Stavebná výroba na Slovensku sa v auguste medziročne aj medzimesačne vyvíjala horšie v porovnaní s priemerom za celú eurozónu aj s priemerom za EÚ. Sezónne upravená stavebná výroba eurozóny v auguste oproti júlu posilnila o 0,2 % a v rámci celej EÚ sa medzimesačne nezmenila. V SR však medzimesačne o 2,3 % klesla. Medziročne augustová stavebná produkcia eurozóny vzrástla o 2,5 % a v rámci celej EÚ posilnila o 0,6 %. Na Slovensku medziročne klesla o 7,7 % klesla. Vyplýva zo z predbežného odhadu, ktorý zverejnil štatistický úrad EÚ Eurostat.

V rámci členských krajín EÚ, z ktorých mal Eurostat údaje k dispozícii, stavebná výroba v auguste medzimesačne vzrástla v 5 štátoch, zmenšila sa v 7 a na nezmenenej úrovni zostala v ČR. Najviac posilnila v Portugalsku (7,6 %), Francúzsku (3,2 %) a Maďarsku (1,5 %). Najviac oslabila v Slovinsku (-6,6 %), Rumunsku (-4,5 %) a na Slovensku (-2,3 %).

Medziročne v rámci krajín EÚ, z ktorých mal Eurostat údaje, stavebná výroba v auguste vzrástla v 6 štátoch a klesla v 8. Najvýraznejšie posilnila v Poľsku (10,6 %), Rumunsku (6,3 %) a Nemecku (5,2 %). Najviac medziročne oslabila v Slovinsku (-32,8 %), Maďarsku (-12,3 %) a v Portugalsku (-10 %).

(viac…)

Parlament včera po opätovnom prerokovaní nakoniec neschválil prezidentom vrátenú novelu zákona o stavebnom sporení. Na jej schválenie chýbalo 5 hlasov poslancov zo strany SaS. Počas náročných politických rokovaní o budúcej podobe štátnej podpory stavebného sporenia strana SaS podľa hovorcu ministra financií Martina Jaroša opakovane otvárala otázku úplného zrušenia dotovania tohto biznisu.

Pôvodný návrh hovoril o zmenách v systéme vyplácania štátnej prémie, mali sa zaviesť nižšie poplatky. Novela zároveň mala obmedziť poberanie štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru. Rezort financií niekoľkokrát avizoval, že problémom stavebného sporenia je nízka efektívnosť štátnej podpory, vysoké poplatky, ale aj to, že objem medziúverov výrazne prevyšuje objem zvýhodnených stavebných úverov a štát tak prostredníctvom prémie podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie.

Prezident SR Ivan Gašparovič vrátil novelu s tým, že zasahuje spätne do už uzatvorených zmlúv, keď by klienti splácajúci medziúver od nového roka nemali mať nárok na štátnu prémiu bez ohľadu na to, či ide o nových alebo tých, ktorí čerpajú medziúvery už teraz. S tým nesúhlasili ani stavebné sporiteľne. Ak raz totiž klient podpíše zmluvu za vopred dohodnutých podmienok, nemali by sa podľa nich meniť počas trvania platnosti tejto zmluvy.

(viac…)

Najneskôr do konca novembra by mali byť ukončené rekonštrukčné práce na obnove časti Zimnej ulice vrátane parku pri soche kpt. Jána Nálepku v centre Spišskej Novej Vsi. Podľa Jozefa Gondu, vedúceho oddelenia výstavby a dopravy Mestského úradu v Spišskej Novej Vsi, ku skultúrneniu priestoru na námestí prispeje nový cyklistický chodník, zeleň, chodníky, informačné tabule či drobná architektúra. Súčasťou regenerácie námestia je aj komplexná obnova verejného osvetlenia.

Rekonštrukčné práce na ďalšej etape obnovy spišskonovoveského námestia, ktoré patrí k najväčším na Slovensku, sa začali v máji 2011. Celkové náklady predstavujú približne 1,6 mil. eur. Mesto na obnovu získalo peniaze z eurofondov. Samospráva sa na financovaní podieľa 5 percentami. Okrem toho mesto investuje do nevyhnutých prác ďalšie vlastné zdroje. V rámci tejto etapy regenerujú časť Zimnej ulice od domov 33 až 55. Mesto má projekčne pripravené aj ďalšie etapy rekonštrukcie námestia až k Redute.

(viac…)

O zrekonštruovanie Štadióna Antona Malatinského v Trnave má záujem ďalší investor. Na rozdiel od plánov švajčiarskeho konzorcia Hidber Consultants nechce štadión otáčať, takže by sa zachoval terajší trávnik aj takmer nová západná tribúna. Súčasný ÚP mesta bol vypracovaný v súlade s požiadavkami švajčiarskeho konzorcia, ktoré plánovalo výstavbu úplne nového štadióna s obchodmi, bytmi, hotelom a ďalšími komerčnými aktivitami v rozsahu 133 miliónov eur. S vedením mesta podpísalo pred tromi rokmi memorandum o spolupráci, no neskôr sa odmlčalo.

Stále platný ÚP ráta ešte so zmenou polohy štadióna, ktorá je dnes podľa primátora Vladimíra Butka neopodstatnená. Poslanci mestského zastupiteľstva majú preto na budúci týždeň odsúhlasiť spracovanie jeho zmeny v tejto lokalite. Primátor odmieta hovoriť o prípadnom novom investorovi, výške investície či časovej postupnosti s vysvetlením, že momentálne sa rokuje len o zmene ÚP. Vo futbalových kuloároch sa ako záujemcovia o rekonštrukciu štadióna spomínajú majitelia futbalového klubu Spartak Trnava.

(viac…)

Nitra potrebuje atrakcie, ktoré by pritiahli turistov a zdržali ich v meste viac dní. Konštatuje to koncepcia rozvoja cestovného ruchu (CR) z dielne Ekonomickej univerzity (EU) v Bratislave, ktorú predstavili verejnosti. Významným prínosom by bola výstavba akvaparku. „Sú to miesta, kam chodia ľudia zvonka na dlhšie, nielen na pol dňa. 3–4 km od Nitry sú dokonca navŕtané pramene a je tam tá istá liečivá voda ako v Podhájskej,“ povedal spracovateľ koncepcie Pavol Plesník z katedry služieb a CR. Ľudia by sem podľa neho mohli chodiť na týždňové liečebné pobyty a na fakultatívne výlety by chodili do Nitry, čím by sa naštartoval CR.

Mesto sa o výstavbu akvaparku usiluje, stavať ho chce formou PPP. Zatiaľ chýba investor. „Absolventi architektúry združení v jednej skupine nám predložili štúdiu, takže máme podklad k rokovaniu,“ informoval primátor Jozef Dvonč. Strategický dokument koncepcie rozvoja CR vypracovala EU na objednávku mesta Nitra, ktoré na tento účel získalo peniaze z eurofondov.

Ďalšou atrakciou, ktorá by mohla pritiahnuť návštevníkov, je lanovka na vrch Zobor. Tá by mohla podľa Dvonča stáť už v lete, záujem postaviť ju deklarovala spoločnosť Veolia Transport Nitra. Nitra potrebuje podľa koncepcie zmeniť celkový imidž na historické mesto s podujatiami, potenciálne aj ako mesto konferencií a kongresov. V súčasnosti je vnímaná najmä ako centrum poľnohospodárstva.

(viac…)

Podľa informácie Štatistického úradu SR dokončili v 1. polroku 2011 v Trenčianskom kraji 505 bytov, z toho v rodinných domoch 389. Z celkového počtu dokončených bytov prestavbou, nadstavbou alebo prístavbou dokončili 77 bytov, v nebytových budovách zase 12 bytov. Medziročne sa počet dokončených bytov znížil o 22,2 %. V rodinných domoch sa počet dokončených bytov zvýšil o 9 %.

V 1. polroku sa začala výstavba 658 bytov, z toho 474 v rodinných domoch. Z celkového počtu začatých bytov bolo najviac až 79,6 % v OV. Vo vlastníctve územnej samosprávy bolo 20,4 %, z nich najviac 47,8 % v okrese Partizánske. Podľa počtu izieb prevládali najmä dostavané 4-izbové byty, 3-izbové predstavujú 28,5 %, päť a viac izbové 23,4 %, dvojizbové 11,1 % a 1-izbové a garsónky 4,4 %.

Priemerná úžitková plocha dokončeného bytu v kraji dosiahla 130,5 m2 a bola o 12,3 m2 väčšia ako celoslovenský priemer. Priemerná obytná plocha dokončeného bytu v kraji dosiahla 80,9 m2. Najväčšiu mali byty v okresoch Myjava a Trenčín.

(viac…)

Bratislavská mestská časť Petržalka plánuje na svojom území krytú plaváreň. Petržalský starosta Vladimír Bajan chce miestnym poslancom navrhnúť, aby do nej budúci rok investovali peniaze, ktoré mestská časť získala z predaja akcií v Dexia banke Slovensko. Informovala o tom petržalská hovorkyňa Mária Grebeňová-Laczová.

V Petržalke už vytypovali aj niekoľko konkrétnych lokalít, kde by mohla krytá plaváreň stáť. Starosta ich však nechce zverejňovať, kým sa o návrhoch neporozpráva s miestnymi poslancami. Bajan tiež informoval, že do výstavby plavárne chce ísť aj primátor. „Ak by aj nie, pôjdeme do toho aj bez mesta. Jedna 120-tisícová Petržalka plaváreň potrebuje,“ povedal Bajan s tým, že je rozhodnutý sa o to s poslancami aj pobiť, ale verí, že návrh podporia.

Petržalskí poslanci schválili predaj akcií mestskej časti v Dexia banke Slovensko na májovom zasadnutí. Podľa informácií šlo o 1 320 akcií v menovitej hodnote 399 eur a 1 320 akcií v menovitej hodnote 67 eur. Príjem mestskej časti z predaja mal byť 968 418 eur.

(viac…)

Financovanie realitných projektov v krajinách strednej a východnej Európy vykazuje za posledných 12 mesiacov znaky zlepšenia, no situácia je stále neistá. Ako vyplýva z prieskumu CEE Property Lending Barometer 2011 spoločnosti KPMG, aj napriek výraznému medziročnému nárastu investičných transakcií do nehnuteľností sú banky vo väčšine krajín regiónu pri ich financovaní naďalej neisté. V Rakúsku, ČR a Poľsku sú viac naklonené investovať do realitných projektov, pričom za prvou trojkou skončilo práve Slovensko.

Naopak, v pobaltských štátoch, Slovinsku a Bulharsku je ochota bánk investovať najmenšia. „Hoci na Slovensku sú banky ochotné financovať veľmi dobré realitné projekty, vo všeobecnosti sú momentálne v prípade týchto projektov opatrné,“ uviedol senior manažér spoločnosti KPMG na Slovensku Michal Maxim. Jeho kolega Andrea Sartori si myslí, že úverové trendy tohto roku ukazujú, že banky aj investori hľadajú vo svojich portfóliách kvalitu, keďže sa zameriavajú len na preukázateľne fungujúce trhy, pričom zmierňujú čo najviac rizika.

(viac…)

Spoločnosť Pointpark Properties (P3) – popredný developer a správca skladových priestorov v Európe – má na Slovensku momentálne vo výstavbe asi 40 tis. m2 priemyselných nehnuteľností, pričom v najbližších 3 rokoch plánuje len vo svojom bratislavskom parku investície v hodnote 45 mil. eur. „Verím tomu, že v roku 2012 prinesieme na trh 20 až 30 tis. m2,“ uviedol výkonný riaditeľ P3 pre ČR a SR Peter Bečár.

Najvýznamnejšou investíciou spoločnosti je v súčasnosti podľa neho výstavba novej skladovej haly s rozlohou 25 tis. m2 pre logistickú a automotive firmu Schnellecke Slovakia, ktorá bude súčasťou PointParku Bratislava. Objem investície sa pohybuje na úrovni 13 mil. eur, pričom odovzdanie tohto projektu na kľúč sa plánuje v januári 2012.

Medzi významné transakcie zaradil uzavretie nájomných zmlúv s firmami Dachser a Ihle tiež v bratislavskom parku. Dachser si prenajal 1 440 m2 skladových priestorov a firma Ihle podpísala zmluvu na 6 tis. m2 skladových a 200 m2 kancelárskych priestorov. V Trnave P3 stavia novú výrobnú halu pre americké firma Washington Penn a Uniform Color Company s rozlohou 15 tis. m2 v celkovej hodnote 9 mil. eur. Firma už finišuje s prácami a odovzdanie je naplánované na november tohto roku.

Vlaňajšok zaradil Bečár medzi najslabšie roky, pokiaľ ide o výstavbu priemyselných nehnuteľností. Podľa neho v tomto roku už vzniká pomaly priestor aj na špekulatívnu výstavbu, keďže banky sa začínajú stavať otvorenejšie k financovaniu takýchto projektov. Spoločnosť podľa jeho slov už vlastní pozemky v Žiline a Košiciach, no za perspektívne považuje i lokality v Prešove, Trenčíne a Trnave.

(viac…)

Kežmarok je už druhý rok bez funkčného zimného štadióna. S jeho rekonštrukciou sa začalo vlani pred pripravovanou zimnou deaflympiádou. Po zrušení hier sluchovo postihnutých zostal rozostavaný a s veľkými dlhmi. Mesto preto oslovilo niekoľkých investorov, ktorí by boli ochotní za istých podmienok ísť do jeho dostavby. Jednou z nich je dlhodobý prenájom zimného štadióna pre budúceho investora. Mesto sa podľa primátora Igora Šajtlavu v žiadnom prípade nebude finančne podieľať na dostavbe, pretože na to nemá prostriedky.

Na rekonštrukcii samotného zimného štadióna bolo doteraz preinvestovaných asi 2,5 mil. eur. Na definitívnu dostavbu treba približne rovnakú sumu. Nevyhnutná bude úprava projektu, keďže ten pôvodný rátal s umiestnením šatní v novom hoteli, ktorý mal vyrásť vedľa štadióna. Samotná ľadová plocha a chladiarenský systém sú funkčné. Ich prevádzka však nie je možná ani v provizórnych podmienkach, keďže stále ide o stavenisko Trnavskej stavebnej spoločnosti.

(viac…)

Spoločnosť Prvá Produkčná plánuje na Malom Dunaji výstavbu malej vodnej elektrárne v obci Eliášovce v dunajskostredskom okrese. Jej výstavba by si mala vyžiadať asi 3 mil. eur a ročne by mala vyrobiť vyše 5 000 MWh elektrickej energie.

„V navrhovanej lokalite sú vhodné hydrologické, reliéfové a geologické podmienky na vybudovanie malej vodnej elektrárne, ktorým sa plnia základné priority energetickej politiky SR,“ zdôvodnil investor svoj zámer, ktorý už predložil na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). „So začiatkom výstavby sa uvažuje v budúcom roku, jej predpokladané trvanie sú dva roky,“ dodal. V Bratislave sídliaca spoločnosť Prvá Produkčná, s.r.o. vznikla podľa výpisu z OR SR v roku 2001.

Vláda v tomto roku už schválila koncepciu ministerstva životného prostredia. Podľa nej sa do roku 2030 má v SR prostredníctvom malých vodných elektrární vyrobiť ročne 850 GWh elektrickej energie. V súčasnosti vyrobia malé vodné elektrárne približne 300 GWh.

(viac…)

V Lipanoch v okrese Sabinov včera slávnostne položili základný kameň budúceho Aqua Wellness Parku pri geotermálnom vrte, ktorého teplota vody je vyše 90 °C. Verejná prezentácia projektu sa následne konala v mestskej galérii. Ako uviedol konateľ spoločnosti Pharmacy plus, spol. s r.o. Karol Schneider, dokopy tu chcú preinvestovať 10 mil. eur, pričom ľudia sa tu budú kúpať už v budúcoročnej letnej sezóne.

Areál akvaparku má plochu 5 ha. V 1. etape, v rámci ktorej by tu malo nájsť prácu približne 40 ľudí, pôjde o úpravovňu termálnej vody s rozvodmi, výstavbu 4 bazénov a infraštruktúru v náklade 3 mil. eur. V 2. etape investor ráta s jeho dostavbou, pôjde hlavne o ubytovacie priestory a ďalšie služby.

Mesto Lipany investovalo do tohto projektu zhruba 2,3 milióna eur. Primátor Lipian Eduard Vokál hovorí o najväčšej investícii do rozvoja mesta za posledné desaťročia. Ak sa plánovaný zámer podarí úspešne zrealizovať, mal by znamenať aj najväčší potenciál rozvoja nielen Lipan, ale aj celého regiónu Hornej Torysy. Mesto by sa malo rozvíjať v oblasti cestovného ruchu, ktorý tu nikdy nemal vhodné podmienky.

(viac…)

V Slovenskom technickom múzeu v Košiciach potrvá až do 15. novembra výstava predstavujúca architektúru typickú pre firmu Baťa. Budovy v tomto štýle zmenili tvár Zlína, no typické tzv. Baťove domčeky nájdeme napríklad aj vo Svite. Zlín sa stal významným centrom modernej architektúry a dôsledne budovaným funkcionalistickým mestom. Výstava sa koná v rámci Dni českej kultúry a v Košiciach ju pripravila Krajská galéria výtvarného umenia v Zlíne v spolupráci s Národnou galériou v Prahe.

Porovnať sny staviteľov tzv. baťovského Zlína a skutočnosť môže každý, kto sa vo štvrtok 13. októbra zúčastní na prednáške k bratislavskej výstave „Fenomén Baťa. Zlínska architektúra 1910 – 1960“ v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. V priestoroch výstavy v sídle múzea na Vajanského 2 bude od 17:00 na tému Snívanie o Zlíne hovoriť spoluautorka výstavy Radomíra Sedláková z Národnej galérie v Prahe. Prednáška je inšpirovaná novinami firmy Baťa, ktoré v roku 1934 vydali mimoriadne číslo venované podobe mesta Zlín v roku 1974. Priblíži hlavné námety z odboru architektúry a urbanizmu, konfrontuje vtedajšie predstavy so stavom mesta v minulosti a v súčasnosti. Vstup na podujatie je zdarma. Výstava „Fenomén Baťa. Zlínska architektúra 1910 – 1960“ je v Slovenskom národnom múzeu otvorená do 30. októbra.

(viac…)

Prešovský samosprávny kraj a mesto Poprad odovzdali do užívania novú kruhovú križovatku v centre. Nachádza sa na križovatke ulíc Partizánskej, Slovenského odboja a Bernolákovej, pri hoteli Poprad. Nový kruhový objazd je len asi 100 m od ďalšej, najväčšej kruhovej križovatky v meste na ceste I/67. „Dúfam, že to ocenia všetci Popradčania, vodiči aj chodci, pretože sme sa snažili riešiť nielen dopravný uzol pre motorové vozidlá, ale mysleli sme aj na bezpečnosť chodcov,“ povedal včera po jeho otvorení primátor Popradu Anton Danko.

Hoci nová križovatka vylepší dopravnú situáciu v tomto mieste, podľa dopravného inžiniera Štefana Labudu vzhľadom na hustotu dopravy je na hranici únosnosti. Riešením pre Poprad je podľa neho vybudovanie mestských okruhov. Ak sa k tomu v budúcnosti nepristúpi, doprava môže podľa neho skolabovať. „Mesto môže plánovať, ale finančné prostriedky to v najbližšej dobe nedovolia,“ reagoval primátor. Nielen Poprad, ale celá samospráva bude podľa neho zápasiť s existenčnými problémami.

Výstavba novej okružnej križovatky začala v júli 2011. Celkové náklady predstavujú približne 1,05 mil. eur. Ide o združenú investíciu PSK, mesta Poprad a spoločnosti BZ, s.r.o., keďže vyrástla na križovatke mestských a regionálnych ciest, v dotyku s rozostavaným obchodným centrom Horse. Súkromná firma zainvestovala do projektovej dokumentácie a preložky inžinierskych sietí 320 000 eur, PSK 481 000 eur a mesto Poprad 255 000 eur.

(viac…)

Zníženie štátnej prémie v stavebnom sporení na 15 eur, o ktorom uvažuje rezort financií, je pre samotné stavebné sporiteľne prekvapením a podľa nich zásahy štátu destabilizujú systém sporenia. Štátna prémia má podľa predsedu predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imricha Béreša motivačný charakter. „Ak by ju ministerstvo znížilo, odrazilo by sa to v objeme prostriedkov, ktoré budú stavební sporitelia sporiť a aj v objeme financií, ktoré stavebné sporiteľne každoročne formou úverov uvoľňujú do financovania bývania,“ povedal Béreš.

Minister financií Ivan Mikloš ešte povedal, že od nového roka počíta v štátnom rozpočte so znížením prémie k stavebnému sporeniu zo súčasných 66,39 eura na 15 eur. Tým by sa mala podľa neho dostaviť úspora v štátnej kase 34 mil. eur, ale až v roku 2013. Vtedy sa bude totiž na účty stavebných sporiteľov pripisovať prémia za rok 2012. Podľa Béreša sa želaná úspora nedostaví, pretože pokles objemu stavebnej výroby a zamestnanosti v sektore výstavby a obnovy bývania spôsobí oveľa vyšší pokles príjmov štátneho rozpočtu, ako bude úspora z neposkytnutej štátnej prémie. „Po tom všetkom, čo zainteresované strany absolvovali na rokovaniach k novele zákona o stavebnom sporení, je riešenie ministra financií SR vodením stavebných sporiteľov za nos,“ povedal Béreš.

(viac…)

Sedem firiem plánuje na Slovensku preinvestovať vyše 77 mil. eur. Vďaka tomu by malo vzniknúť vyše tisíc pracovných miest. Ministerstvo hospodárstva SR (MH) už predložilo do pripomienkového konania návrhy na poskytnutie investičných stimulov pre týchto investorov. Po odsúhlasení vlády by tak mohli dostať od štátu pomoc v celkovej výške takmer 27 mil. eur.

Spoločnosť Gallai&Wolff chce postaviť v obci Klenovec, v okrese Rimavská Sobota, závod na výrobu mostných ložísk a mostných dilatačných záverov. Firma Celltex Hygiene plánuje postaviť novú prevádzku v priemyselnom parku v Rožňave. Spoločnosť Secop chce v Zlatých Moravciach zaviesť výrobu novej produktovej platformy. Pôjde o úplne nové technológie na výrobu komponentov, obalov kompresora a montáže kompresora.

Firma Johnson Controls International chce za vyše 19 mil. eur rozšíriť svoj závod v Námestove. Ročne by tu mala vyrobiť vyše 2,6 mil. plošných dosiek určených na export. Sungwoo Hitech Slovakia plánuje tiež rozšíriť svoj závod v Žiline, kde vyrába karosérie pre automobilový priemysel. Spoločnosť Aspel Slovakia chce rozšíriť svoj podnik v Kežmarku, v ktorom vyrába plastové výlisky pre automobilový priemysel. Rozšíriť svoj závod na výrobu plastových výliskov tu chce aj spoločnosť Plastiflex Slovakia.

(viac…)

Ruská farmaceutická firma, ktorá investuje v Priemyselnej zóne Kežmarok – Pradiareň, začne s výrobou najskôr na jeseň 2012. V 1. etape by malo v Kežmarku nájsť prácu 80 až 100 ľudí. „Problém je ale v tom, že žiadna z našich bánk im nebola ochotná poskytnúť úver, napriek tomu, že majú investičný stimul od vlády a doteraz tam preinvestovali zhruba 7 miliónov eur,“ uviedol primátor Kežmarku Igor Šajtlava. Ruský investor získal investičný stimul vo výške viac ako 3,1 mil. eur.

Po rozbehnutí výroby by sa tu malo zamestnať 300 až 350 zamestnancov. Mesto rokuje s ďalším investorom o vstupe do Priemyselnej zóny. Podľa primátora ide o dodávateľa z oblasti elektroniky pre automobilový priemysel z Ázie. Priemyselná zóna Kežmarok – Pradiareň ma celkovú rozlohu približne 20 ha, z ktorej zabral ruský investor asi 3,5 ha.

(viac…)

Novootvorený Ateliér Babylon herca Maroša Kramára sa prvú októbrovú stredu stal dejiskom už tradičného JAGA večera, na ktorom vydavateľstvo privítalo svojich obchodných partnerov, priateľov a autorov. Vydavateľstvo JAGA tento rok oslávi 18 rokov od svojho vzniku, čo v úvodnom príhovore spomenul aj Peter Halász, konateľ vydavateľstva. Otvorenie a úvodnú časť večera mal vo svojich rukách Matej Šišolák, vedúci redakcií Jaga Media (českej sestry vydavateľstva JAGA), ktorý v krátkosti predostrel pozíciu JAGY na trhu, ako aj jej ďalší predpokladaný vývoj. Prítomných zoznámil s východiskami, o ktoré sa vydavateľstvo opiera, a vtipnou formou naznačil pripravované kroky, ktoré by mali smerovať k ďalšiemu naplneniu spokojnosti klientov vydavateľstva. Zhrnutie prezentácie nájdete na www.skushus.sk.

Po oficiálnej časti nasledovalo divadelné predstavenie Soukromý skandál – komédia o láske v čase finančnej krízy. Svetová premiéra divadelnej hry bola iba v júni 2011. Po predstavení bola pre pozvaných hostí pripravená recepcia a JAGA večer pokračoval v neformálnych rozhovoroch do neskorej noci.

(viac…)

Do konca apríla 2012 by mali vynoviť oddychovú zónu pre deti i dospelých v Dunajskej Lužnej v okrese Senec. V obci dobudujú chodníky, zrevitalizujú detský park a zrekonštruujú športový areál. Ako uviedol starosta Štefan Jurčík, projekt by mal stáť približne 590-tisíc eur. Ak budú práce pokračovať dobre, mohli by ich ukončiť aj v predstihu do konca roka.

Peniaze na projekt obec získala z eurofondov, Dunajská Lužná sa bude na jeho financovaní podieľať 5 percentami. Obnova sa týka ulíc Vodárenská, Športová a Pekárenská, kde boli chodníky v nevyhovujúcom technickom stave. Dominantou sa stane multifunkčné ihrisko s umelou trávou ako súčasť pôvodného športového areálu na Športovej ulici. Ihrisko upravia tak, aby na jeho povrchu bolo možné hrať aj iné športy. Obnovou prejde i miestny park. Doplnia v ňom potrebný mobiliár ako lavičky a odpadkové koše, vybudujú verejné osvetlenie, zrekonštruujú a doplnia chodníky, dobudujú detské ihrisko a zrevitalizujú zeleň.

(viac…)

Novela zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, známeho ako stavebný zákon, ktorú do parlamentu predložili poslanci Štefan Kužma, Ľudovít Kaník a Kamil Homoľa, je v praxi nevykonateľná, rozvráti verejné financie a sú za ňou lobisti. Myslí si to podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Vladimír Bajan. Podľa predkladateľov by však mal zákon zastaviť výstavbu nových čiernych stavieb na cudzích pozemkoch a v praxi sa bude týkať najmä nelegálneho rozširovania rómskych osád. Na rozdiel od súčasného stavu bude obec musieť proti čiernym stavbám zakročiť pod hrozbou vlastnej sankcie.

Novela má postihovať stavby postavené bez stavebného povolenia alebo bez písomného oznámenia stavebnému úradu, ak ich stavebník začne stavať na cudzom pozemku a bez písomného súhlasu jeho majiteľa. Odstránenie stavby nariadi stavebný úrad, termín bude 30 dní. Ak sa tak nestane, stavbu odstráni obec na náklady vlastníka alebo nájomcu stavby do 60 dní od nadobudnutia účinnosti nariadenia na odstránenie stavby. Novinkou v zákone je sankcia pre obec. Ak stavbu obec v stanovenej lehote neodstráni, bude povinná platiť vlastníkovi pozemku sankciu 1 000 eur za každý začatý mesiac po uplynutí lehoty na odstránenie stavby.

(viac…)