Podľa analýzy Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) väčšina miest na Slovensku v tomto roku zvyšovala dane z nehnuteľností. Sadzby vzrástli v 79 okresných mestách a mestských častiach Bratislavy oproti vlaňajšku v priemere o 13,5 %. K zvýšeniu pristúpilo 41 sledovaných miest, sadzby znížili iba 4 mestá. Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenala v tomto roku najvýraznejší medziročný nárast daň z ostatných nebytových priestorov, a to medziročne o 29,5 %. Priemerná daň z ostatných stavieb vzrástla o 25,4% a daň zo stavieb určených na rekreáciu o 20,5 %. Priemerná sadzba dane z bytov vzrástla v porovnaní s vlaňajškom o 13,7 %. Podľa PAS sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Medzeve, Sobranciach a Gelnici, najvyššie má Bratislava so svojimi mestskými časťami, Senica a Trnava. Najvýraznejšie poklesli sadzby v Bardejove, Snine a Rimavskej Sobote. Najviac vzrástli v Žiline, Banskej Bystrici a Považskej Bystrici.

(viac…)

Spoločnosť Tatra Real Trade chce od mesta za nezasypanú jamu v centre Trenčína viac peňazí. Pôvodne žiadala 1,2 milióna € ako odškodné, na včerajšom súdnom pojednávaní však zmenila sumu na viac ako 1,9 milióna € s príslušenstvom, čo je zhruba 2,2 milióna €. Okresný súd v Trenčíne tak ani tentoraz nerozhodol v prípade platobného rozkazu firmy voči mestu Trenčín. Pojednávanie odročil na 20. 4. Právny zástupca spoločnosti zároveň súd požiadal, aby na ďalšom pojednávaní vypočul bývalého trenčianskeho primátora Branislava Cellera. Obhajcovia mesta to vnímajú ako bezpredmetné.

Spoločnosť chcela postaviť na pešej zóne podzemné garáže a obchodnú galériu. Problém s „jamou“ vznikol po tom, čo archeológovia pred Domom armády v hĺbke asi 2 m objavili zvyšky vonkajšej línie mestského opevnenia. Ide pravdepodobne o jeho predsunutú časť, vybudovanú niekedy v 17. storočí. Podľa pamiatkarov ide o slovenskú raritu a nariadili nález zachovať na mieste. S tým investor nesúhlasil, pretože by zámer v projektovanej podobe nedokázal postaviť. Spoločnosť Tatra Real žiadala nález vytiahnuť na povrch a tam ho prezentovať. S týmto návrhom súhlasilo aj mesto, pamiatkari však neustúpili a ministerstvo kultúry medzitým nález vyhlásilo za Národnú kultúrnu pamiatku. Investor odstúpil a jama ostala mestu, lebo pozemky mala spoločnosť na základe zmluvy získať až po kolaudácii garáží.

(viac…)

Stavebný úrad bratislavskej mestskej časti Staré Mesto vydal v utorok 24. januára právoplatné kolaudačné rozhodnutie na budovy Reduty, kde sídli Slovenská filharmónia. Podľa staromestského hovorcu Tomáša Halána stanovil tri podmienky odstránenia nedostatkov, ku ktorým došlo počas dvojročnej rekonštrukcie Reduty. Stavebník musí vyrovnať stožiar lampy verejného osvetlenia pred hlavným vstupom, preložiť dlažbu z kamenných kociek na rohu Reduty, ktorú zničili ťažké autá, a odstrániť kovové konštrukcie na budove zo strany Palackého ulice nad hlavným vstupom a na balkóne. Vlastník budovy je povinný nedostatky odstrániť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. O ich odstránení je povinný bezodkladne písomne informovať staromestský stavebný úrad.

(viac…)

Nadace pro rozvoj architektury a stavitelství ve spolupráci s Českým centrem v Bratislavě pořádá výstavu oceněných staveb 19. ročníku soutěže Stavba roku 2011. Výstava se uskuteční na Fakultě architektury STU v Bratislavě od 30. ledna do 24. února 2012. Vernisáž výstavy: 30. ledna, 16:00 hod, Námestie slobody 19, Bratislava. Výstavu zahájí Ing. arch. Jan Fibiger, CSc., předseda Rady programu Stavba roku komentovanou prohlídkou.

(viac…)

V Motešiciach v okrese Trenčín by mali mať nový bytový dom za 400 000 eur. Obec vyhlásila verejné obstarávanie na prestavbu a nadstavbu bývalej materskej škôlky. Vďaka tomu by mala za 12 mesiacov vzniknúť bytovka s 12 bytovými jednotkami. Projekt chce obec financovať z vlastných zdrojov, úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a dotácie z ministerstva dopravy. Informácie zverejnil Úrad pre verejné obstarávanie vo svojom elektronickom vestníku.

Lehota na prijímanie žiadostí o súťažné podklady alebo o prístup k dokumentom je do 8. februára 2012. Každý účastník súťaže musí zložiť zábezpeku 20 000 eur. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v súťaži do 20. 2. V tento deň zároveň otvoria aj obálky.

(viac…)

Obecné zastupiteľstvo v Horných Orešanoch na mimoriadnom rokovaní zrušilo uznesenie, ktorým umožnilo spoločnosti Vinos začať s prípravnými prácami na vybudovanie spaľovne odpadov v časti obce Majdánske. Dôvodom bolo oznámenie majiteľa pozemkov Martina Sýkoru, že ich na vybudovanie spaľovne investorovi nepredá.

Pôvodné uznesenie o schválení investičného zámeru odhlasovali poslanci v októbri 2011. „Uznesenie bolo viazané na dve konkrétne parcely, ktoré sú vo Sýkorovom vlastníctve. Ten nám doručil oznámenie, že pozemky spoločnosti Vinos na spaľovňu nepredá,“ vysvetlil starosta Ján Kormúth, ktorý je presvedčený, že zariadenie na termické spracovanie odpadov by bolo pre obec prínosom. Zároveň však dodal, že nechcel ešte viac polarizovať už aj tak názorovo rozdelenú obec.

Proti výstavbe spaľovne v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty zorganizovali koncom minulého roka petíciu, ktorú podpísalo už zhruba 700 ľudí. Na decembrové rokovanie poslancov ich prišlo protestovať 60. Poslancom vyčítali, že rozhodli bez toho, aby sa ich opýtali na názor. Podľa nich malo takému zásadnému rozhodnutiu predchádzať verejné zhromaždenie. Vyjadrili obavy, že spaľovňa zhorší životné prostredie a zvýši dopravnú zaťaženosť obce.

(viac…)

Dřevo se při výstavbě rodinných domů využívá velmi často, v případě vícepatrových domů se doposud tento materiál v Rakousku neprosadil. Od prosince loňského roku však již probíhá výstavba prvního rakouského dřevěného činžovního domu v ulici Wagramer Straße ve čtvrti Donaustadt.

Projekt domu zvítězil v soutěži „Dřevostavby ve městě“ obecně prospěšného společenstva pro bydlení a sídliště „Rodina“. Areál na ploše 8440 m2 nabídne 101 bytů. Komplex budov se skládá z jedné šestipatrové budovy a tří třípatrových domů – „prstů“, které navazují na okolní nižší zástavbu. Šestipatrová stavba bude mít masivní dřevěnou konstrukci ze speciálních vícevrstvých dřevěných desek. V případě nižších staveb se jedná o čisté dřevostavby. Celkem se zde spotřebuje 2400 m3 překližkových desek, v nichž je uloženo cca 1900 tun CO2. Dřevěná konstrukce bude z vnějšku omítnuta a zevnitř zpevněna technologií, která v případě eventuální demolice stavby umožní rozebrání dřevěných částí a jejich recyklaci nebo využití při výrobě energie. Po skončení životnosti stavby bude použité dřevo moci poskytnout přibližně 19 terajoulů k přeměně na elektřinu a teplo.

Odkaz: www.architecture.at/index.php?…

Vizualizace – Fotocredits: Schluder Architektur/Hagmüller Architekten.

Zdroj: Orf.at

(viac…)

V bývalom výrobno-skladovom areáli v Rožňave by malo vyrásť obchodné centrum. Spoločnosť Ardis ho plánuje vybudovať v predbežnej hodnote 3,3 mil. €, prácu by tu malo nájsť 60 ľudí. „Obchodné centrum bude veľkokapacitná, široko sortimentná predajňa potravín, drogérie a doplnkového priemyselného tovaru pre domácnosť,“ zdôvodnila spoločnosť investičný zámer, ktorý už predložila na EIA. Okrem hlavnej plochy budú podľa nej predaj a služby zabezpečovať aj koncesionári.

Celková zastavaná plocha OC bude 4 680 m2. S výstavbou plánuje Ardis začať v júni 2012 a dokončenie predpokladá v apríli 2013. V súčasnosti skupuje jednotlivé pozemky v areáli, keďže ten je rozdelený medzi viacero menších vlastníkov. Celý areál treba revitalizovať, upraviť, vykonať búracie práce na všetkých objektoch a až tak sa objekt dá pripraviť na výstavbu OC.

(viac…)

Slovenská správa ciest (SSC) použila vlani na rekonštrukciu a údržbu ciest 1. triedy okolo 145 mil. €. Na modernizáciu hlavných ciest minula zo štátneho rozpočtu vyše 65,5 mil. € a zo zdrojov EÚ 28,4 mil. €, na bežnú údržbu komunikácií išlo vyše 51 mil. €. „V minulom roku sme začali vo väčšej miere čerpať finančné prostriedky z eurofondov,“ uviedla hovorkyňa SSC Iveta Fedorová. „Tento rok máme zo štátneho rozpočtu pridelených vyše 35 mil. € na bežnú údržbu ciest a 49 mil. € na výstavbu a rekonštrukciu ciest,“ dodala.

Vlani bola napríklad ukončená 1. etapa prác na ceste 1. triedy Poprad – Kežmarok. Zameraná bola na kompletnú rekonštrukciu 1. úseku a preložku 3. úseku cesty do novej 4-pruhovej komunikácie v dĺžke takmer 4,5 km. Práce vykonalo združenie vedené firmou Inžinierske stavby Košice. Vlani bolo obnovených 100 km hlavných komunikácií za 9,84 mil. €. II. etapu severného obchvatu Trnavy dokončila TSS Grade za 6,5 mil. €.

SSC začala vlani s niekoľkými stavbami financovanými z rozpočtu EÚ. Najväčšou je výstavba nového cestného mosta v Trenčíne v dĺžke 2,4 km a s nákladmi 36,76 mil. €. Práce vykonáva spoločnosť ZIPP Bratislava. Výstavba pruhu pre pomalé vozidlá na ceste pri Dolnom Kubíne v dĺžke 3,9 km má stáť 9,84 mil. €. Doprastav a Strabag začali s prácami vlani v novembri a dokončiť ich majú vo februári 2015. Obchvat Čadce dlhý 1,2 km a s nákladmi 6,96 mil. € stavia firma Alpine Slovakia Bratislava, ukončiť by ho mala začiatkom roka 2014.

(viac…)

Súťaž o výročné ocenenie mesačníka ASB – ASB GALA večer 2012 – sa 11. januára 2012 dostala do svojej druhej fázy, ktorou je hlasovanie odbornej poroty a odbornej verejnosti. Hlasovanie prebieha na internetovom portáli www.asb.sk a na základe jeho výsledkov sa určia víťazi ASB GALA večera 2012 v týchto kategóriách: ASB Osobnosť architektúry a stavebníctva 2012 ASB Developer roka 2012 ASB Stavebná firma roka 2012.

Víťazov a výhercov hlavných cien určí odborná porota pozostávajúca z osobností slovenského stavebníctva, architektúry, zástupcov štátnej správy a samosprávy, ako aj zo zástupcov odborných združení a komôr. Na portáli www.asb.sk paralelne prebieha aj hlasovanie širokej verejnosti, na základe ktorého sa určí víťaz Ceny verejnosti. Hlasovania verejnosti sa môžu zúčastniť všetci zaregistrovaní užívatelia stránky. Obe hlasovania budú ukončené 8. mája 2012.

Konečné výsledky hlasovania budú auditované spoločnosťou Deloitte.

(viac…)

Závod AVC v centre Čadce už zbúrali, na jeho mieste má vyrásť obchodné centrum. Podľa investičného zámeru, ktorý investor predložil na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA), areál pre Kaufland a ďalších 8 predajní by mal byť hotový v decembri. „Mnohí pokladajú odstránenie budovy nie príliš príjemného vzhľadu za mimoriadne pozitívne, u mnohých to však vyvolalo aj nostalgiu. Tento v minulosti dobre prosperujúci závod dával prácu stovkám Čadčanov a tak napomáhal i samotnému rozvoju Čadce. V súčasnom období je tu plánovaná výstavba, ktorá je momentálne v štádiu prípravy, nakoľko sa najskôr musí vydať územné rozhodnutie,“ uvádza oficiálna webová stránka mesta. Nové obchodné centrum v blízkosti železničnej stanice by malo mať aj takmer 400 parkovacích miest.

(viac…)

Výstavba nového Dunajského mosta v Komárne sa môže začať v marci 2014. Ešte v decembri SSC informovala o roku 2015 ako najskoršom predpokladanom termíne začatia výstavby. Štátny tajomník ministerstva dopravy Árpád Érsek teraz zverejnil najnovší harmonogram. Podľa neho by v 1. polroku 2012 malo byť známe, či projekt uspel v rámci Programu cezhraničnej spolupráce MR a SR 2007 – 2013.

Po získaní peňazí z európskych zdrojov bude nasledovať verejné obstarávanie na aktualizáciu projektovej dokumentácie, ktorá by mala byť hotová do marca 2013 a zabezpečí ju maďarská strana. Vydanie stavebného povolenia ministerstvo predpokladá do júna 2013, v júli sa začne VO na zhotoviteľa stavby, v januári 2014 by už mal byť známy a od marca 2014 sa môže stavať. Termíny vychádzajú zo stavu prípravy na slovenskej strane.

V súčasnosti je jediným dopravným spojením medzi mestami Komárno a Komárom 110 rokov slúžiaci Alžbetin most, ktorý spája centrálne mestské časti oboch miest. Podľa primátora Komárna Antona Mareka to v dôsledku neustáleho zhusťovania premávky nestačí. Napriek rekonštrukcii v roku 2006 dnešným požiadavkám nevyhovuje ani šírka ani zaťažiteľnosť mosta. Dunajský most má stáť v západnej časti mesta, asi 200 m od železničného mosta. Dlhý bude 600 m a budú na ňom vyhradené aj pruhy pre chodcov a cyklistov.

(viac…)

Bratislavský Ružinov sa tento rok zameria na zachovanie tváre mestskej časti pomocou regulácie výstavby. Prostredníctvom územných plánov zón (ÚPZ), na ktoré vyčlenil takmer 90-tisíc €, chce stanoviť jasné mantinely a pravidlá výstavby. Samospráva tiež plánuje obnovu škôl a škôlok.

Ako uviedla hovorkyňa mestskej časti Miroslava Štrosová, do konca roka by mali byť schválené ÚPZ na 3 lokality v okolí Štrkoveckého jazera. Vďaka nim by mala byť výstavba pod kontrolou. Do tejto aktivity sa podľa starostu Ružinova Dušana Pekára čoraz viac zapájajú aj občania. Na decembrovú diskusiu o ÚPZ a stavebnej uzávere pri Štrkovci ich prišlo takmer 300. Ďalšia sa uskutoční začiatkom februára.

„Investujeme aj do opravy sociálnych zariadení a obnovy školských ihrísk za účelom ich využívania aj po školskom vyučovaní,“ informoval zástupca starostu Ján Buocik. Viac ako 131-tisíc € budú môcť ružinovské organizácie minúť na nové projekty v rámci Grantového programu. Na rekonštrukciu tento rok čakajú aj detské ihriská na Bajzovej a Kašmírskej, spolu za takmer 77-tisíc €. Parkovanie v Ružinove má zlepšiť skúšobný systém rezidenčného parkovania v niektorých lokalitách.

(viac…)

V Nitre by mal vyrásť akvapark. Usiluje sa o to mesto, ktoré chce pre projekt nájsť strategického partnera zo súkromného sektora. O jeho výstavbu sa momentálne zaujíma investor zo Saudskej Arábie, informoval Andrej Jančovič z nitrianskeho magistrátu. „Projekt je zaregistrovaný aj v databáze projektov pre cestovný ruch agentúry SARIO, ktorá touto cestou hľadá investičného partnera,“ dodal Jančovič. Za mesto potenciálnych investorov zháňa dcérska mestská spoločnosť Nitrianska investičná, s.r.o. Magistrát má k projektu Vodný svet Nitra vypracovanú štúdiu. „Predpokladané investičné výdavky sú 24 miliónov €,“ povedal Jančovič.

Pred časom samospráva presadzovala ako priestor vhodný na výstavbu akvaparku existujúce letné kúpalisko, ktoré by sa dobudovalo a rozšírilo o ďalšie atrakcie. Problémom je, že v jeho blízkosti sa nenachádza termálny prameň. Vedenie mesta najnovšie hovorí o vybudovaní vodného sveta v areáli bývalej kafilérie v Krškanoch. Všetko však bude závisieť od toho, či sa podarí nájsť investor, pretože samospráva na tento zámer vlastné financie nemá.

(viac…)

Spoločnosť Metro Bratislava potrebuje úver 9,1 milióna €, aby mohla pokračovať realizácia projektu nosného dopravného systému. Bratislavskí mestskí poslanci odsúhlasili znenie Patronátneho vyhlásenia hlavného mesta pre ČSOB, ktorým sa mesto zaručuje za Metro, že bude schopná splniť záväzky voči banke. Väčšinovým akcionárom vo firme je ministerstvo dopravy, mesto má 34 % akcií. Primátora Milana Ftáčnika poslanci splnomocnili vyhlásenie podpísať.

Zo sumy 9,1 milióna € je 1,5 milióna € už existujúci úver splatný v roku 2012. Zostávajúca časť bude riešená kombináciou kontokorentného úveru vo výške do 500 000 € a investičného úveru vo výške do 7 139 339,20 € so splatnosťou do konca roka 2015.

Primátor Bratislavy ešte pred hlasovaním poprosil poslancov, aby nepochybovali o tom, že mesto nosný systém potrebuje a aby za predložený materiál hlasovali. Uviedol, že úver sa dá splatiť predčasne a mestu tým nič nehrozí. Dodal, že ak aj Európska komisia peniaze na projekt nedá, mesto bude hľadať nové zdroje. Ftáčnik však dodal, že po rokovaniach v Bruseli a s ministerstvom dopravy to vyzerá tak, že projekt má veľkú šancu.

(viac…)

V športovom areáli Spojenej školy v Martine má vyrásť moderné športové centrum, ktorého základom bude už existujúce, no schátralé futbalové ihrisko a atletický štadión. Model financovania i partnerov na výstavbu a prevádzkovanie nového centra budú spoločne hľadať mesto Martin a Žilinský samosprávny kraj (ŽSK). „Naplno začíname prípravu projektovej dokumentácie, ktorá bude podkladom na vstup do rokovania s partnermi na spolufinancovanie projektu. Či už je to Slovenský olympijský výbor, Slovenský zväz ľahkej atletiky alebo Slovenský futbalový zväz. Rovnako chceme osloviť aj medzinárodné inštitúcie – olympijský výbor, ako aj medzinárodnú atletickú federáciu,“ povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.

Investičné náklady odhadujú na 6 miliónov eur. V memorande sa však nehovorí o časovom horizonte, kedy by sa malo začať s rekonštrukciou, či kedy by malo byť centrum hotové. „Celý náš projekt je pripravený tak, aby sa mohol robiť na etapy. My si uvedomujeme, že nie je možné združiť kompletne finančné prostriedky naraz. Ale postupne, tak ako bude aj projektovo spracovaný, sa to určite dá zvládnuť,“ dodal Blanár.

Moderné centrum má slúžiť žiakom Spojenej školy, atletickému oddielu, športovým organizáciám, mestským klubom i športovej verejnosti. Bude mať atletický štadión s 8 dráhami, 110-metrovú šprintérsku rovinku, obojstranný diaľkarský sektor, vodnú priekopu, 2 vrhačské a výškarské sektory, futbalové ihrisko so zavlažovacím zariadením a zastrešenú tribúnu s kapacitou asi 2 500 miest. „Po rekonštrukcii bude areál spĺňať kritériá kategórie B podľa Medzinárodnej atletickej federácie (IAAF) a umožní organizovať domáce i medzinárodné súťaže podľa jej pravidiel,“ doplnil Blanár.

(viac…)

Firma Kráľova hora, s.r.o. je pripravená prijať ponuku hlavného mesta na zámenu pozemkov v lokalite Kráľova hora – lúky nad Dlhými dielmi. Ako uviedla hovorkyňa spoločnosti J&T Real Estate Katarína Krajňáková, stalo sa tak po viacerých rokovaniach so zástupcami bratislavského magistrátu. Investor plánoval na lúke stavať, proti tomu obyvatelia rozbehli petíciu, ktorú v septembri s 21-tisíc podpismi odovzdali primátorovi Bratislavy Milanovi Ftáčnikovi. Obyvatelia ňou chceli dosiahnuť stavebnú uzáveru v lokalite a zmenu ÚP tak, aby sa tu nemohlo stavať.

Ako informoval hovorca primátora Bratislavy Ľubomír Andrassy, mesto už pozemok na možnú zámenu vytypovalo a predstavilo investorovi, ktorý ho neodmietol. K tejto téme však potrebuje poznať názor mestských poslancov. Primátor preto predloží návrh zámeny pozemkov odborným komisiám a informáciu podá aj členom mestskej rady. Až následne zverejní, o ktorú konkrétnu lokalitu ide, aby nedošlo k zmätočným špekuláciám, informoval Andrassy.

Hovorca potvrdil správy, že by mohlo ísť o pozemky v mestskej časti Ružinov, Nové Mesto či Petržalka, ktorých hodnota je porovnateľná s pozemkami na Kráľovej hore. Analýzu, na základe ktorej by sa mohli zameniť, vyhotovil na žiadosť mestských poslancov primátor s odbornými útvarmi mesta. Ako dodala Krajňáková, vytypované pozemky je spoločnosť pripravená akceptovať ako adekvátnu náhradu za pozemky na Kráľovej hore. Preto ako akt dobrej vôle stiahla žiadosť o vydanie záväzného stanoviska magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnému zámeru na Kráľovej hore.

(viac…)

Investor novobudovanej obytnej zóny Nový Martin chce martinskú radnicu žalovať pre prieťahy a nezákonný postup v stavebnom konaní. Tunajším majiteľom pozemkov mesto od vlaňajšej jari nevydáva stavebné povolenia. Podľa šéfa mestského stavebného úradu Pavla Jaraba sa držia zákona a čakajú na vyjadrenie obvodného dopravného úradu. Podľa investora je problém inde: šéf mestského stavebného úradu Pavol Jarab je totiž bývalý zamestnanec spoločnosti Proegonet, ktorá chce stavať na susediacich pozemkoch a potrebuje súhlas Nového Martina na využívanie jeho komunikácií.

Mesto argumentuje, že investor v projekte Nový Martin počítal s 510 obyvateľmi, no v súčasnosti plánuje predať domy či pozemky pre 3 000 ľudí. Preto od júna 2011 Obvodný úrad pre cestnú dopravu v Martine posudzuje, či budú vybudované cesty schopné zvládnuť viac áut. Investor odmieta, že by predkladal projekt pre 510 obyvateľov a dodáva, že pri územnom schvaľovaní nie je potrebné udávať počet obyvateľov. „Stavebný úrad prestal vydávať povolenia v 13-hektárovej zóne, kde žije 50 ľudí, pre nedostatočnú kapacitu cestnej siete. Normované posudky pritom hovoria o primeranosti ciest pre 2 300 obyvateľov. Mestu hrozí žaloba za takmer 1 milión eur,“ povedal predseda predstavenstva spoločnosti Nový Martin Ján Huňor.

(viac…)

Mesto Spišská Belá v týchto dňoch sprevádzkovalo nový futbalový štadión s umelým trávnikom, ktorý vyrástol na „zelenej lúke“. Jeho súčasťou je tribúna pre 720 divákov a 6 šatní s kompletným zázemím. Keďže ide o jedinú umelú futbalovú plochu v okolí, už teraz je záujem o tréningy nielen zo strany miestneho MŠK Slavoj Spišská Belá, ale aj okolitých miest a dedín. Najbližší umelý trávnik je v Spišskej Novej Vsi, Liptovskom Mikuláši a Lipanoch. Celkové náklady na výstavbu štadióna dosiahli 1,5 mil. €, z toho okolo 0,2 mil. € stál umelý trávnik. Nový štadión bude domovským stánkom miestneho MŠK Slavoj Spišská Belá.

Hracia plocha nového štadióna má rozmery 105×68 m, celý trávnik 111×72 m. Plocha je pokrytá syntetickým trávnikom anglického výrobcu certifikovaného ako FIFA++. Plocha je osvetlená 20 svietidlami, každé s výkonom 2 000 W, čo je v priemere 200 až 250 luxov. Celá hracia plocha je ohradená ochrannou sieťou do výške 8 m. Plocha je vybavená svetelnou tabuľou. Podľa viceprimátora mesta a správcu štadióna Jozefa Kunu tu už absolvovali tréningy mužstvá z blízkeho okolia.

Samotný futbalový štadión je len 1. etapou celého športového komplexu, ktorý tu mesto plánuje vybudovať. V druhej by mala k tribúne so šatňami pribudnúť športová hala s kapacitou tribúny okolo 700 divákov a hracou plochou s rozmermi 50×30 m. Nebude slúžiť len na športové podujatia, ale aj na rôzne kultúrno-spoločenské akcie mesta. Primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak by chcel s jej výstavbou začať najneskôr do 2–3 rokov.

(viac…)

Mestá a obce môžu v tomto roku požiadať o štátnu dotáciu na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) od 15. 1. do 28. 2. Pre tento rok je na uvedený účel určených spolu 180 tis. €. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR informovalo, že o poskytnutí dotácie rozhodne do 15. 5. Úspešní žiadatelia budú povinní predložiť podklady na jej získanie najneskôr do 15. 11.

Zákon o poskytovaní dotácií na spracovanie ÚPD obcí z roku 2011 umožňuje miestnym samosprávam požiadať o poskytnutie dotácie z rozpočtovej kapitoly rezortu dopravy a výstavby. Ten ju môže v príslušnom rozpočtovom roku poskytnúť do výšky 80 % oprávnených nákladov preukázateľne vynaložených na spracovanie ÚPD. Miestne samosprávy musia preukázať, že majú zabezpečené vlastné zdroje na spolufinancovanie najmenej vo výške 20 % oprávnených nákladov.

Vlani schválilo ministerstvo dotácie na ÚPD pre 45 žiadateľov v celkovom objeme 364,27 tis. € z požadovaných 458,93 tis. €. Ich priemerná výška dosiahla 8 095 €. Najvyššiu dotáciu dostal Pezinok v požadovanej výške 23,6 tis. eur na koncept riešenia ÚP, obec Beluša v okrese Púchov získala 22,56 tis. eur na koncept a návrh riešenia ÚP.

Dotáciu nad 10 tis. eur dostalo ešte ďalších 10 miestnych samospráv: Trstená v okrese Tvrdošín 15,7 tis., Plechotice v okrese Trebišov 14,4 tis., Nová Lesná v okrese Poprad 13,44 tis., Nová Baňa v okrese Žarnovica 11,6 tis., Jacovce v okrese Topoľčany 11,24 tis., Trnávka v okrese Dunajská Streda 11,2 tis., Svätý Anton v okrese Banská Štiavnica 10,8 tis., Huncovce v okrese Kežmarok 10,75 tis., Prievaly v okrese Senica 10,24 tis. a Trnovec nad Váhom v okrese Šaľa 10,2 tis. €.

(viac…)