako vyplýva z investičného zámeru, ktorý už spoločnosť predložila na EIA, ich výstavba by si mala vyžiadať zhruba 7,5 milióna eur. „Celkové náklady na realizáciu vzhľadom na pohyblivosť cien stavebných prác a cien technologických zariadení budú spresnené. Investičné náklady boli určené predbežne, na základe všeobecne uznávaných jednotkových cien pre jednotlivé stavebné činnosti,“ dodal investor vo svojom zámere.

Bytové bloky by sa mali rozprestierať na celkovej ploche takmer 10,5-tisíc m2. Jeden by mal mať 8 a druhý 5 nadzemných podlaží. Nadzemné podlažia poskytnú pre byty plochu s rozlohou vyše 8 000 m2. „Výstavba bytového domu je uvažovaná v období rokov 2012 až 2013,“ konštatoval investor. Jej začatie a ukončenie plánuje presniť počas rokovaní a v rámci investorskej a projekčnej prípravy stavby.

Prešovská spoločnosť MPV Develop vznikla podľa výpisu z OR SR v roku 2007. Spoločníkmi vo firme je fyzická osoba a podnik MPV Consult, s.r.o. V predmete podnikania má okrem iného aj developerskú a inžiniersku činnosť v stavebníctve.

(viac…)

Stavebná výroba na Slovensku sa v decembri medzimesačne vyvíjala lepšie v porovnaní s priemerom za celú eurozónu a aj s priemerom za EÚ. Sezónne upravená stavebná výroba eurozóny v decembri oproti novembru vzrástla o 0,3 %, ale v rámci celej EÚ sa medzimesačne znížila o 0,4 %. V SR medzimesačne o 3,8 % vzrástla. Medziročne decembrová produkcia eurozóny vzrástla o 7,8 % a v rámci celej EÚ posilnila o 7,4 %. Na Slovensku medziročne vzrástla o 7,5 %. Vyplýva to z predbežného odhadu, ktorý zverejnil štatistický úrad EÚ Eurostat.

V rámci členských krajín EÚ, z ktorých mal Eurostat údaje k dispozícii, decembrová stavebná výroba medzimesačne vzrástla v 4 štátoch, zmenšila sa v 9 a nezmenila sa vo Švédsku. Najviac posilnila v Česku (5,5 %), na Slovensku (3,8 %) a v Poľsku (2,9 %). Najviac medzimesačne oslabila vo Veľkej Británii (-10,5 %), Slovinsku (-8,1 %) a Nemecku (-6,4 %). Medziročne v rámci krajín EÚ vzrástla v 10 štátoch a klesla v 4. Najvýraznejšie posilnila v Nemecku (44,3 %), ČR (16,1 %) a Poľsku (14,9 %). Najviac medziročne oslabila v Slovinsku (-21,9 %), Bulharsku (-11,1 %) a Portugalsku (-10,8 %).

(viac…)

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) kritizuje korupciu a iné formy netransparentnosti v stavebníctve. Z tohto dôvodu považuje za potrebné zmeniť zákon o verejnom obstarávaní (VO), stavebný zákon aj zákon o ŠFRB a nastaviť férové konkurenčné prostredie. Súčasný zákon o VO podľa neho stavebný trh deformuje. Povinné elektronické aukcie, ktoré zaviedla novela zákona o VO, mali pritom situáciu zlepšiť. Stavebné firmy tvrdia, že podmienky vo VO vytvárajú príležitosti k podvodom, umožňujú nedodanie zákaziek v primeranej kvalite či nevyplatenie peňazí firmám, ktoré sa ako subdodávatelia podieľali na stavebných prácach.

„ZSPS ponúka aj návrh riešenia tohto stavu – pri verejnom obstarávaní zúžiť priestor, aby elektronické súťaže nevyhrávala len nízka cena, ale pri zákazkách sa zohľadňovalo viac kritérií kvality stavby,“ navrhujú stavbári. Štát by sa mal podľa nich viac zaoberať podporou bytovej politiky na úrovni samospráv v regiónoch, a to dotačnou politikou cez konkrétne investičné stimuly a cez ŠFRB.

ZSPS pripravuje výzvu budúcej vláde, ktorá vznikne po marcových predčasných parlamentných voľbách. Svojimi návrhmi chcú stavbári prispieť k zlepšeniu podmienok verejného obstarávania, odstráneniu deformácií stavebného trhu, ako aj k zvýšeniu podpory bytovej výstavby a v konečnom dôsledku k potlačeniu korupcie v stavebnom odvetví.

(viac…)

Na úvery v rámci podpory rozvoja bývania v budúcnosti by mali ísť aj peniaze z európskych štrukturálnych fondov. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR tak chce v návrhu nového zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB) zvýšiť objem prostriedkov poskytovaných na obnovu a výstavbu bytových domov. Zmeniť by sa mali aj podmienky poskytovania dotácií pri odstraňovaní systémových porúch domov a jednoduchšie bude aj podávanie žiadostí o podporu bývania.

Návrh nového zákona o ŠFRB zahŕňa niekoľko výynamnejších zmien. Systémové poruchy, ktoré sa riešili zatepľovaním, už nebudú podporované dotáciami a systémové poruchy, ktoré nie sú riešiteľné zateplením, budú naďalej kryté dotáciami.

Ďalším návrhom je zníženie administratívnej náročnosti. Nebudú sa musieť podávať dve nezávislé žiadosti, ak žiadateľ má možnosť žiadať o dotáciu aj úver. Výška podpory ani podmienky jej poskytnutia by sa však meniť nemali.

Ministerstvo v súčasnosti vyhodnocuje pripomienky z medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona o ŠFRB. Zaoberať sa ním bude pravdepodobne už nová vláda, ktorá vznikne po marcových parlamentných voľbách.

(viac…)

Stavebný úrad mesta Trenčín vydal rozhodnutie o zrušení stavebného povolenia pre spoločnosť Tatra Real Trade. Spoločnosť plánovala postaviť na trenčianskej pešej zóne podzemné garáže a obchodnú galériu. Problém nastal, keď archeológovia objavili vo vykopanej jame v hĺbke asi 2 m zvyšky pravdepodobne predsunutej časti mestského opevnenia, vybudovaného v 17. storočí. Pamiatkari považujú nález za slovenskú raritu a nariadili ho zachovať na mieste.

Spoločnosť Tatra Real s tým nesúhlasila, pretože by nedokázala zámer v projektovanej podobe realizovať. Žiadala preto o vytiahnutie nálezu a jeho prezentáciu na povrchu. Hoci rovnaký názor zastávalo aj mesto, pamiatkari neustúpili a ministerstvo kultúry nález vyhlásilo za Národnú kultúrnu pamiatku. Investor od realizácie plánovaného projektu odstúpil a jama zostala mestu, keďže pozemky mala spoločnosť na základe zmluvy s mestom získať po kolaudácii garáží.

Trenčiansky stavebný úrad podľa hovorkyne mesta Eriky Ságovej ako prvý na Slovensku využil paragraf 127 odsek 3 stavebného zákona, ktorý hovorí o tom, že stavebný úrad môže rozhodnúť o zrušení stavebného povolenia, pokiaľ sa v stavbe nájde pamiatka mimoriadneho významu. Podľa spomínaného zákona je takáto pamiatka majetkom štátu, investor by si mal preto podľa Ságovej uplatniť svoje ústavné práva voči SR, nie voči mestu Trenčín. Ministerstvo kultúry však nevidí dôvod, aby štát znášal náklady spojené s podnikateľským rizikom, na ktoré bol investor vopred upozornený.

(viac…)

Tréningová hokejová hala na sídlisku Juh III v Poprade stále nie je uzavretá vec. Hoci pred časom primátor Popradu Anton Danko zastavil proces zmeny ÚP mesta, po včerajšom rokovaní mestských poslancov sa téma tréningovej haly na Juhu opäť otvorila. „Toto územie je mimoriadne vhodné, aby tam stála tréningová hala,“ povedal o projekte haly vo vnútrobloku na sídlisku Juh primátor. Mestské zastupiteľstvo tiež schválilo pracovnú komisiu zloženú z poslancov, zástupcu mesta a hokejových klubov HK Poprad a HC Lev Poprad, ktorá by mala povedať, čo ďalej s výstavbou tréningovej haly v Poprade. Proces zmeny ÚP zastavil primátor v januári pre viacero nesúhlasných pripomienok obyvateľov dotknutej časti sídliska.

Tréningová hokejová hala v Poprade je jednou z podmienok pôsobenia HC Lev v meste Poprad. Podľa súčasnej zmluvy musí klub do 30. 6. 2012 halu postaviť a odovzdať mestu. Už teraz je však zrejmé, že do tohto termínu sa halu nepodarí postaviť. „My nie sme navrhovatelia tohto miesta. My sa len snažíme tú tréningovú halu postaviť,“ uviedol hovorca HC Lev Poprad Jan Rachota. HC Lev Poprad má vypracované dve štúdie hokejovej haly. Jedna na sídlisku Juh, druhá pri súčasnom zimnom štadióne. Verzia na sídlisku Juh je podľa Rachotu drahšia o takmer jeden milión eur ako hala pri zimnom štadióne. Podľa štúdie by mala hala na sídlisku Juh stáť takmer tri milióny. Levu je podľa Rachotu v zásade jedno, kde hala bude stáť. HC Lev sa zaviazal, že na výstavbu haly poskytne milión eur.

Mesto je pripravené prispieť na výstavbu haly pozemkom. O finančnej podpore na sa zatiaľ primátor nevedel vyjadriť. „Budeme čakať, aká cena vyjde z projektu,“ povedal Danko. Dnes je podľa neho známe len to, že mesto pokračuje v procese čiastkovej zmeny ÚP. Primátor počas rokovania zastupiteľstva naznačil, že výstavbu haly by mohol podporiť aj Prešovský samosprávny kraj. Podľa Danka projekt má podporu minimálne predsedu Petra Chudíka. Aj v regionálnej samospráve by o prípadnej finančnej dotácii na výstavbu museli rozhodnúť poslanci.

(viac…)

Spoluprácu mesta Banská Bystrica a Slovenského vodohospodárskeho podniku pri príprave a budovaní protipovodňovej ochrany intravilánu Banskej Bystrice upravuje memorandum, ktoré podpísal primátor Peter Gogola a riaditeľ banskobystrického odštepného závodu SVP Ladislav Bariak. Protipovodňovú ochranu majú tvoriť nové nábrežné múry do výšky predpokladanej úrovne hladiny takzvanej storočnej vody v Hrone, v prielukách doplnené mobilnými hradeniami. Mesto zabezpečí zapracovanie navrhovaných zmien do ÚP, vyčlení aj plochy na sklady mobilných hradení.

Ako po podpise memoranda pripomenul Bariak, pôvodne sa pri protipovodňovej ochrane Banskej Bystrice počítalo s hydrotunelom popod kopec Urpín, okolo ktorého sa Hron otáča zo severnej a západnej strany. Pred dvoma rokmi však bola investícia na jeho vybudovanie odhadnutá na 90 miliónov €, čo sa ukázalo ako príliš veľa. Štátni vodohospodári naň chceli získať prostriedky z Kohézneho fondu. „Boli tu aj ľudia z EÚ, ktorí posudzovali výšku investície v pomere k ochráneným hodnotám, ktoré by toto riešenie prinieslo,“ povedal Bariak. Vybudovanie systému nábrežných múrov a mobilného hradenia bude stáť zhruba 28 miliónov €. „Celý projekt znamená rozobratie súčasnej ochrany mesta a vybudovanie novej. Tie múriky, ktoré tam sú teraz, by boli v prípade storočnej vody na mnohých miestach preliate,“ uviedol Bariak.

Vodohospodári pripravujú verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu, tento rok by chceli získať územné rozhodnutie. Prostriedky na výstavbu chcú získať z eurofondov, ak sa to nepodarí, budú žiadať prostriedky zo štátneho rozpočtu. Podľa primátora Gogolu je najväčším problémom zo strany mesta nájsť miesta, kde sa budú skladovať mobilné hradenia. „Budú musieť byť na dostupnom mieste, aby sme v prípade povodňového nebezpečenstva rýchlo zabezpečili ich inštaláciu,“ dodal Gogola.

(viac…)

Developerská spoločnosť HB Reavis, ktorá realizuje kancelársky projekt Aupark Tower Košice, oznámila, že ho prefinancuje Tatra banka. Financovanie v objeme 12 mil. eur bude zabezpečené formou dlhodobého investičného úveru so splatnosťou 4 roky, poskytnutého za obvyklých trhových podmienok. Tatra banka financovala aj výstavbu priľahlého nákupno-zábavného centra Aupark Košice.

„Napriek všeobecnej opatrnosti na slovenskom bankovom trhu pri financovaní realitných projektov a aj nášmu konzervatívnemu prístupu v tomto segmente doterajšia pozitívna spolupráca s HB Reavis hovorí v prospech podpory projektu Aupark Tower Košice,“ uviedol na margo dosiahnutej dohody člen predstavenstva Tatra banky Marcel Kaščák.

Budova Aupark Tower Košice je momentálne v štádiu výstavby, skolaudovaná a uvedená do prevádzky bude v druhom kvartáli tohto roka. Nájomcom ponúkne takmer 12 tis. m2 prenajímateľnej kancelárskej plochy v najvyššom kvalitatívnom štandarde. Súčasťou projektu je aj 250 parkovacích boxov v podzemnej garáži. Budova je prepojená s nákupno-zábavným centrom Aupark Košice.

(viac…)

Stavebnej a developerskej skupine Skanska v ČR a na Slovensku vlani poklesli celkové tržby medziročne o 19 % na 19,521 mld. českých korún (CZK). Prevádzkový zisk Skanska sa prepadol o 87 % na 155 mil. korún a zdanený zisk v objeme 67 mil. korún bol nižší o 93 %. V roku 2010 dosiahla Skanska v oboch štátoch spoločné tržby 24,263 mld., prevádzkový zisk 1,176 mld. korún a čistý zisk 1,011 mld. CZK.

V oblasti rezidenčného developmentu zaznamenala spoločnosť v oboch štátoch tržby 1,373 mld. CZK, čo bolo medziročne viac o 1 %. Prevádzkový zisk v tomto sektore sa prepadol o 93 % na 9 mil. CZK a počet predaných bytových jednotiek sa znížil o 2 % na 407.

Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Skanska Dana Ťoka tento výsledok spôsobila potreba sanovať problémy z minulosti, čo sa týka projektov realizovaných pred rokom 2008. V SR je príkladom chybného rozhodnutia projekt Viladomy Devín v Bratislave. Spoločnosť sa rozhodla nevyužiť platné stavebné povolenie a nezačala stavebné práce podľa pôvodného zámeru. V spolupráci s mestskou časťou projekt prepracováva aj za cenu negatívneho dopadu na finančné výsledky.

(viac…)

Mestská spoločnosť Nitrianska investičná už zrejme čoskoro nebude fungovať ako spoločnosť s ručením obmedzením. Keďže sa nevie uživiť sama, čaká ju zlučovanie s niektorou príspevkovou organizáciou. Na najbližšie zastupiteľstvo vedenie mesta pripravuje návrh spájania mestských organizácií, kde má figurovať aj Nitrianska investičná. „Najreálnejšie by sa mohla spojiť s Mestskými službami, pretože to je príspevková organizácia s vlastnou činnosťou, ktorá ide na objednávku mesta a má aj možnosť podnikateľskej činnosti,“ povedal nitriansky primátor Jozef Dvonč. Práve v rozšírení podnikateľskej činnosti vidí možnosť ďalšieho fungovania Nitrianskej investičnej.

Nitrianska investičná vznikla s cieľom dotiahnuť záležitosti s už vybudovaným Priemyselným parkom Sever, pripraviť základy na budovanie PP Juh a pritiahnuť investorov do Nitry. Funguje na báze provízií zo sprostredkovania investícií. Jej prevádzkové a mzdové náklady to však nepokrýva a poslanci jej museli na tento rok schváliť dotáciu 27 600 eur, čo viacerí kritizovali. „Momentálna situácia zrejme nenahráva tomu, aby im objem sprostredkovaných investícií zabezpečil plnú sumu na vykrytie nákladov, čo by sme, samozrejme, boli najradšej, pretože obchodná spoločnosť by mala hospodáriť minimálne s nulou alebo s miernym ziskom,“ poukázal Dvonč.

(viac…)

Výstavba regionálneho centra zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu (BRO) vo Svite v okrese Poprad, vrátane dodania technologických zariadení a strojov, bude stáť spolu 2,44 mil. € bez DPH. Investícia má byť spolufinancovaná z európskych zdrojov v rámci Operačného programu Životné prostredie, v časti zameranej na odpadové hospodárstvo. Vyplýva to z výsledkov tendra, ktoré mesto Svit zverejnilo vo Vestníku verejného obstarávania.

Stavebné práce a súvisiace technologické časti ekologického projektu vo Svite zabezpečí bratislavská stavebná firma Euro-Building, a.s. za 1,68 mil. € bez dane. V tejto časti súťaže uspela spomedzi 5 prijatých ponúk. Vybraná firma predpokladá, že výstavbu kompostárne a mostovej váhy v hodnote 650,3 tis. € uskutoční subdodávateľ. Technologické zariadenia pre stavbu regionálneho centra BRO zas dodá česká spoločnosť Bluetech, s.r.o. so sídlom v Pacove za 754,6 tis. €. Tá získala časť zákazky v konkurencii dvoch firiem.

(viac…)

V súvislosti s rekonštrukciou Lukáčiho vily v Zlatých Moravciach podal okresný prokurátor v Nitre protest. Poukázal v ňom na to, že mestský stavebný úrad rekonštrukciu povolil napriek tomu, že nemal záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu. Funkcionalistická budova z 30. rokov 20. storočia sa pritom nachádza v pamiatkovej zóne mesta. „Stavebný úrad vyhovel protestu prokurátora, opatrenie zrušil a vo veci sa naďalej koná,“ informoval hovorca Krajskej prokuratúry v Nitre Ján Ludva. V súčasnosti beží konanie o dodatočnom povolení stavby.

Vilu zrekonštruoval Krajský školský úrad v Nitre na účely centra pedagogicko-psychologického poradenstva. Na nevhodné stavebné úpravy upozornil pamiatkarov študent dejín umenia zo Zlatých Moraviec Richard Pročka. „Vznikli tam dokonca nové priečky, menili sa podlahy, okná, dvere a aj detaily – napríklad lustre či stojan na dáždniky. Všetky originálne kusy z čias založenia vily sú teraz nenávratne preč,“ povedal.

Pamiatkari sa vecou začali zaoberať a zrealizované úpravy vyhodnotili ako nevhodné, zároveň podali podnet na prokuratúru. Aký bude ich ďalší postup a či udelia nejaké sankcie, komentovať nechcú. „Prípad je momentálne v štádiu objasňovania, a preto nie je možné robiť žiadne závery, navyše vôbec nie také, ktoré by konkretizovali prípadné udelenie sankcie,“ povedala riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Nitre Anna Valeková.

Krajský školský úrad sa odvoláva na to, že mesto k ohláseným stavebným úpravám nemalo žiadne námietky a s ich realizáciou súhlasilo. Prednostka úradu Krisztína Százová vo svojom stanovisku poukázala na to, že budova bola pred opravou v zlom technickom stave. K rekonštrukcii podľa nej pristupovali s citom a v rámci svojich finančných možností rozpadávajúcu sa budovu zachránili. Mesto sa k téme nevyjadrilo.

(viac…)

Nový chirurgický pavilón martinskej univerzitnej nemocnice ponesie meno Pavla Steinera, ktorý patril k zakladateľom slovenskej kardiochirurgie a v Martine operoval stovky sŕdc. Štvorposchodový pavilón postavila nemocnica za 15 miliónov eur z eurofondov. „Základný kameň bol položený v roku 2009 a celá výstavba trvala dva roky. Do sumy sme dokázali zmestiť nielen samotnú budovu, ale aj jej kompletné vybavenie. Ide o lôžkové časti. Keďže je to chirurgický pavilón, čakali by sme operačné sály, žiaľ, tie nás do budúcna čakajú svojou rekonštrukciou. Ale je tu aj klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny, ktorá na svojich lôžkach potrebuje kompletné zariadenie, a to máme,“ povedal riaditeľ Univerzitnej nemocnice Martin Peter Bánovčin. Nový chirurgický pavilón sa na svojich lôžkach dokáže postarať o 52 pacientov.

(viac…)

Vyšší komfort cestujúcich a zároveň možnosť bezpečne ich vybaviť viac má Letisku Sliač priniesť nový odletový terminál s triediarňou batožín, ktorého výstavba sa minulý piatok slávnostne začala. Realizácia má trvať 4 mesiace a stáť 2,5 milióna eur, z čoho 723-tisíc letisko zaplatí z dotácie od ministerstva dopravy a zvyšok z komerčného úveru. Dodávateľom je banskobystrická firma Mijas.

Ako uviedol predseda predstavenstva Letiska Sliač Ľubomír Krupár, nová hala je potrebná z dvoch hlavných dôvodov. V prvom rade je to zabezpečenie priepustnosti letiska, aby nebolo nútené odriekať sloty leteckým spoločnostiam. Druhým dôvodom je zvýšenie kvality služieb cestujúcim a ich bezpečnosti. Kým vlani vybavili okolo 15-tisíc cestujúcich pri 52 charterových letoch, tento rok čakajú nárast počtu cestujúcich na vyše dvojnásobok pri zhruba 120 charterových letoch.

„Minulý rok sme museli žiadať leteckých prepravcov o posunutie príletov a odletov, aby sme mali nejakú časovú medzeru medzi jednotlivými letmi. Pri tých 52 charteroch sa to ešte dalo. Tohto roku, keby sme nemali tento terminál, boli by sme nútení niektoré lety odrieknuť. A v prípade charterových letov sa nedá odrieknuť jeden let, ale celá šnúra, čiže by sme mohli prísť o 9, možno 18 letov,“ pripomenul Krupár.

Podľa neho tento región má veľký potenciál, ktorý keď sa využije, bude letisko schopné prežiť bez štátnej dotácie. K Bulharsku a Turecku – vlaňajším charterovým destináciám – majú tento rok pribudnúť aj Tunisko a Egypt. Letisko sa usiluje aj o pravidelnú leteckú linku do Viedne.

(viac…)

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) začali tender na 1. etapu výstavby verejného terminálu intermodálnej prepravy (TIP) Košice, ktorý bude slúžiť ako prekládkové miesto medzi železničnou a cestnou nákladnou dopravou. Predpokladaná cena prác vrátane vyhotovenia projektovej dokumentácie a zabezpečenia súvisiacej inžinierskej činnosti je 28,11 mil. € bez DPH. Správca železničnej infraštruktúry plánuje projekt realizovať od 1. 8. 2012 do 30. 4. 2015 a spolufinancovať ho zo zdrojov Kohézneho fondu EÚ cez Operačný program Doprava.

V prvej etape projektu majú byť postavené dve koľaje normálneho rozchodu a výťažná koľaj s príslušnými výhybkami. Navrhované sú tiež dve koľaje širokého rozchodu s príslušnými výhybkami. Súčasťou etapy budú aj dva portálové žeriavy ako hlavné manipulačné zariadenia s nosnosťou 45 ton, ktoré budú prekladať tovar medzi dopravnými prostriedkami navzájom – z vlaku na vlak, z vlaku na nákladný automobil alebo z dopravných prostriedkov na skladovú plochu a opačne.

(viac…)

Trenčín je posledným slovenským krajským mestom, ktorého centrálne námestie neprešlo zásadnou rekonštrukciou. Termín začiatku obnovy Mierového námestia stále nie je známy. Momentálne sa čaká na stavebné povolenie, ktoré môže byť vydané až po doplnení plánu organizácie výstavby a čiastkovej dokumentácie verejného osvetlenia. Keďže náklady majú presiahnuť 1,8 milióna eur, nie je jej realizácia možná bez finančnej pomoci zvonka – eurofondov, prípadne iných zdrojov. „Z tohto dôvodu je ťažké odhadnúť časový horizont realizácie,“ uviedla hovorkyňa mesta Erika Ságová.

Súčasťou rekonštrukcie má byť aj kompletná obnova inžinierskych sietí, ktoré sú v zlom stave. Trávu v strede historického námestia nahradí plocha z rezanej doskovej dlažby. Architekti navrhli zachovať všetky súčasné stromy a vysadiť ďalších vyše dvadsať. Pamiatkari požadujú rešpektovanie vývojovej etapy z prelomu 19. a 20. storočia, pretože väčšina fasád je z tohto obdobia. Súčasťou obnovy bude aj niekoľkomesačný archeologický výskum. Jeho cieľom je zdokumentovanie a zameranie všetkého, čo sa v centre Trenčína nájde, a ponechanie in situ (priamo na mieste).

(viac…)

Nový obytný dom s 30 nájomnými bytmi vo Svidníku postaví bratislavská firma Euro-Building, a.s. za 833 tis. € bez DPH. Zmluvná cena je o takmer 46 % nižšia oproti odhadovanej hodnote zákazky za 1,54 mil. €. Vybraná firma uspela vo verejnej súťaži v konkurencii 7 predložených ponúk, vyplýva z výsledku tendra zverejneného vo Vestníku VO. Podľa podmienok súťaže, ktorú mesto vyhlásilo vlani v decembri, výstavba bytového domu je plánovaná na 22 mesiacov.

4-podlažný bytový dom bude postavený na juhovýchode mesta na okraji sídliska Dukla. Zložený bude z 3 sekcií v každej po 10 bytov a prístup k nemu umožní novovybudovaná komunikácia napojená na Karpatskú ulicu. Mesto chce stavebné práce financovať zo štátnej dotácie z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, z úveru ŠFRB a vlastných peňazí. Na financovanie z vlastných zdrojov uvažuje aj s použitím barterových prostriedkov trenčianskej firmy Voice.

(viac…)