Bratislava organizuje toto stretnutie ako hosťujúce mesto pre ďalšie dve vybrané mestá v spolupráci s odborníkmi z iniciatívy Mayors Adapt. Hlavné mesto privíta na pracovnom stretnutí odborníkov z nemeckého mesta Brémy, holandského mesta Arnhem a zástupcov európskej iniciatívy Mayors Adapt, ku ktorej Bratislava pristúpila v roku 2014. Stretnutie sa uskutoční v dňoch 16. – 17. januára 2017. Všetky tri mestá, Bratislava, Brémy a Arnhem, hoci sa nachádzajú v rôznych častiach Európy, zápasia s letnými horúčavami, obdobiami sucha, povodňami a extrémnymi prejavmi počasia.

„Bratislava sa svojimi aktivitami v rámci adaptácie na zmenu klímy medzinárodne zviditeľňuje. Ako jedno z prvých miest bývalej východnej Európy sme mali spracovanú stratégiu adaptácie na zmenu klímy a v rámci dlhodobej vízie a priority rozvoja mesta sme pristúpili k riešeniu konktrétnych pilotných projektov. Aj z toho dôvodu sme boli oslovení koordinátormi Mayors Adapt zúčastniť sa takejto výmeny skúseností,“ informovala hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad.

Program City Twinning umožňuje mestám, ktoré prejavili záujem o túto formu spolupráce, vyslať svojich odborníkov na prispôsobovanie, t.j. adaptáciu mesta na zmenu klímy, na dvojdňové pracovné stretnutie do partnerského mesta. City Twinning program zároveň umožní aj návštevu ostatných miest, čo umožňuje budovať partnerstvá medzi európskymi mestami pre prípadnú užšiu spoluprácu v oblasti adaptácie na zmenu klímy.

Priestor pre výmenu skúseností dostanú odborníci na témy ako sú vytváranie vhodnej mestskej mikroklímy počas letných a zimných mesiacov, význam nespevnených povrchov, zelene a prírodného prostredia a udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou v mestách. Diskutovať sa bude aj o výbere vhodných adaptačných opatrení, ktoré majú nielen environmentálny, ale aj pozitívny ekonomický dopad. Práve k téme hospodárskych prínosov adaptačných opatrení pozvala hlavná architektka Ingrid Konrád do Bratislavy odborníkov z Inštitútu pre ekologickú a ekonomickú politiku pri Univerzite J. E. Purkyne z Ústí nad Labem, ktorí sa tejto problematike dlhodobo venujú. Aplikácia vhodných adaptačných opatrení je nielen prínosom z hľadiska kvality života v meste, ale významne znižuje náklady na kúrenie, resp. chladenie budov, starostlivosť o zeleň a pomáha predísť vzniku škôd na majetku.

Mayors Adapt je iniciatívou Európskej komisie, ktorá zaväzuje signatárov k prijímaniu konkrétnych krokov na adaptáciu negatívnych dopadov zmeny klímy na svojom území. V súčasnosti tento program nahrádza Dohovor primátorov pre klímu a energiu (Covenant of Mayors for Climate and Energy), ktorý zahŕňa ciele v oblasti adaptácie EÚ do roku 2030 a integrovaný postup zameraný na prispôsobenie sa klimatickej zmene a zmierňovaniu jej účinkov.

(viac…)

Dňa 31. decembra vypršala Zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi Hlavným mestom SR Bratislavou a spoločnosťou Transprojekt s.r.o. (investorom projektu výstavby Hlavnej stanice), ktorá poškodila všetkých Bratislavčanov a návštevníkov hlavného mesta. Aj napriek tomu, že hlavné mesto splnilo všetky svoje záväzky a poskytovalo investorovi potrebnú súčinnosť, investor nesplnil, čo sľúbil a projekt za viac ako 6 rokov nedokázal zrealizovať.

Hlavné mesto ešte v decembri informovalo spoločnosť Transprojekt s.r.o., že časový dodatok k zmluve uzatvorenej ešte v decembri 2010 vedenie hlavného mesta a mestské zastupiteľstvo odmietlo prijať a že v prípade, ak investor mestu neodovzdá právoplatne skolaudované stavebné objekty a plánované investície tak, ako boli zmluvne dohodnuté, zmluva prestáva platiť.

„Je neuveriteľné a smutné zároveň, že za viac ako 6 rokov sa na stanici a v okolí zmenilo len to, do čoho investovalo hlavné mesto a železnice – zrevitalizované predstaničné námestie, opravené eskalátory, zmodernizovanie električkovej trate a podobne. Teraz máme konečne rozviazané ruky, aspoň čo sa týka predstaničných priestorov, ktoré sa vrátia do majetku mesta,“ skonštatoval primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. „Požiadam o stretnutie s ministrom dopravy aj generálnym riaditeľom železníc, aby sme si skoordinovali ďalší postup, ktorý by nám umožnil plnohodnotnú revitalizáciu a rekonštrukciu tohto priestoru. Pre nás je už v tejto chvíli partnerom vláda, ministerstvo dopravy a Železnice SR, nakoľko ide o projekt s celoštátnym významom a len spoločne sa dopracujeme ku kvalitnému riešeniu,“ prezradil najbližšie plány primátor.

„Nemáme na čo čakať, je čas konať. Verím, že investor, ktorý nebol schopný zrealizovať projekt tak, ako sa k tomu zmluvne ešte v roku 2010 zaviazal, prestane ďalej traumatizovať mesto a verejnosť a nebude komplikovať naše ďalšie snahy o obnovu Hlavnej stanice,“ doplnil primátor Nesrovnal. Podobnú zmluvu so spol. Transprojekt s.r.o. majú totiž uzavreté aj Železnice Slovenskej republiky, ktorým patrí samotná budova Hlavnej stanice v Bratislave.

Zmluva s investorom, ktorú malo mesto uzatvorenú, platila do konca roku 2016. Viackrát to potvrdili aj mestskí poslanci na mestskom zastupiteľstve. Naposledy na zasadnutí mestského zastupiteľstva 16. novembra podporili návrh vedenia mesta na nepredĺženie zmluvy a opätovne tak odmietli časový dodatok k zmluve. Mesto totiž viackrát vyzvalo investora na dodržanie zmluvy a zrealizovanie projektu v zmluvnom termíne, žiaľ, neúspešne. Hneď po skončení zmluvného termínu mesto vykonalo obhliadku priestorov, na ktorej sa potvrdilo, že investičný zámer zrealizovaný nebol a investor do konca zmluvného termínu mestu stavebné objekty a plánované investície predstaničného priestoru Hlavnej stanice ŽSR v Bratislave neodovzdal.

„Budúcnosť Hlavnej stanice bude závisieť aj od ďalšieho rozvoja železničnej dopravy v Bratislave – konkrétne stanice na Trnavskom mýte. Bratislava potrebuje ďalšiu stanicu. Som presvedčený, že stanica na Filiálku patrí a musí tam byť. Naša krajina je totiž od Bratislavy smerovaná na sever a východ a práve odtiaľ prichádza do hlavného mesta najviac ľudí,“ avizoval primátor Bratislavy.

(viac…)

Spoločnosť P3 je v rukách nového majiteľa. Singapurský štátny investičný fond uzavrel kúpu spoločnosti P3, jedného z popredných paneurópskych vlastníkov, developerov a správcov logistických priestorov, od spoločnosti TPG Real Estate a Ivanhoé Cambridge. Tento obchod v hodnote 2,4 miliardy eur oznámili ešte v novembri 2016, ale pred dokončením ho museli schváliť regulačné orgány EÚ. Ide o jednu z najväčších transakcií na európskom realitnom trhu v roku 2016.

S podporou svojho nového akcionára a dohodou o dlhodobom refinancovaní v hodnote 1,4 miliardy eur z októbra 2016 je spoločnosť P3 pripravená odštartovať nové plány expanzie. Okrem iného pôjde o urýchlenie rozvoja existujúcej pozemkovej banky v objeme až 1,4 milióna m2 ďalšieho rozvoja, ako aj získanie nových lokalít v deviatich európskych krajinách, kde už pôsobí. Očakáva sa však aj vstup na nové trhy.

„V ostatných rokoch sa nám podarilo výrazne rozrásť na našich kľúčových územiach a stať sa jednou z najväčších, európskych plne integrovaných logistických investorských a developerských platforiem. Všetci sme nadšení zo spolupráce s jedným z najväčších svetových štátnych fondov a tešíme sa na prechod do ďalšej fázy našej stratégie rastu. Dlhodobá investičná stratégia fondu GIC je plne v súlade s naším prístupom. Potvrdila totiž podporu spoločnosti ako špecialistu na logistické priestory silne zameraného na zákazníka, dlhodobého vlastníka logistických nehnuteľnosti, ktorý nikdy žiadnu nehnuteľnosť nepredal a zároveň developera najkvalitnejších, environmentálne udržateľných aktív,“ uviedol Ian Worboys, výkonný riaditeľ P3.

(viac…)

Priemerný vek zamestnancov pracujúcich v slovenských stavebných firmách je 42 rokov, pričom, najstarší zamestnanci sú na úrovni manažmentu s priemerným vekom 45 rokov. Robotnícke a administratívne pozície pritom zastávajú iba o málo starší ľudia a priemerný vek sa tu v oboch prípadoch pohybuje na hranici 41 rokov. Vyšší priemerný vek zamestnancov sa objavuje u firiem zameraných na inžinierske stavebníctvo (45 rokov) a veľkých stavebných spoločností (44 rokov). Odpovede riaditeľov stavebných spoločností ohľadom priemerného veku zamestnancov sa pohybovali v rozmedzí od 25 do 65 rokov.

Stavebné firmy pritom v drvivej väčšine prípadov zamestnávajú Slovákov a iba veľmi malú časť zamestnancov predstavujú cudzinci. Najviac zamestnancov slovenskej národnosti pracuje v priemere na administratívnych pozíciách (98 percent), nasledujú manažérske (97 percent) a robotnícke profesie (95 percent). Najmenej cudzincov pracuje vo firmách zameraných na inžinierske stavby (1 percento) a na manažérskych pozíciách veľkých firiem (0 percent). Takmer pätina (18 percent) riaditeľov stavebných spoločností na túto otázku neodpovedala.

Strojový park stavebných firiem sa obmieňa v priemere po 7 rokoch, pričom na tomto údaji sa zhodli riaditelia naprieč celým sektorom. Jedinú výnimku predstavujú veľké stavebné spoločnosti, v ktorých dochádza k obmene strojového parku v priemere po 8 rokoch.

(viac…)

„Stav zamestnancov bol z minulých období nastavený veľmi opatrne, takže dnes máme kapacity využité na 100 %. Ukončením niektorých projektov nám časť výrobnej odbornej kapacity ostáva nepokrytá, ale pre ďalšie sortimenty predpokladáme prijímanie nových zamestnancov na realizáciu novozískaných projektov v roku 2017,“ popisuje vyťaženie kapacít Ing. Miroslav Beka, riaditeľ spoločnosti, HOCHTIEF SK.

„Naše kapacity sú vyťažené na 90 – 95 %. Zámerne neuvádzam vyššie číslo, lebo stále sa môže objaviť zákazník, pre ktorého tie kapacity zväčšiť dokážeme,“ dodáva Erik Ivaničko, obchodný riaditeľ a člen predstavenstva, HANT BA, a. s.

Väčšinu zákaziek, pritom, stavebné spoločnosti získavajú od svojich stálych zákazníkov, v priemere sa jedná o 61 percent. Jedinú výraznejšiu odchýlku predstavujú opäť inžinierske spoločnosti, ktoré zákazky od stálych zákazníkov získavajú takmer v 3 prípadoch zo 4 (73 percent).

Podľa 8 z 10 riaditeľov stavebných firiem (79 percent) by mali politické strany stanoviť záväzný harmonogram výstavby diaľničných ťahov, pričom, iba 7 percent opýtaných s vypracovaním tohto harmonogramu nesúhlasilo a 14 percent sa nedokázalo rozhodnúť. Veľké stavebné spoločnosti s týmto návrhom dokonca súhlasili stopercentne. Podobný záväzný harmonogram by pomohol pravidelnejším investíciám, je o tom presvedčených 76 percent spoločností. Viac optimistické sú v tomto ohľade firmy zamerané na inžinierske stavebníctvo, ktoré v pravidelnejší príliv investícií, vďaka záväznému harmonogramu, veria v 86 percentách prípadov.

„Pre rovnomerný vývoj slovenského stavebníctva by bolo vhodné, aby štát, ako najväčší investor v tejto oblasti, mal pravidelne pripravený zásobník projektov, ktoré by súťažil. Uvítali by sme, ak by vznikol záväzný harmonogram spolu s finančným krytím pre veľké stavebné projekty. Dnes je totiž bežné, že sú obdobia, kedy štát naraz súťaži viacero projektov a potom zas obdobia, kedy stavebné firmy nemajú možnosť uchádzať sa o veľké zákazky. Rovnako dôležité je, aby na obsadenie odborných miest nemal vplyv výsledok volieb a aby boli na tieto pozície vybraní odborníci bez politického vplyvu. Stáva sa totiž, že na vyslovene odborné miesta sú dosadení politickí nominanti a tí sa potom menia so zmenou politickej strany. Zároveň, s touto zmenou dochádza aj k úprave a výberu priorít v danej oblasti stavebníctva. Považujeme za dôležité, aby sa štát viac zamyslel nad skutočnosťou, akým spôsobom bude podporovať domáce stavebné spoločnosti reálne zamestnávajúce ľudí. A to z dôvodu, aby sa nestávalo, že zahraničná stavebná spoločnosť s 50 zamestnancami, vyhrá zákazku za 100 miliónov EUR. V praxi sa potom obchoduje dvakrát – v prvom kole štát a v druhom kole zahraničná „stavebná“ spoločnosť, ktorá ale nemá vlastné kapacity,“ tvrdí Marián Moravčík, generálny riaditeľ spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s.

(viac…)

V priebehu septembra 2016 vyhlásili investori celkom 62 obstarávaní v celkovej hodnote 38 miliónov EUR a v oboch ukazovateľoch ide o rekordné mesačné minimum za posledné štyri roky, teda za sledované obdobie. Od januára do septembra 2016 bolo vyhlásených 2 697 verejných zákaziek na stavebné práce v celkovej hodnote 1,67 miliardy EUR, čo je z hľadiska objemu o štvrtinu menej než v roku predchádzajúcom. Vyplýva to z najnovšej analýzy spracovanej analytickou spoločnosťou CEEC Research na základe údajov poskytnutých Úradom pre verejné obstarávanie ku koncu septembra 2016.

V septembri 2016 vyhlásili verejní obstarávatelia, obstarávatelia a subjekty, ktorým bola poskytnutá dotácia 62 obstarávaní na stavebné práce v celkovej hodnote 38 miliónov EUR. Z hľadiska počtu i objemu zákaziek ide v medziročnom porovnaní o významný pokles o 85,5, respektíve 90,9 percenta. Tieto hodnoty zároveň predstavujú vôbec najnižší mesačný počet aj objem vyhlásených zákaziek za posledné štyri roky, teda za sledované obdobie.

V období od januára do septembra 2016 sa vo Vestníku verejného obstarávania objavilo celkom 2 697 súťaží v celkovej hodnote 1,67 miliardy EUR, čo síce oproti porovnateľnému obdobiu minulého roka predstavuje mierny desatinový nárast (11,2 percenta) počtu zákaziek, avšak z hľadiska ich objemu ide o štvrtinový pokles (24,2 percenta). Nárast počtu zákaziek pri súčasnom poklese objemu pritom s najväčšou pravdepodobnosťou dlhodobo súvisí s čerpaním financií z fondov v rámci Programu rozvoja vidieka. „Zatiaľ sme nezaznamenali nedostatok stavebných firiem vzhľadom k rastúcemu objemu vyhlásených verejných obstarávaní. Verejní investori často súťažia zákazky na cenu, a tak dokážeme kvalitné firmy pritiahnuť prijateľnými cenami a podmienkami,“ komentuje Mário Červenka, riaditeľ O.M.C. Invest

Z vyššie uvedených verejných obstarávaní bola tretina (34 percent) ukončená a zadaná konkrétnym stavebným firmám. To z celkového objemu predstavuje iba 14 percent v celkovej hodnote 237 miliónov EUR. Reálne ale boli tieto zákazky zadané v celkovej hodnote 206 miliónov EUR, teda o 13 percent menej oproti pôvodnej hodnote pri vyhlásení. Po odčítaní doposiaľ ukončených a zrušených súťaží (zhruba 7 percent z objemu vyhlásených zákaziek), v túto chvíľu zostávajú v procese obstarávania zákazky v celkovej hodnote 1,32 miliardy EUR.

Za prvých deväť mesiacov roka 2016 bolo investormi ukončených a zadaných konkrétnym dodávateľom celkom 1 904 verejných obstarávaní v celkovej hodnote 1,48 miliardy EUR, čo v medziročnom porovnaní predstavuje viac než tretinový nárast počtu (38,8 percenta) a zároveň viac než štvrtinový nárast objemu (28,7 percenta). Súčasnú situáciu významne ovplyvnila zákazka zadávateľa ŽSR z júla 2016 (modernizácia trate Púchov – Žilina) v celkovej hodnote 365 miliónov EUR. Po jej modelovom odčítaní by sme dostali medziročný pokles hodnoty zadaných zákaziek o 3,1 percenta. Niektoré verejné obstarávania stále prebiehajú, a preto treba očakávať, že v ďalších mesiacoch dôjde ešte k aktualizácii a upresneniu dát.

(viac…)

Jeden z najväčších realitných projektov, ktorý investor ohlásil ešte pred vypuknutím krízy, po mesiacoch ticha ožíva. Projektom premeny Kamenného námestia, za ktorým stoji developer Lordship, sa začiatkom budúceho roka začne zaoberať mesto. Na pomoc si chce zavolať podnikateľov, občanov i samosprávu. Cieľom je pripraviť novú podobu Kamenného námestia.

Keď v roku 2006 spoločnosť Lordship prezentovala projekt prestavby Kamenného námestia, všetko vyzeralo ako hotová vec. Slovensko zažívalo obdobie konjunktúry a týždeň čo týždeň sa ohlasovali nové developerské projekty. Hlad po novom bývaní, obchodných priestoroch či kanceláriách bol veľký. A projekt Kamenného námestia do tohto obdobia pekne zapadal.

Developer chcel v centre mesta zbúrať hotel Kyjev i obchodný dom a na ich mieste postaviť dvojicu hotelov, polyfunkčnú budovu i nový obchodný dom. Počítalo sa s vybudovaním štvorpodlažného podzemného parkoviska i promenády s parkom. Odvážne boli nielen stavebné plány, ale aj čas realizácie. V roku 2006 hovorila spoločnosť o tom, že otvorené by chceli mať pred Vianocami 2009. Rozpočet investor vyčíslil na šesť miliárd slovenských korún.

Od prvotných plánov ubehlo už desaťročie, v lokalite sa toho veľa nezmenilo. Hotel Kyjev je zatvorený, obchodný dom vyzerá stále rovnako, okolie pustne. Jedinou výnimkou je akási gastroulička, ktorá vznikla pred Tescom.

Viac na: http://reality.etrend.sk/…-podobu.html

(viac…)

Rýchlejší medzikvartálny rast v priemysle sa po slabšom treťom štvrťroku dal očakávať. Okrem výroby áut (ktorá je pôvodcom doterajšieho rozkolísaného vývoja) sa medzikvartálne darilo aj gumárenskému a metalurgickému priemyslu.

Stavebníctvo zmierňuje svoj prepad. Stavebná produkcia v októbri medzikvartálne klesala o 3,0 %, najmä kvôli slabému vývoju vo výstavbe infraštruktúrnych projektov. V porovnaní s minulými mesiacmi však došlo k zmierneniu celkového prepadu.

V októbri 2016 priemyselná produkcia po troch mesiacoch poklesu opäť vzrástla. Oproti priemeru predchádzajúcich troch mesiacov bola vyššia o 5,8 %. K rastu opäť prispieval najmä automobilový priemysel, ktorého vývoj v predchádzajúcom kvartáli bol slabý. Okrem výroby áut k rastu priemyslu prispievala významnejšie aj výroba gumy a kovov. Rast v priemysle je v súlade s očakávaným vývojom HDP na štvrtý štvrťrok 2016. Pomerne prudký medzikvartálny pokles priemyslu v treťom štvrťroku by mal byť vykompenzovaný rýchlejším rastom v závere tohto roka.

Kým v septembri 2016 nastal útlm vo väčšine odvetví, v októbri medzimesačne opäť rástla väčšina kľúčových zložiek priemyslu (najviac sa darilo výrobe áut a kovov). Výnimku predstavoval chemický priemysel, ktorý výrazne klesol pravdepodobne kvôli rekonštrukčným odstávkam u jedného z najväčších výrobcov v danom odvetví.

(viac…)

Dňa 30.11.2016 sa v Brne uskutočnilo zasadnutie Politickej rady stredoeurópskeho regiónu CENTROPE. Rokovanie Politickej rady ako hostiteľ viedol primátor mesta Brno Peter Vokřál a hajtman Juhomoravského kraja Bohumil Šimek. Rokovania sa ďalej zúčastnili politickí predstavitelia Viedne, Dolného Rakúska, Burgenlandu, Bratislavského a Trnavského samosprávneho kraja a maďarskej župy Györ-Mošoň-Šoproň. Za hlavné mesto SR Bratislava sa zasadnutia Politickej rady v Brne zúčastnila námestníčka primátora Ľudmila Farkašovská.

Program zasadnutia bol rozdelený do 3 častí, pričom prvá časť bola venovaná oficiálnemu spusteniu medzinárodného projektu – medziuniverzitnej študentskej súťaže MUNISS, do ktorej je zapojených 6 tímov zo 4 univerzít a 3 krajín. A v rámci 6. ročníka na tejto medziuniverzitnej súťaži spoluparticipujú aj Magistrát hlavného mesta Bratislavy a Magistrát mesta Brno ako partneri súťaže. Mesto Viedeň bude tento rok v pozícii pozorovateľa súťaže.

Z tohto dôvodu boli vybraté 2 témy a 2 lokality v duchu spoločnej idey “BYŤ SMART”, pre ktoré budú vytvorené zmiešané medzinárodné tímy a ich úlohou bude hľadať vhodné “SMART RIEŠENIA” na dané témy. Na slovenskej strane sa tento projekt realizuje pod gesciou hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré túto súťaž financuje.

Vybrané zmiešané tímy zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za slovenskú stranu a Masarykovej university – Vysoké učení technické v Brne a Mendelovej univerzity v Brne za českú stranu na základe predložených zadaní využijú svoj potenciál pre “svoje” mesto prostredníctvom nových, kreatívnych a inovatívnych nápadov. Súťaž bude trvať od decembra 2016 do júna 2017, kedy budú v každom meste vybrané víťazné riešenia.

Cieľom tohto medzinárodného študentského projektu MUNISS je predovšetkým prepojenie vzdelávania s praxou, prehĺbenie spolupráce medzi univerzitami a mestami Brno a Bratislava, ako aj zlepšenie zdieľania poznatkov medzi študentmi.

Počas oficiálneho otvorenia projektu MUNISS námestníčka primátora hlavného mesta SR Bratislava Ľudmila Farkašovská osobne zaželala 6 tímom zo 4 univerzít a 3 krajín veľa úspechov, tvorivého a kreatívneho ducha. Ako zároveň uviedla: „Hlavné mesto sa teší na reálne SMART výstupy tohto projektu v júni 2017. Mesto je následne pripravené úspešné výstupy projektu prispievajúce k zvyšovaniu kvality života občanov implementovať v rámci rozvoja „SMART CITY“, čo je súčasne jedným zo strategických cieľov Bratislavy.“ Preto mesto uvítalo a podporilo naštartovanie projektu MUNISS.

Pridaná hodnota projektu spočíva v unikátnom spôsobe spolupráce, kde sa stretáva realita územia s kreatívnym prístupom talentovaných študentov. Benefitovať tak budú všetky dotknuté strany, navyše Bratislava podnieti tvorbu SMART riešení. Okrem toho študenti sa stretnú s praxou, lídri tímov získajú skúsenosti s vedením tímu a víťazný tím na Slovensku získa odmenu 1 400 €.

Druhá časť programu bola venovaná odpočtu práce CENTROPE za rok 2016 a vízii na rok 2017. Pre rok 2017 boli stanové priority práce v oblastiach rozvoja infraštruktúry, cestovného ruchu, znalostného regiónu a ľudského kapitálu. Podľa námestníčky primátora Ľudmily Farkašovskej hlavné mesto SR Bratislava cíti potrebu „refrešu“ stanovených priorít a nastavenia postavenia jednotlivých členov v iniciatíve CENTROPE. Mesto sa v najbližšom období chce plne venovať implementácii Bratislavskej deklarácie prioritne zameranej na URBAN AGENDU. Ako pri tej príležitosti zdôraznila námestníčka primátora: „Mesto Bratislava sa ako prvé počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ prihlásilo k novej agende EK s názvom URBAN WATER AGENDA formou posolstva primátora počas medzinárodnej konferencie Mestá a voda 25.10.2016.“

Tretia časť programu sa niesla v duchu odovzdania predsedníctva mesta Brno maďarským partnerom zo župy Györ-Mošoň-Šoproň. Prioritou maďarského predsedníctva bude rozvoj infraštruktúry v regióne a elektromobility.

Zasadnutie Politickej rady CENTROPE sa uskutočňuje raz ročne. Politická rada je najvyšší orgán iniciatívy na ktorom sa zúčastňujú najvyšší politickí zástupcovia miest a krajov. Na záver zasadnutia politickej rady stredoeurópskeho regiónu CENTROPE zástupcovia miest a krajov vydali spoločné politické vyhlásenie: http://www.bratislava.sk/…ts/File.ashx?…

(viac…)

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal v pondelok 28. novembra podpísal nájomnú zmluvu so spoločnosťou Immocap Group, a. s., ktorá zrekonštruuje podchod na Trnavskom mýte. Spoločnosť po rekonštrukcii získa priestor do prenájmu na 15 rokov. Podľa primátora podpisom zmluvy pokračuje snaha mesta o skrášľovanie a modernizovanie verejného priestoru v hlavnom meste. Bratislavčania by sa tak už v priebehu roku 2018 mali dočkať v jednej z najfrekventovanejších a najrušnejších častí mesta nového kultivovaného podchodu, kde nebudú chýbať nové eskalátory, výťahy či prevádzky v štandarde 21. storočia.

„Stav, v akom sa v súčasnosti nachádza Trnavské mýto a podchod, je neprípustný. Som presvedčený, že sa tento verejný priestor aj vďaka podpísanej zmluve a následnej rekonštrukcii podarí vrátiť späť Bratislavčanom, ktorým patrí,“ povedal po podpise zmluvy Nesrovnal. Spoločnosť chce z podchodu vybudovať oddychovú zónu, funkčnú obchodnú časť a bezpečné moderné prostredie. Celkové investičné náklady budú približne 1,3 milióna EUR. Zmenami okrem podchodu prejde aj okolie podchodu, pribudnú nové eskalátory, informačné tabule o spojoch MHD a priestory slúžiace pre potreby Dopravného podniku Bratislava.

„Revitalizácia Trnavského mýta bola jednou z mojich priorít v predvolebnej kampani a je ňou aj v úrade primátora. Začali sme vec aktívne riešiť, skúmali sme možnosti, ako podchod skultúrniť. Najlepšou cestou sa ukázal byť dlhodobý prenájom spojený s kompletnou rekonštrukciou, celkovou obnovou aj lepšou funkčnosťou pre ľudí,“ povedal primátor Nesrovnal. Pre investora bude podľa neho veľkou výzvou, ako sa s týmto priestorom popasuje. Spokojnosť po podpise zmluvy netajil ani generálny riaditeľ spoločnosti Immocap Martin Šramko. „Sme radi, že to, čo bolo doteraz iba v rovine plánov, sa týmto podpisom stáva naozaj realitou. Trnavské mýto ako dôležitý dopravný uzol, si zaslúži pekný, plne funkčný a najmä bezpečný a bezbariérový podchod, preto chceme ďalej postupovať tak, aby sme mohli začať so samotnými rekonštrukčnými prácami čo najskôr,“ povedal Šramko.

Rekonštrukcia podchodu na Trnavskom mýte a revitalizácia jeho okolia je súčasťou snáh mesta o skultúrnenie verejného priestranstva, ktoré patrí medzi priority mesta pod vedením primátora Iva Nesrovnala. Mesto Bratislava v tejto oblasti podniká viaceré kroky, ktorými sú napríklad opravy cestných komunikácií, budovanie cyklotrás, kvalitnejšia starostlivosť o zeleň či boj s vizuálnym smogom.

(viac…)

Bratislavská kancelária poradenskej firmy Cushman & Wakefield získala úžasné ocenenia počas galavečera CiJ Awards v nasledujúcich kategóriách: Najlepšia spoločnosť správy nehnuteľností, Najlepší kancelársky prenájom, Najlepší maloobchodný prenájom a Najlepší Fit-out roka 2016. Ocenenia sú uznaním vynikajúcich výkonov dosahovaných v oblasti komerčných realít v Slovenskej republike. O víťazovi rozhodujú nezávislí odborníci.

Vyhlásenie prebehlo na včerajšom slávnostnom udelení cien, 1. decembra, ktoré každoročne organizuje Roberts Publishing, ktorý mesačne vydáva európsky realitný magazín CiJ.

Cristina Dumitrache, Managing Partner v Cushman & Wakefield na Slovensku, povedala “Sme poctení a hrdí, že sme získali tieto dôležité ocenenia od odborníkov na trhu- je to o kombinácii snahy, inovatívneho prístupu a úžasných ľudí, ktorí spoločne poskytujú služby najvyššej kvality pre našich klientov. Ďakujem celému nášmu tímu a našim klientom!”.

(viac…)

Hlavné mesto pokračuje v boji s vizuálnym smogom a od dnešného dňa začalo s odstraňovaním neoznačených bilbordov na území Bratislavy. Dnes odstránilo prvé dva bilbordy z celkovo 100 neoznačených bilbordov v jednotlivých mestských častiach. Povolenie na ich odstránenie získalo hlavné mesto od jednotlivých stavebných úradov príslušných mestských častí.

„Plním svoj sľub. Po odstránení všetkých 428 trojnožiek prišli na rad neoznačené bilbordy. Stavebné úrady mestských častí nám vydali 100 povolení na odstránenie. Dnes sme odstránili prvé dva, zvyšné vypraceme v nasledujúcich dňoch,” povedal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. Podľa passportu reklamných zariadení sa na pozemkoch hlavného mesta nachádza 4 000 bilbordov, z nich 2800 je v priamej správe mesta, zvyšné na pozemkoch mestských častí. Hlavné mesto podalo na stavebné úrady celkovo 450 žiadostí o vypratanie bilbordov, ktoré sú na pozemkoch hlavného mesta SR Bratislavy nelegálne, bez označenia vlastníka a bez platnej nájomnej zmluvy. Zo stavebných úradov mestských častí bolo doteraz doručených 100 povolení na ich odstránenie. Stavebné úrady totiž definitívne rozhodujú o ich odstránení a hlavné mesto nemôže svojvoľne odstraňovať akékoľvek reklamné zariadenie. Je preto nevyhnutná spolupráca mesta a mestských častí pri odstraňovaní nelegálnej reklamy.

Odstraňovať bude mesto nelegálne reklamné plochy postupne, nakoľko proces je finančne náročný a mesto tieto náklady znáša vo svojej réžii. Odstránené reklamné plochy mesto odvezie do areálu Čierneho lesa. V prípade, že vlastník o odstránené reklamné zariadenia prejaví záujem, bude musieť doplatiť nájom a znášať náklady na ich odstránenie. Ak sa však neprihlási, bilbordy budú po uplynutí ročnej lehoty odovzdané do zberu. Vizuálny smog rieši hlavné mesto aj v spolupráci s partnermi z Asociácie vonkajšej reklamy (AVR), ktorá združuje bilbordové spoločnosti, a zo zákona môže túto tému riešiť. AVR v tomto roku už odstránila 150 − 200 nelegálnych reklamných plôch. “Chceme zintenzívniť spoluprácu s Asociáciou vonkajšej reklamy, aby sme postupne zbavili Bratislavu prebytočnej reklamy. Spoluprácu však očakávame aj od mestských častí. My, zároveň, nepovoľujeme žiadne nové reklamné zariadenia v Bratislave, čím tak postupne výrazne znižujeme vizuálny smog v Bratislave. A bojovať budem aj za väčšie právomoci miest a obcí pri regulácii reklamy na svojom území,“ dodal primátor.

Hlavné mesto pokračuje v boji s vizuálnym smogom po tom, ako v októbri začalo s odstraňovaním 428 reklamných zariadení známych ako trojnožky, ktoré sa dnes už na území Bratislavy nenachádzajú. Mestá a obce však musia získať väčšie právomoci pri regulácii reklamy na svojom území. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal bude preto bojovať za efektívne nástroje samospráv pre boj s vizuálnym smogom

(viac…)

Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy oznamuje, že verejné prerokovanie návrhu Urbanistickej štúdie výškového zónovania hlavného mesta SR Bratislavy sa predlžuje do 31.01.2017. Pôvodný termín prerokovania bol od 10.10.2016 do 25.11.2016. Materiál je vystavený/zverejnený na miestach: Internetová stránka hlavného mesta www.bratislava.sk. Kancelária prvého kontaktu, Primaciálne námestie 1, Bratislava, na prízemí denne počas pracovnej doby t. j. v pondelok od 8 – 17 hod., utorok – štvrtok od 8 – 16 hod. a v piatok od 8 – 15 hod.

Pripomienky k UŠ je možné uplatniť v termíne do 31.1.2017 písomnou formou na adresu: Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, Oddelenie obstarávania územnoplánovacích dokumentov, Primaciálne nám. 1, P. O. BOX 192, 814 99 Bratislava 1 alebo elektronickou poštou na adresu: sup@bratislava.sk.

Dokumenty k stiahnutiu: http://www.bratislava.sk/…kumenty2.asp?…

(viac…)

Návrh rozpočtu hlavného mesta SR Bratislavy na rok 2017 počíta s navýšenými zdrojmi vo všetkých oblastiach – napríklad aj v oblasti verejnej infraštruktúry. Vedenie mesta sa chce zamerať napríklad na rozvoj v oblasti cestnej a pešej infraštruktúry a v rozširovaní cyklotrás. O návrhu rozpočtu hlavného mesta SR Bratislava budú rozhodovať poslanci na decembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva, dovtedy je ho možné pripomienkovať.

„V návrhu rozpočtu počítame s navýšením zdrojov vo všetkých oblastiach, naše cesty a chodníky nevynímajúc, pretože chceme bezpečné a zároveň kvalitné komunikácie, ktoré prinesú komfort nielen Bratislavčanom, ale aj návštevníkom mesta. Aj preto sme v tomto roku opravili už takmer 50 kilometrov ciest, 5 km chodníkov či niektoré zastávky MHD,“ vysvetľuje primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. „Na budúci rok sme navýšili zdroje v tejto oblasti o viac ako 3 milióny EUR a pevne verím, že sa nám tak postupne podarí zvyšovať kvalitu bratislavských komunikácií,“ dodal primátor.

V návrhu rozpočtu na rok 2017 sa na výstavbu a opravu cestnej a pešej infraštruktúry počíta so sumou 14 022 000 EUR. Tieto financie sú spojené najmä s opravami miestnych komunikácií, s opravami prejazdných úsekov ciest, opravami zastávok MHD, opravami chodníkov a priechodov pre chodcov či prepadov komunikácií a chodníkov vrátane bezbariérových úprav. Takisto sú v tejto sume zahrnuté aj bežné výdavky spojené s opravami výtlkov, opravami dlažby, výmenou uličných vpustov a kanalizačných poklopov a ďalšie nevyhnutné práce. Okrem výdavkov na bezpečné a udržiavané komunikácie sú v návrhu uvedené aj výdavky spojené s inžinierskymi objektmi (mosty, podchody, kolektory), údržbou zvodidiel a zábradlí, nájmom kolektorov, revíziami a ďalšími nevyhnutnými výdavkami. Mesto chce tak napríklad zrekonštruovať podchod na Dolnozemskej a Rusovskej, repasovať pohyblivé schody na Trnavskom mýte a ďalšie. V minulom roku bolo na výstavbu a opravu cestnej infraštruktúry schválených 10 403 300 EUR, návrh rozpočtu na rok 2017 tak predstavuje navýšenie o 3 618 700 EUR.

„V návrhu rozpočtu sa tiež zameriavame aj na rozširovanie cyklotrás, pretože ak chceme mať z Bratislavy mesto, ktoré preferuje alternatívne druhy dopravy oproti automobilovej, musíme vytvoriť aj podmienky na jej rozvoj,“ dodal primátor. „A keďže sa cyklodoprava v Bratislave čím ďalej, tým viac rozmáha, na udržiavanie a rozširovanie cyklotrás sme na budúci rok navrhli navýšenie rozpočtu o 86 000 EUR priamo z rozpočtu mesta, ale aj o ďalšieho takmer pol milióna EUR z EÚ zdrojov,“ spresňuje primátor.

V roku 2017 je tak na výstavbu a údržbu cyklotrás navrhnutých 506 000 EUR z programu Verejná infraštruktúra a ďalších 460 000 EUR v programe Efektívna a transparentná samospráva (podprogram Rozvojové a EÚ projekty). V roku 2016 bol na rozvoj cyklotrás schválený rozpočet so sumou 420 000 EUR. Rozpočet je navrhnutý na bežné výdavky a kapitálové výdavky, pričom bežné výdavky sú zamerané najmä na výdavky spojené s opravami a údržbou cyklistických trás, čistenie komunikácií, opravy a úpravy dopravného značenia, informačné tabule, cyklostojany či úpravu priechodov na cyklotrasách. Kapitálové výdavky sa zameriavajú na dobudovanie rozpracovanej cyklotrasy Starohájska, realizáciu nových cyklotrás − Alstrova na Peknej ceste a Rožňavská v úseku Tomášiková pri železničnom nadjazde a na spracovanie projektových dokumentácií na nové cyklotrasy (cyklotrasa Rožňavská v úseku Železničný nadjazd – Zlaté piesky a Zlaté piesky – Vajnory, Mlynská dolina – Lesopark, Trnavská – Bajkalská a cyklotrasa Košická).

Návrh rozpočtu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na rok 2017 nadväzuje na rozvojový rozpočet z roku 2016 a vo všetkých programoch ešte viac podporuje ďalší rozvoj Bratislavy a pokračuje vo zvyšovaní a zabezpečení kvalitnejších verejných služieb. Návrh rozpočtu na rok 2017 predpokladá príjmy a výdavky vo výške 339 143 936 EUR vrátane finančných operácií.

Návrh rozpočtu je zverejnený na webovej stránke hlavného mesta v sekcii Financie a dane.

(viac…)

Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba. Predmetom poplatku za rozvoj je aj pozemná stavba, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie súvisiace so stavebnými úpravami existujúcej pozemnej stavby, pri ktorých vznikne nová zväčšená podlahová plocha väčšia ako výmera uvedená v ods. 4 písm. b) a c) tohto ustanovenia.

Návrh VZN o miestnom poplatku za rozvoj – príloha sa nachádza na adrese: http://www.bratislava.sk/…kumenty2.asp?…

(viac…)

Stavebná produkcia sa medzikvartálne znížila o 6 %, pričom v druhom štvrťroku klesala až o 8,7 %. Rovnako medziročne stavebníctvo výrazne klesá a dosahuje najväčšie poklesy od roku 2009 najmä kvôli výpadku výstavby infraštruktúrnych projektov. Slabší vývoj inžinierskeho staviteľstva potvrdzujú aj podnikateľské nálady, ktoré sú v roku 2016 viac pesimistickejšie než v odvetví výstavby budov. Októbrový prepad podnikateľského sentimentu v stavebníctve súvisí najmä s hodnotením množstva nových zákaziek. Aj v tomto prípade sú na tom horšie stavebné práce súvisiace s infraštruktúrou, i keď výrazné zhoršenie zaznamenala aj stavebná činnosť na budovách.

Priemysel v treťom kvartáli klesal najmä kvôli slabšiemu letnému obdobiu. Tlmila ho najmä výroba automobilov. Taktiež pokračoval prepad stavebníctva, najmä v sektore inžinierskych stavieb.

Za celý tretí štvrťrok priemyselná produkcia poklesla o 4,6 %. Slabší vývoj ovplyvnil najmä júlový prudký prepad produkcie, ktorý nedokázala vykompenzovať ani korekcia v nasledujúcom mesiaci. Napriek tomu sa index priemyselnej produkcie úrovňovo nachádza na pomerne vysokých úrovniach. V porovnaní s druhým štvrťrokom 2016 klesla najmä produkcia automobilov. Naopak, darilo sa petrochemickému a gumárenskému priemyslu. Medzikvartálne zhoršenie vývoja priemyslu je v súlade s očakávaniami vývoja ekonomiky podľa prognózy NBS, ako aj s aktuálnym vývojom ostatných mesačných indikátorov.

Medzimesačne priemyselná produkcia klesala o 1,9 %. Zmiernenie tempa sa po relatívne prudkom raste v predchádzajúcom mesiaci dalo očakávať, miernym prekvapením bolo, že sa tak udialo pri takmer všetkých priemyselných odvetviach. Najviac však priemyselnú produkciu tlmila výroba automobilov, elektronických a elektrických zariadení.

(viac…)

Hlavné mesto SR Bratislava pripravilo návrh jednotnej parkovacej politiky. Jednotné pravidlá v parkovaní, ktoré definuje pripravený návrh všeobecne záväzného nariadenia (ďalej VZN), by tak mali platiť pre celú Bratislavu. Hlavné mesto zadefinuje jednotné parametre systému, ktoré si budú mestské časti aplikovať a upravovať podľa svojich potrieb.

„Naše mesto v oblasti parkovacej politiky zaostáva nielen za hlavnými mestami iných európskych štátov, ale aj mestami na Slovensku. Viac to nemôžeme tolerovať,“ vysvetlil dôvody prípravy jednotných pravidiel primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

„Pripravili sme systém, ktorý je otvorený a mestské časti sa budú môcť pripojiť vtedy, keď budú pripravené. Úlohou mesta je nastaviť spoločné pravidlá, ktoré budú v záujme všetkých Bratislavčanov. Úlohou mestských častí je zaviesť ich do praxe podľa konkrétnych potrieb jednotlivých mestských častí,“ doplnil primátor Nesrovnal. Ako zároveň dodal: „Po dvoch rokoch práce, rokovaní a vyjednávaní sme pripravili návrh VZN, ktorý sa opiera o návrhy mestských častí, interné analýzy, ako aj o analýzu spoločnosti Deloitte. Navyše, na rozdiel od minulosti, tentokrát chceme dať oveľa viac kompetencií v parkovaní mestským častiam. Na rozdiel od minulého obdobia, v ktorom sa stavalo na centralizovanom princípe, chceme, naopak, umožniť mestským častiam, aby sa do systému pripájali vtedy, keď sa samé rozhodnú.“

Podľa návrhu VZN bude jednotná len strecha systému, ktorú bude spravovať mesto. Mesto napríklad zadefinuje minimálne aj maximálne poplatky a ceny za parkovanie, bude garantovať otvorenosť systému tak, aby si každá mestská časť mohla parkovanie spravovať sama alebo nájsť si partnera, ktorý sa do mestského systému bez problémov pripojí. Všetky parametre si však určia mestské časti podľa svojich potrieb – od zonácie, až po výšku poplatkov. Mesto pre účely parkovania poskytne mestským častiam aj komunikácie mesta, ktoré budú v systéme potrebné.

Spoločná parkovacia politika prinesie jasné spoločné pravidlá, viac miesta pre rezidentov mestských častí, výhodné podmienky pre obyvateľov Bratislavy aj v iných mestských častiach – teda zvýhodnenie Bratislavčanov, spoplatnené parkovanie pre návštevníkov mesta a zároveň aj motiváciu prihlásiť sa na trvalý pobyt aj pre ľudí, ktorí v Bratislave žijú, ale trvalý pobyt majú nahlásený inde. Poplatok za parkovanie je regulačným poplatkom, nemá byť zdrojom príjmom pre prevádzkovateľa.

„Zavedenie parkovacej politiky je však len jedným z krokov, ktoré musíme spraviť, ale niekde treba začať,“ povedal primátor Nesrovnal. S parkovacou politikou súvisia aj ďalšie projekty, napríklad: dobudovanie terminálov integrovanej osobnej prepravy v celom Bratislavskom samosprávnom kraji, ktoré umožní jednoduchšie a pohodlnejšie dochádzanie do mesta prímestskou dopravou aj pomocou vlakov, zapojenie železničnej dopravy do prepravy osôb, spustenie bikesharingového systému ako súčasti integrovanej dopravy v Bratislave, budovanie nových cyklotrás, dokončenie električky v Petržalke až do Janíkovho dvora, modernizácia MHD, výstavba záchytných parkovísk či parkovacích domov.

„Zavedenie parkovacej politiky by bolo obrovským krokom nášho mesta vpred moderným a dobre fungujúcim mestám. Rozumiem, že na začiatku sa nemôžu do systému pripojiť všetky mestské časti – či už je to z technických, alebo politických dôvodov, ale musíme byť zodpovední. Bratislava je totiž jedno mesto, nie 17 samostatných obcí! Nemôžeme mať preto 17 nekompatibilných parkovacích politík. Systém sa po zavedení do praxe bude ďalej postupne vyvíjať, bude potrebné ho adaptovať na základe reálneho fungovania, moderných SMART riešení a podobne. Ale začať musíme,“ dodal primátor Nesrovnal.

(viac…)

Investičný fond Arcona Property Fund, ktorý investuje do komerčných nehnuteľností v strednej Európe, nastavil nové ciele rastu po tom, čo získa maloobchodné portfólio nehnuteľností v Poľsku. Fond sa v nasledujúcich troch až piatich rokoch zameria na ročný dividendový výnos na úrovni 8 % a na rast objemu spravovaných aktív na približne 500 miliónov eur.

Akvizícia poľského portfólia zahŕňa 11 nákupných centier v desiatich regionálnych mestách. Čistá nákupná cena je 25,9 miliónov eur a počiatočný čistý ročný výnos 2 milióny eur. Fond publikoval 31.10.2016 plánovanú finančnú štruktúru pre akvizíciu (viď nižšie “Načasovanie a financovanie”).

Nákupné centrá, ktoré sa stanú súčasťou portfólia fondu, boli vybudované medzi rokmi 2001 a 2009 a nachádzajú sa v Lodži, Gdansku a ôsmich ďalších veľkých regionálnych centrách. Celková čistá prenajímateľná plocha je 22 897 m2 a medzi najvýznamnejších nájomcov patria maloobchodné reťazce, ako je Piotr a Pawel, Biedronka a Tesco. Guy Barker, riaditeľ Arcona Capital, povedal: „Vďaka tejto poľskej akvizícii získa fond strategické postavenie na najväčšom realitnom trhu strednej Európy. Je to nevyhnutný krok k tomu, aby sa tento fond, ktorý ponúka zaujímavý dividendový výnos ako pre individuálnych, tak aj pre inštitucionálnych investorov, stal meradlom pre realitný trh.”

Dopad na portfólio

Akvizícia portfólia bude mať veľký vplyv na tieto parametre fondu:

• celkový objem vzrastie na 83,7 miliónov eur,
• miera obsadenosti vzrastie z 78,2 % na 82,6 %,
• zvýši sa geografická diverzifikácia fondu: 34 % Poľsko, 46,5 % Slovensko a 19,5 % Česká republika (celkom 25 nehnuteľností),
• rozloženie aktivít medzi odvetviami: 49 % kancelárskych nehnuteľností, 35 % maloobchodných nehnuteľností, 16 % ostatných (prevažne študentské ubytovanie).

**Budúce plány ** Fond nastavil jasné a špecifické ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť po dokončení akvizície poľského portfólia:

• stabilný rast dividendového výnosu na 8 % ročne v horizonte 3 – 5 rokov,
• v dlhodobom horizonte dosiahnuť veľkosť fondu 500 miliónov eur s 30 až 50 nehnuteľnosťami,
• geografické rozdelenie pôsobnosti fondu:
  • Poľsko 40 % (200 miliónov eur),
  • Česká republika 20 % (100 miliónov eur),
  • Slovensko 10 % (50 miliónov eur),
  • ostatné krajiny strednej a juhovýchodnej Európy (Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, Chorvátsko, Maďarsko): 30 % (150 miliónov eur),
• rast objemu má byť dosiahnutý akvizíciou moderných vysoko výnosných komerčných nehnuteľností v regióne pomocou individuálnych transakcií a  nákupov portfólií,

• hodnota úveru k celkovým aktívam fondu (loan to value) sa bude pohybovať medzi 45 % až 50 % vrátane konvertibilných dlhopisov.

Načasovanie a financovanie

Nákup poľského portfólia bude financovaný (a) seniorným úverom Raiffeisen Bank Poland vo výške 10,5 miliónov eur (freehold assets), (b) vydaním práv pre úpis akcií v hodnote 8,6 miliónov eur, © konvertibilnými dlhopismi v hodnote 3,5 miliónov eur a (d) úverom predávajúceho (vendors loan) vo výške 4,7 miliónov eur (leasehold assets).

Nákupná cena 11 nehnuteľností dosiahne 25,9 miliónov eur. Externé ocenenie uskutočnené 1.10.2016 spoločnosťou CBRE stanovilo cenu portfólia na 27,2 miliónov eur.

Konvertibilné dlhopisy v hodnote 3,5 miliónov eur boli privátne upísané. Tieto dlhopisy sú splatné za päť rokov s kupónovým výnosom 6,5 % ročne, so splatnosťou dvakrát za rok.

Možnosť práva úpisu akcií, ktoré bolo úspešne plne zaistené, bolo začaté dňa 31.10.2016.

Fond očakáva, že k dokončeniu nákupu ôsmich obchodných centier dôjde v decembri tohto roku a zostávajúce tri obchodné centrá získa fond do 31.3.2017.

(viac…)

Medzinárodná developerská skupina HB Reavis vymenovala Petra Čerešníka na pozíciu Group Leasing Director. Na svojej novej pozícii Peter Čerešník povedie päťtímov zodpovedných za aktivity spoločnosti týkajúce sa prenájmov a takisto divízie marketingu a IT.

V spoločnosti HB Reavis bude Peter zodpovedaťza celkovú stratégiu prenajímania, keďpovedie pracovné tímy v Bratislave, Prahe, Varšave, Budapešti a Londýne. Peter sa bude zameriavaťna prípravu riešení orientovaných na zákazníkov, budovanie vzťahov so súčasnými zákazníkmi, riadenie nových služieb akými je poradenstvo klientom pri tvorbe pracovného priestoru, či spustenie medzinárodnej siete coworkov so zameraním na rýchlo rastúce nové firmy, živnostníkov, malé podniky, či startupy.

Peter Čerešník je absolventom University of New York v Prahe a City University v Bratislave (MBA). Svoju profesionálnu kariéru strávil na vedúcich pozíciách v IT sektore, na ktorých zodpovedal za národné obchodné prevádzky ako generálny riaditeľv spoločnosti Exe a ako Country Manager v spoločnostiach Microsoft a SAS Institute.

Pavel Trenka, generálny riaditeľHB Reavis Group, k tejto zmene povedal: „Sme veľmi radi, že sa k nám Peter pridal. Ako človek prichádzajúci z IT odvetvia, ktoré sa výrazne zameriava na riešenia pre zákazníkov, prinesie do tímu HB Reavis neoceniteľné skúsenosti. Petrovou úlohou bude pomáhať s uskutočnením nášho hlavného cieľa – prinášaťdobre navrhnuté realitné riešenia zlepšujúce každodenný život našich zákazníkov.“ Peter Čerešník, Group Leasing Director: „Som veľmi rád, že sa pripojím k jednému z najväčších a najinovatívnejších európskych realitných developerov, a to v takom atraktívnom čase. Úzka spolupráca s mojimi novými kolegami a ďalšie prehlbovanie úspechu skupiny HB Reavis je peknou výzvou. Jedným z projektov, na ktorý sa mimoriadne teším je medzinárodná sieť coworkov. Chceme prepájať napríklad etablované spoločnosti a nové rýchlo rastúce firmy s podobným zameraním. Dáme tak priestor na vznik nových skutočne inovatívnych ideí, pričom máme možnosť odprezentovať, čo si pod smart riešeniami predstavujeme v 21. storočí.“

Petrovo miesto pôsobenia bude primárne v centrále skupiny v Bratislave.

(viac…)

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal spolu s vedením magistrátu predstavili návrh rozpočtu hlavného mesta SR Bratislava na rok 2017. Ambíciou vedenia mesta je schválenie vyrovnaného rozpočtu, ktorý počíta so znižovaním zadlženosti mesta. O návrhu budú ešte rokovať komisie mestského zastupiteľstva a o schválení rozhodnú mestskí poslanci na svojom decembrovom zasadnutí.

„Odprezentovali sme poslancom návrh vyrovnaného rozpočtu, ktorý má zároveň ambíciu znižovať zadlženosť mesta Bratislava,“ povedal primátor Ivo Nesrovnal. V rozpočte plánuje mesto zvýšiť výdavky na verejnú dopravu, budovanie nových a udržovanie už existujúcich cyklotrás, budovanie nových chodníkov pre peších, ako aj bezbariérových priechodov pre chodcov. „Napriek vyrovnanosti na príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu sa zameriavame aj na zvýšenie výdavkov na čistotu verejných priestranstiev, zeleň, opravu cestnej infraštruktúry a bokom nezostane ani školstvo,“ pokračoval Nesrovnal. Ako ďalej dodal, návrh počíta aj so zvýšením výdavkov na základné umelecké školy a centrá voľného času. Mesto navrhuje zároveň aj vyššiu podporu kultúry v meste. Každý z programov dostane z rozpočtu viac peňazí ako tomu bolo v tomto roku. Schvaľovací proces bude ukončený na rokovaní mestského zastupiteľstva v decembri, kedy o návrhu rozpočtu budú rokovať poslanci mestského zastupiteľstva.

(viac…)